Sedím na terase prenajatého domčeka na brehu jazera a usmievam sa. Konečne. Sme tu! Rok sme čakali, aby sme sa znova zvítali s nádhernou krajinou, s Alandskými ostrovmi. Čaká nás 14 dní oddychu a relaxu pri love kráľovien predátorov v miestnych revíroch.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.12.2016.
Ale poďme po poriadku. Je neskorá noc a štyria nadšenci nahadzujú kufre do auta a majú skvelú náladu. Nezainteresovaný človek, ktorý by nás sledoval, by asi uvažoval či sme v poriadku. Keď poviete rybárovi, že sa blíži mesiac máj, tak si to automaticky spojí so začínajúcou kaprárskou sezónou. Pre našu štvorčlennú partiu máj avizuje aj niečo iné. Horúčkovité prípravy na cestu, balenie udíc, navijakov, nástrah, len aby nič nechýbalo. Po predchádzajúcich skúsenostiach sme sa rozhodli, že cestu budeme absolvovať letecky, aby sme nemuseli stráviť 36 hodín v aute. Pri spočítaní nákladov je to porovnateľné a čo je najdôležitejšie, o necelých 12 hodín sedíte v člne a nie ste unavení z nekonečnej cesty. Deň „D“ je teda tu a vyrážame smer Viedeň, odkiaľ máme odlet do Štokholmu a následne sa presúvame prenajatým autom k trajektu. Každý, kto navštívi Alandské ostrovy, si túto krajinu okamžite zamiluje, nielen kvôli bohatej obsádke šťúk, ale aj pre nádhernú krajinu, všade prítomný pokoj a aj kvôli milým ľuďom.
Keď neskôr znamená o tri dni
Cesta prebehla bez komplikácií, ak teda nepočítam môj strach z lietania, ale čo by človek neurobil pre možnosť vytiahnuť kapitálny úlovok, všakže? Auto z požičovne parkujeme pred krásnym zrubom v severskom štýle. Kľúče v zámku, milý pozdrav na papieri od domáceho pána na stole, že vraj sa zastaví neskôr. Neskôr znamenalo o tri dni. Ako je zvykom, vybaľovanie nechávame na neskôr a do pol hodiny sme všetci pripravení na prvé pokusy zdolať nejakú šťuku. Skôr ako letel prvý vobler do vody padla aj stávka, kto vytiahne rybu nad 90 cm, ten platí všetkým raňajky v miestnej kaviarni. Je jasné, že nikomu sa do tejto „pocty“ nechce ísť, ale zato ostražito sledujeme, kto má akú rybu na palici. Keďže v predchádzajúcich rokoch som mal vždy to šťastie ja, tak dúfam, že sa tomu tentoraz vyhnem. Škodoradosť je najväčšia radosť a ja otcovi po 30 minútach lovu podoberám šťuku, ktorá dosahuje potrebnú veľkosť a my ostatní sa tešíme na raňajky. Radosť z úlovku striedajú obavy šťastného lovca o svoj rozpočet na 14-dňovú výpravu. Život na Alandách nie je práve lacný. Prvý večer sa niesol v znamení aktivity menších kusov, ale dosiahli sme každý rybu, čo je potešujúce. To, čo fungovalo minulý rok ako overené miesto, tak to už neplatí. V týchto vodách nič nové, lebo po skúsenostiach z predošlých návštev sa vždy top miesto obmieňa a identifikujeme ho vždy v inej zátoke, či zlome. Večer pri západe slnka, ktoré je, mimochodom, okolo 22.30, sedíme a pripravujeme plán na najbližšie dni. Nielen čisto chodenie na ryby, ale aj návštevy niektorých múzeí, pamiatok.
Šťastný lovec a zároveň "nešťastný" prípravca raňajok pre celú partiu.
