V dnešnom rozhovore si dovolím čitateľom predstaviť Antona Pavelku. Zanieteného horehronského lokálpatriota a výborného muškára. Ostatne, kto loví na Horehroní, pravdepodobne aspoň raz navštívil Rybárske potreby Hronka v Brezne, kde s pánom Pavelkom mal možnosť prehodiť nejaké to slovíčko.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚL 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.12.2016.
Som rád, že ho dnes môžem predstaviť v našom časopise. Pre autentickosť som si dovolil ponechať v texte niektoré írečité výrazy, ktoré pán Pavelka v našom rozhovore použil.
Pán Pavelka, poďme od Adama, pospomínajte na vaše rybárske začiatky…
Som rodák z Brusna, hora, dom, cesta, potok a v potoku ryba, veľa rýb. Takže ako v takomto prostredí nechytať? Chytať, ale chytať vtedy znamenalo rukami, pod skalami v Hrone. Toto boli tie ranné začiatky. Ďalšie štádium už bola udica. Nuž ale udica to bola ihla zohnutá nad plameňom sviečky, niť a ako nástraha dážďovka alebo lúčny koník. Ryby vtedy nebrali ale trhali. To bolo ako keby vám niekto elektriku do ruky pustil. Lístok sme, pravdaže, nemali. Kontroloval nás starší báčik, sedel na brehu a pozeral čo sme lovili. Mali sme takú pytliacku mieru, centimeter sa nepoužíval ale v dĺžke to bolo tak 25 centimetrov. To bola taká pytliacka česť. Vtedy boli v dedine hádam traja rybári. Žandári dáko nechodili na kontroly, skôr horár nás občas ponaháňal. Chytali sme hlaváče, pstružíky, v tom čase ich bolo vo vode veľa, dokonca aj v takých potôčkoch nad Brusnom, kde sa husi pásli, sme zase ako deti spod skál chytali rybky do rúk. Aj raz sa mi stalo, keď som bol iba v trenkách vo vode, popod skalami som rukami prehľadával a zrazu som zacítil ako ma dačo do zadku pichlo. Pozerám a ja som bol opretý zadkom o osie hniezdo. Veru, hneď som vytínal hore potokom.
Ako ste potom rybársky pokračovali?
Keď som mal 10 rokov, o štyri roky staršiemu kamarátovi som chytil a dal dva pstruhy. Ten mi za to dal háčik a 3 metre žilky. Tak som sa dostal k prvému vercajgu. Ten cit, vzťah k vode, schopnosť kam sa pozrieť a rybu nevyplašiť, to som určite získal v rannom detstve práve tým lovom do rúk. Keď som začínal, boli dvaja známi muškári na Horehroní, Gejza Bodoň a jeho pokračovateľ Ján Pfister (24 rokov robil predsedu MO SRZ v Brezne). Muškárilo sa veľmi málo, lovilo sa na červíky, pri love na lipne prevládala tarhoňa. Ale ja, ako som prvý raz privoňal k muške, tak mi to ostalo. K prvej muške som sa dostal tak, že sme išli z Brezna do Brusna a chcel som si kúpiť mušky u nebohého pána Maculu. Pán Macula mi vraví, čo budeš mušky kupovať, tu si sadni a uviaž si. Ženu som mal v aute a ja som sa u neho zasedel. Ani som nevedel ako mi čas ušiel. Nite boli zo silonky, z čiernej štrimfle, štipec bol z prádla. Neskôr som si nosil nite z fabriky, z takej pucvoľi čo sa tým stroje čistili, tak som si povyberal čo sa mi na tú‑ktorú mušku hodilo. Pierka sme zbierali kade tade, ja som si dokonca z Paríža doniesol perie, čo som nazbieral pod Eifelovkou z holubov. Jedna z mnohých príhod mi utkvela v pamäti – s už spomínaným pánom Pfisterom sme sa stretli pri vode, pozdravili sa a hovorí mi, že peknú 40-ku chytil, tak som sa spýtal, že na čo. Odpovedal mi, že každú chvíľu mení. Tak sme každý išli na jednu stranu. A o chvíľu mám udicu prehnutú, kričím na neho a zistil som, že mám 43-ku lipňa. Chytil som ho na kočišku. Pýta sa ma na čo som ho chytil a ja som mu odpovedal, že každú chvíľu mením. A to bolo hádam jediný raz čo som spravil tajnosť. Nemám problém pri vode poradiť, poukazovať alebo dať mušky. Celá moja rybačka bola sústredená už len na muškárenie a tak je to dodnes. Keď to tak počítam za tú dobu čo viažem som spotreboval určite 15 tisíc metrov viazacej nite.
Aké mušky ste používali?
Vtedy sa lovilo zásadne na suchú mušku, neexistovali strímre, záťaže ani nymfy, bola jednoducho len muška. Prvé mušky čo som používal a boli aj najviac u nás využívané boli vrbovka, včielka, červenoritka, kočiška a napodobeniny podeniek. Muškárenie v minulosti, respektíve mušky, boli o napodobeninách čo najvernejších prírodných vzorov. Ryby brali to, na čo boli zvyknuté. Mokré mušky v presnom slova zmysle sa tiež až tak nepoužívali, skôr pritopená suchá muška a veľa záberov prišlo práve pri vyťahovaní.
Aké ryby ste chytávali?
