Okolo vody sa motám od útleho detstva. Je mojou súčasťou, tak ako vzduch, ktorý dýcham, ako zem, po ktorej chodím, ako ľudia, ktorých mam tak rád. Táto závislosť sa začala formovať približne vtedy, keď ma otec zobral na priehradu neďaleko od mesta, kde bývam.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2016
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 31.07.2016.
Moje začiatky
Bol som ešte veľmi malý, 4-5 rokov. Udicu mi spravil na prskačku, ako tomu vtedy hovoril. Jednoduchý, na tú dobu pomerne ľahký dvojdielny prútik modrej farby, MK 100-vka navijak, na ňom 20 silon značky silon, drôtené kŕmidlo, dva háčiky na samozásek a „policajta“. Nahodenie, pár sekúnd počkať a už aj drôtený oznamovateľ záberu trieska o laminát. Zásek a zdolávačka 25-30-centimetrového pleskáčika, červenice, či kapríka. Otec sedel vedľa mňa. Vždy mi nahodil, položil udicu a scenár sa opakoval. Bavilo ma to naozaj dlho. Dokonca tak dlho, že aj okolití rybári sa s údivom púšťali do chválenia mladého rybára. Málo čo zo svojho detstva si vybavujem tak jasno a presne ako tento deň. Pamätám si na rázsošky z hliníkového hrubého drôtu obalené do zelenej bužírky. Pamätám si aj miesto, kde sa to udialo, viem aké bolo počasie, na akej stoličke som sedel a aj to, že signalizátor záberu bol biely a mal na sebe hrubý biely korálik. A ešte aj to, že tam boli obaja rodičia. Takýto deň v živote malého človeka je presne ten deň, ktorý mu zmení život či určí smer. Prvá chvála od cudzieho chlapa (rybára sediaceho kúsok vedľa) aký je ten malý dobrý. „Veď on pochytal viac rýb ako my za celý víkend.“ Takéto slová vedia povzbudiť dušičku mladého rybára. A takto som sa dostal k rybám ja a isto aj mnohí z vás.
Ako a kedy začať
Tak isto ako dobre to spravil môj otec so mnou, tak isto sa to snažím robiť aj u svojej dcérky. A mám pocit, že sa mi to aj darí. Veď čo je lepšie, ako stráviť spoločný rodinný deň s ľuďmi, ktorých milujeme a robením toho, čo nás rybárov najviac baví. Kedy teda začať chodiť s dieťaťom k vode? No keď udrží bič a je dostatočne trpezlivé vydržať pri sústredenej činnosti aspoň pár minút. V prvom rade si musíme uvedomiť veľmi podstatnú vec. Núteným prístupom nič nedosiahneme. Rybačka má byť pre dieťa zábava. A to od začiatku po koniec. Každému je jasné, že dnešné deti nie sú veľmi trpezlivé, a preto niekoľkohodinovým čakaním na kapra žiadne dieťa neohúrite.
Začnime bičom
Pri detskom rybolove je podstatná kvantita úlovkov a zábava. Veď aj miešanie voňavého jahodového krmivka je skoro ako hra na pieskovisku. Tak isto deti baví robenie guľôčok a hádzanie ich do vody. Takýto prístup sa zíde napríklad pri love na bič, s ktorým by som určite začal. Malý, 3-4-metrový bič, plavák podľa výberu lovca, háčik a pár olovených bročkov. Táto zostava je tá najlacnejšia hračka, akú môžete svojej ratolesti darovať. A dá sa s ňou zažiť viac zábavy, ako v detskom kútiku v supermarkete. Už stačí nájsť len nejaký rybník, potok či riečku blízko od domu husto osídlený menšími rybami a o zábavu je postarané. Prečo blízko? No aby vám nebolo ľúto prevezených kilometrov, keď vám vaša ratolesť zahlási: "Tato chcem ísť domov!!!“ No ak teda máte takúto lokalitku, treba vyraziť, zakŕmiť, nastaviť nízky ponor a loviť hlavne malé a veľa. Určite sa stane, že malému rybárovi či rybárke zaberie aj menší kaprík či karas. Stačí len po pár menších plotičkách či beličkách skúsiť na pár minút zväčšiť ponor. Ak tam väčšia rybka je, určite na seba nenechá dlho čakať. Ak nie je a dieťa to pomaly začína nudiť, vráťte sa rýchlo k nízkemu ponoru. Všetko záleží od trpezlivosti dieťaťa. Moje prvé rybačky s dcérou niekedy trvali sotva 45 minút. Pár úlovkov a šlo sa domov. Aspoň som mal nástrahové rybky na večer na zubáča. Niekedy to malú zasa bavilo aj dve hodiny. Všetko to záležalo od aktivity rýb a trpezlivosti malej rybárky. Pri každej sebemenšej rybke som ju, samozrejme, pochválil. No po prvom kaprovi sa rozpútala takmer oslava na brehu rybníka. Povinné fotenie, pustenie ryby a už aj sme šli domov rýchlo sa pochváliť mame, babke, dedkovi akú "ozrutu" sa nám dnes podarilo vytiahnuť.
Skúsme to na špičku
Ako však malá rastie, bič začíname meniť za prút – menší picker s navijakom. Zmenili sa aj miesta kam chodíme a aj ryby, ktoré lovíme. Belice a plotice vystriedali nosále, podustvy a mrenky, ktoré už mladú rybárku dokážu potrápiť. Nájsť v lete na rieke miesto, kde sa dá takto zachytať, by nemal byť problém. Musíte nájsť len dobre prekysličené miesto, niekde pod splavom. Kým je v ňom aspoň 50 cm vody tieto druhy rýb tam isto budú. Potom už len treba zvoliť vhodné krmivo, nasypať doň väčšie množstvo živočíšnej nástrahy (kostné červy) a určite sa zabavíte. Picker - najmenší a najjemnejší feedrový prút v dĺžke zhruba 230 cm, menší navijačik s dobrou brzdou, 30 g košík, 14-tka háčik na 14-tke silone a o zábavu je takmer isto postarané. Treba to len skúsiť. Je to rýchle, jednoduché a pozorovať svojho potomka, ako na takúto zostavu zdoláva 50-ku mrenku a ešte má z toho radosť, poteší srdce každého otca - rybára. Veľmi dôležité je nebrať si so sebou svoju výbavu. Tá by vás len lákala k lovu a vy ste tu predsa preto, aby ste učili chytať svoje dieťa a to je potrebné si uvedomiť. Keď dieťa vyrastie, určite bude chcieť skúšať loviť po svojom a keď k tomu príde, netreba mu to zakazovať. Keď chce, nech sa potrápi aj samo. Už isto bude vedieť čo má robiť, veď ste ho to predsa dobre naučili.
Čo bude ďalej?
Či bude moju dcérku baviť rybačka aj keď bude staršia, to netuším. No minimálne to mňa a ju baví teraz a spomienky na toto obdobie nám zostanú uložené v hlave určite naveky. Pre mňa nie je podstatné nanútiť jej, aby bola rybárkou. Snažím sa, aby poznávala prírodu a vážila si ju takú aká je. Už teraz vie, že plast, papier, sklo a iné odpadky do nej nepatria. Ak budeme viacerí takto viesť svoje deti, predstavujem si, že o pár možno desiatok rokov, raz prídem k vode možno aj s ňou a uvidíme čisté brehy bez odpadu, za ktorý sa teraz pred ňou tak hanbím. To bude moja odmena, kvôli ktorej to robím a poviem si: vychovali sme ju správne.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