Priemerne 15 šťúk na každej lodi denne
Druhý deň vstávame do zamračeného a chladného počasia a smerujeme do miestneho supermarketu, kde, okrem iného, kupujeme potrebné rybárske licencie a pochutnávame si na skvelých raňajkách od „výhercu“. Zmena počasia urobila svoje a na vode zaznamenávame počas lovu len sporadické zábery, aj to od menších kusov maximálne do 70 cm. Počasie sa nemení počas nasledujúcich pár dní, ochladenie a silný vietor nás vyháňa z vody po pár hodinách. Napriek tomu sa každej z lodí každý deň podarí uloviť v priemere okolo 15 šťúk. Náš plánovaný denný rozvrh absolútne nedodržiavame, vstávanie okolo 10-tej doobeda a neskorý príchod na vodu nie je štandard rybára. No ale kto by vstával skôr, keď nikde na okolí nie je ani živej duše, žiadne autá, žiaden mobil nezvoní, nemusíme riešiť od rána pracovné e‑maily. Konečne prišlo oteplenie a okamžite to je poznať na záberoch. Darí sa nám v jeden deň od tŕstia nachytať veľké množstvo šťúk medzi 84-95 cm. A je vidno, že začínajú žrať, a aj zábery sú razantnejšie. Voblery im vyberáme celé z papúľ. Napriek tomu sa nám ani v šiesty deň pobytu nedarí zdolať žiadnu metrovicu. Náš priateľ Andrej sa nám rozhodol spríjemniť pobyt a vymyslel v jeden deň zaujímavú aktivitu. Geocaching… Nevieme si predstaviť čo nás presne čaká. Na prvý pohľad iba chodenie a hľadanie čudnej veci, kde sa zapíšeš, že si ju našiel a ideš ďalej, sa mi zdala jemne povedané nezaujímavé. Ale to sa po zábavnom a tajomnom dni hľadania a prechádzok po krásnej prírode zmenilo. Dostávame sa na miesta, kde sme za 8 rokov, čo na Alandy chodíme, ani neboli, dokonca sme ani o nich nevedeli. Nie som typ, ktorý miluje turistiku, ale v konečnom dôsledku som veľmi milo prekvapený, že ma to zaujalo. Ani nefrflem, čo ja mám zvyčajne v obľube, ba dokonca sa teším, že sme boli na takých krásnych miestach. Veď nájsť predmet, veľkosťou 12-tky slidera na opustenom ostrove, zatopenom z troch strán, je neuveriteľný zážitok. Bolo to príjemné oživenie rybárskej výpravy.
Tam, kde to fungovalo minulý rok, sa teraz nedialo nič a naopak. Na fotke autor článku so štíhlou zubaňou.
Andrej s peknou šťukou z Aland.
Jeden z najkrajších momentov rybačky
Ale naspäť k tomu podstatnému. Šťuky sa rozožrali, obsadili blízkosť tŕstia a plytčiny, kde sme ich vedeli krásne lokalizovať a začala sa nádherná rybačka. Ja som sa iba jeden deň vybral do hlbšej vody skúsiť šťastie zdolať tohtoročný rekord výpravy. Síce sa to nepodarilo, ale zažil som jeden z najkrajších momentov rybačky. Pri ťahaní malinkého voblera som dostal dva jemné „kopance“, ktoré som vyhodnotil ako od ostrieža. Následné potiahnutie cca 20 cm pod hladinu, a za ním sa vynorila šťuka veľkosti, ktorú nechcem konkretizovať, aby som to neprehnal. Určite však mala cez 110… A zostala stáť 5 cm od nástrahy. Tak ako ona, aj ja som zostal ako prikovaný a vôbec nič som neurobil, vábec nič. A ona? Zbadala môj tieň. Keby sa vedela usmiať, tak to urobí a spokojne si odplávala do hlbočiny. Ja som zostal neveriacky sledovať vodnú hladinu čakajúc, že sa vráti. Áno, mohol som potiahnuť voblerík a MOŽNO by sa podarila, ale… Aj takéto veci sa stavajú. Ešte som ďalšie dve hodiny hádzal všetkým možným, robil som maximum, ale „moja“ už neprišla. Môj otec a v jednej osobe aj parťák v člne si išiel stále svojou cestou a aj keď som sa viackrát usmieval ako svojhlavo dáva malé voblery v presvedčení – malý vobler, veľká šťuka. Prestal som sa usmievať od večera toho istého dňa. Metrová hĺbka, 5 cm vobler a asi pol metra od člna prišla vlna a vobler zmizol. Rybár sediaci v člne s pokojom britského aristokrata vodiaci šťuku, ktorá má cez meter, tak to som len pozeral. Šťuka nemala žiadnu šancu ani len vyskočiť a ja som ju podobral. Po hladine Alandskeho jazera sa ozývalo jasné posolstvo: „Je táááám…“Nádherné sfarbenie, 106 cm, zapózovala nám na pár fotiek a putovala späť do svojho prirodzeného prostredia. Táto spomienka mi stále vyvolá úsmev na tvári.
Starý prístav.
Naša partia.
Nádherné dva týždne v panenskej prírode
Neboli by sme na fínskych Alandách, keby sme si po náročných dňoch strávených na vode nezakúrili vo fínskej saune a nevykúpali sa vo fínskej kadi. Naozaj sme si užívali našu rybársku dovolenku poriadnymi dúškami. Ak by ste navštívili túto krajinu, určite využite možnosť si ich národnú zvyklosť vyskúšať. Prežili sme nádherné dva týždne v panenskej prírode, mimo stresu a povinností, plné pokoja a nádherných momentov, z ktorých budeme energiu čerpať počas ďalších mesiacov. Je krásne, že obyvatelia ostrovov si vedia vážiť svoje národné pamiatky a prírodu, odvšadiaľ cítiť pohostinnosť a pokoj. Celkovo sme ulovili cez 400 rýb z toho nad meter bola jedna a 27 nad 90 cm. Iba jedna jediná skončila na našom jedálenskom stole, ostatné dostali slobodu. Chcem týmto poďakovať mojim priateľom Andrejovi, Filipovi a otcovi za super partiu a ostatným prajem nech si každý z vás môže aspoň na pár sekúnd podržať kráľovné alandských vôd.
Západ slnka.
Spln.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