Tí, ktorí sme muškárili, sme boli zacielení na lipne. Pri love pstruhov ďaleko viac prevažoval blinker alebo mŕtva rybka. Ja osobne som na rybku nikdy nechytal. Na dokumentáciu tých stavov lipňov, môžem povedať, že keď sa ma pýtali po rybačke koľko som chytil, odpovedal som s pokojným a čistým svedomím „chytil som 92 lipňov, ale neviem presne či ich bolo 84 alebo 105“. Skrátka ryba bola. Prvé zalovenie hlavátky som zažil pri vyťahovaní lipňa, tento výjav sa mi často zjavoval aj v snoch. Primárne sa chytali pstruhy potočné a lipne. Pstruh dúhový sa veľmi v časoch mojej mladosti v Hrone nevyskytoval.
Vy ste známy nielen ako muškár ale aj lokálpatriot, Horehronie teda určite poznáte ako vlastnú dlaň.
Ako Brusňan mám Hron od nás až po Telgárt veľakrát prechodený, ako aj všetky doliny aj prítoky. Ako zaujímavosť môžem uviesť, že existuje taký potok ako prítok Hrona, ktorý má bridlicové dno. Z toho potoka a zo sútoku keď chytíte pstruha, ten má žlté brucho. Ale chodil som loviť, samozrejme, aj inde, na Rajčianku, na Belú, Čierny Váh, Biely Váh. Na Čierny Váh stála kedysi sezónna povolenka 300 korún československých. Práve na Čiernom Váhu, teda na nádrži, som sa začal cvičiť v jazernom muškárení. Najlepšie miesta, ako je známe, sú tam, kde je prítok do vodnej nádrže. Medzi Liptovskou Marou a Čiernym Váhom neboli prakticky žiadne prekážky vo vode, mám krásne zážitky z ťahu podustvy z Mary do Čierneho Váhu. Takisto som mal možnosť vidieť ťah pstruha jazerného v polovici augusta. Tých príhod z rybačiek je veľmi veľa. Len tak námatkovo spomeniem jednu. Raz, na Štedrý deň, som chytal na Beňuši, k vode prišli učitelia očistiť kapra na večeru a ja som bol vo vode a ešte o pol druhej sa mi podaril lipeň a jeden pstruh dúhový. Lipníka som pustil a pstruh išiel na štedrovečerný stôl. Plávali vtedy v Hrone už riadne ľadové kryhy a každý mi hovoril, že teraz sa už chytať nedá. Bolo potrebné počkať, kým na chvíľu neplávajú a vtedy nahadzovať. Keď idem pod Kráľovú hoľu, tak vždy idem na prameň Hrona. Záleží od toho, aká je voda, ale niekedy, keď dám hlavu do búdky kde Hron pramení, počujem zvonce tak intenzívne, že si myslím, že sa na blízku pasú ovce. Hron je moja voda, voda mojich predkov, pltníkov a rybárov. Keď chytím tam hore rybku, vždy sa jej prihovorím: junáčik, spod Kráľovej hole, pôjdeš vodou 300 kilometrov, prajem ti aby si aj do Dunaja prišiel taký ako si odtiaľto spod Kráľovej Hole vyšiel, dones až dolu majestnátnosť Kráľovej Hole, zvuk zvoncov, krásu krojov a piesní, horehronský dupák a nepoddajnosť ľudí spod Kráľovej Hole. Aj napriek všetkému Hron spieva.
Môžete sa pochváliť vašimi úlovkami?
Keď hovoríme len o muškárení na Hrone, tak môj trofejný pstruh potočný mal 58 centimetrov, pstruh dúhový 60 cm. Lipne na suchú mušku mám pochytané veľké množstvo, ale pravdu poviem, najväčší mal 46 centimetrov. Hlavátky na muškársku udicu mám pochytané tiež, z tých väčších sú to 4 kusy okolo 85 centimetrov. Tu sa v krátkosti pristavím. Pri love hlavátky sa mi jediný raz stalo, že by mi vytiahla muškársku šnúru a išiel by som na podkladovú šnúru. Za tie roky mám odpozorované a vyskúšané, že ak hlavátka zaberie v mieste, kde sa zdržuje, v jame, na svojom stanovšti, tak je jednoduchšie ju zdolať, pretože sa drží okolo svojho stanovišťa. Ak je však na táračke a zaberie v prúde, tak vtedy sa poberie dole prúdom a už si treba zabehať. Vždy hovorím mladším rybárom, že nemôžu rybu prinútiť k obratu, kým ryba vládze, ale treba byť trpezlivý.
Ako chytáte dnes?
Nymfy ja dodnes odmietam, ale na strímre chytám. Keď príde reč na nymfovanie, vždy hovorím, že hajlovať ja nebudem. Viem, že by som bol určite niekedy úspešnejší, ak by som lovil na nymfu. Ale ja si chcem užívať lov na sucho, vidieť ten záber ryby na živo, tomu sa nič nevyrovná. Som skrátka stará škola. So všetkým som sa musel vytrápiť sám, literatúru ani videá naša generácia nemala.
Čo by ste odkázali dnešným, najmä začínajúcim muškárom?
Začínajúci muškár, všímaj si, probuj, buď vnímavý, trpezlivý a zažiješ pri vode to, čo nezažiješ nikde inde. Príde chvíľa keď vyhrávajú frajerky alebo je zhon v práci. Ale aby si mohol robiť pre rodinu, musíš robiť aj niečo pre seba. Aby bol človek spokojný, musí mať čistú hlavu a tú čistú hlavu dosiahneš pri muškárení.
Pán Pavelka, ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Prajem vám v mene všetkých muškárov pevné zdravie, veľa krásnych rokov pri vode a krásne úlovky nielen v tejto sezóne 2016.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
