V tejto novej rubrike budeme každý mesiac spovedať rôzne rybárske osobnosti, predajcov rybárskych potrieb, reprezentantov, ako aj predstaviteľov Slovenského rybárskeho zväzu a ministerstva životného prostredia.
nezadaný
28.06.2016 (7/2016)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2016
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 52
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.12.2016.
Ing. Ľuboš Javor - tajomník Slovenského Rybárskeho Zväzu
V záujme ochrany lososovitých druhov rýb v lipňových vodách, by bolo potrebné zaviesť minimálnu veľkosť nástrahy na lov hlavátky od 10 cm vyššie. Nakoľko súčasný stav bez definovania veľkosti nástrah pre lov hlavátky je doslova zneužívaní niektorými rybármi.
Richard Štencl - ichtyológ stredoslovenskej oblasti
Podľa môjho názoru by zavedenie minimálnej veľkosti umelej nástrahy bolo žiaduce a to konkrétne na revíroch lososových lipňových. Bežne sa tam vyskytuje populácia pstruha potočného, ktorý sa v jesennom období neresí, hlavne agresívnejšie samce sú preto ľahko uloviteľné. Pstruhy sú citlivé na manipuláciu, v neresovom období zvlášť. Na menšie nástrahy sa dá uloviť väčšie množstvo týchto rýb. Pokiaľ má športový rybár úmysel loviť trofejnú hlavátku, nemá zmysel používať malé nástrahy a ultralight náčinie. Iná situácia je však na revíroch kaprových s výskytom hlavátky. Tu by bolo obmedzenie veľkosti nástrah pri love problematické. Druhové spektrum rýb je tu úplne iné.
Martina Michnicová - Rybárske potreby Tornádo, Banská Bystrica
Nemyslím si, že je dôležité obmedzovať veľkosť nástrahy pri love hlavátky (pre držiteľov hlavátkového povolenia). Chodím na hlávatku a nestretla som sa s tým, že by mala nejaký problém po zdolávaní v zimných mesiacoch. Podľa môjho názoru by každý hlavátkar povedal, že malá nástraha hlávatke neublíži, ak rybár ovláda základnú etiku a techniku zaobchádzania s rybou. Minulý rok chytil kamarát 85 cm „princeznú“ na 6 cm gumenú nástrahu. Veľkosť nástrahy nezvolil preto, aby chytal malinké, ale pretože rozmýšľal. Bolo to pekné miesto na hlávatku, ale na klasické hlavátkové nástrahy nechcela zobrať. Pri sledovaní lovného miesta zistil, že prevažnú obsádku tvoria čereble a práve preto sa ju pokúsil oklamať na malú nástrahu a jemnejšie náčinie. Skôr by sme sa mali zamerať na ošetrenie zneužívania medzery v zákone – lov hlavátky – len s lipňovou alebo kaprovou povolenkou. Všetci vieme, že cielený lov hlavátky sa rybárovi len ťažko dá dokázať, keďže nemáme oporu v zákone, ale jednoducho, keď hádže veľké nástrahy, nechytá u nás na Hrone nič iné len „kráľovnú“ našich vôd. Z môjho pohľadu je táto téma oveľa zaujímavejšia z pohľadu ochrany „Hucho hucho“.
Ing. Jaroslav Šubjak - učiteľ SOŠ Ivanka pri Dunaji, odbor Rybárstvo
Zavádzanie nových predpisov a opatrení nie je vôbec jednoduché. Myslím, že máte na mysli takúto zmenu v súvislosti s rôznymi návrhmi týkajúcimi sa prípravy nového zákona o rybárstve. Pri zavádzaní akýchkoľvek nových opatrení, resp. predpisov je dôležité predovšetkým to, čo tým sledujeme. Chceme viac chrániť pstruha potočného na lipňových vodách, alebo mladé hlavátky? Bude to dostatočne účinné, nedá sa to dosiahnuť aj inými opatreniami? V prvom rade, pokiaľ by sa mala zaviesť minimálna veľkosť umelej nástrahy, tak by to malo platiť aj pre minimálnu veľkosť rybičky používanej pri vláčení na hlavátku. Veď pokiaľ bude jeden loviť na 20 cm voblery a niekto vedľa začne loviť pstruhy na malé čereble, alebo hlaváče, tak to vôbec nebude spĺňať účel. Naopak, bude to kontraproduktívne. Ďalej, aká by mala byť minimálna veľkosť nástrahy? Desať, pätnásť, dvadsať centimetrov? Je veľký rozdiel napríklad aj medzi 10 cm voblerom a 10 cm rotačkou! Podobne ako je to známe u zubáča, alebo sumca aj mliečniaky lososovitých zvádzajú pred neresom urputné súboje so svojimi sokmi. Bežne sa preto stáva, že sa pri začatí hlavátkovej sezóny v novembri, na veľké voblery okolo 20 cm, chytajú samce pstruha potočného. Niekedy možno len o pár cm väčšie ako je samotný vobler. Osobne si myslím, že problém nie je v tom, že niekto pri love hlavátky náhodne uloví pstruha potočného, ktorého, samozrejme, s náležitou opatrnosťou pustí. Problém je v tom, že je čoraz viac rybárov, ktorí cielene lovia pstruhy potočné v lipňových vodách a to práve v čase ich neresu! Je predsa rozdiel, či ulovím jedného, dvoch náhodných pstruhov, alebo cielene dvadsať. Môžem tým doslova zrušiť celé neresisko rýb. Tu je dôležitá predovšetkým osveta a výchova v radoch rybárov. Veď na pstruhových vodách pstruha chránime. Prečo ho teda lovíme na lipňových vodách? Je to voči rybám v nerese rozhodne nefér! V minulosti mohli na lipňových vodách (predtým vodách s výskytom hlavátky) v novembri a decembri vláčiť len držitelia povolení na lov hlavátky. Výrazným obmedzením bolo päť vychádzok a tak ten, kto chcel hlavátku skutočne uloviť, nestrácal čas so pstruhmi. Problém prakticky nebol. Zavedenie minimálnej veľkosti umelej nástrahy pri love hlavátky považujem len za kozmetickú úpravu, ktorá, samozrejme, do určitej miery pomôže, ale nerieši daný stav. Som zástancom toho, aby boli predpisy čo najjednoduchšie a jasné. Mali by slúžiť hlavne pre ryby, pre zachovanie ich bohatstva v našich vodách. A, prirodzene, pre poctivých rybárov. Aby sa väčšina z nás v pohode mohla venovať svojej záľube a nie sa stresovať, či nemá náhodou o pol centimetra menší vobler… Žiaľ ten, kto bude chcieť aj ten najlepší predpis porušiť, si cestičku určite nájde. Dôležité je, aby sa z výnimky nestalo pravidlo. Veď niekedy na pstruha stačí, len „trošku“ väčšia muška, ako napríklad pri love lipňa… Na záver možno ešte jeden námet na zamyslenie. Súčasný zákon o rybárstve nie je, samozrejme, dokonalý, ale napriek tomu si myslím, že väčšine rybárov prináša predovšetkým benefity. Zostane to tak aj po jeho prípadnej zmene?
Upozornenie
V minulom čísle Ing. Tibor Dobiaš omylom uviedol v poslednej vete svojho príspevku „ ... na účel CHAP“. Správne malo byť „CHRO“ (Chránená rybia oblasť).
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
