Mám už pár (veľa) šedín na hlave, no ak sa obzriem v myšlienkach späť do minulosti týchto stretnutí, neľutujem ani jedno. Bolo ich zatiaľ sedem, no každé bolo iné a jedinečné. Zúčastnenými, revírmi aj samotnými úlovkami, ktoré však hrali „druhé husle“ a neboli podstatné.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.12.2016.
Začiatky
V roku 2010, v úlohe „moderátora“ fóra (no som skôr čistič ako moderátor) padla myšlienka zorganizovať stretnutie tých, ktorí sa pod rôznymi „nickmi“ aktívne prihlasujú na www.slovenskyrybar.sk/forum a dumajú o rybačke, rôznych spôsoboch lovu, či iba tak, priateľsky sa podpichujú dňom i nocou. Bola by škoda nepokúsiť sa oň! Navodením témy okamžite vzrástol záujem a fórum začalo pulzovať prípravami. Ako sa neskôr ukázalo, boli to zásadné a základné piliere výstavby stretnutí ďalších. Menším problémom bol však výber vhodného rybárskeho revíru, kde bolo mojou snahou skĺbiť komunitu kaprárov s komunitou prívlačiarov a muškárov. Nakoniec sa nám to spoločnými silami na fóre podarilo rozlúsknuť. Na úvodnom stretnutí nás súkromný revír Striebornica privítal a uchýlil koncom apríla 2010. Predĺžený víkend na ňom sa na chvíľku stal aj našim domovom. Odrazu sa z tých utajených“nickov“ stali ozajstní ľudia z mäsa a kostí. Chlapi, ktorých som sa vedel fyzicky dotknúť, chlapi, ktorí vedeli porozprávať o svojich problémoch v súkromí, v zamestnaní a, samozrejme, boli schopní prediskutovať aj našu parketu rybársku! Prvé zoznámenia, prvé mená, či priezviská i začiatky nových priateľstiev. Odrazu sa niečo zmenilo – už to nebola tá chladná sociálna sieť, kde mnohí radi skrývajú svoju identitu pred inými! Bolo to skutočné!!! Navaril sa guláš, zalovili sme si schuti, pokecali a v nedeľu sa rozišli. Spokojní. Po stretnutí a vyhodnotení na fóre sme sa naozaj po veľmi krátkych úvahách zhodli v jednom – že o rok to stretnutie „fóristov“ spáchame opäť! Stretnutie dostalo prívlastok „nulté“…
Spomienka na nultý ročník.
Pokračujeme
Slovo dalo slovo a už v roku, tzv. nultého ročníka som na fóre vytvoril priestor v rámci novej témy a diskusie na stretnutie ďalšie. Po nultom ročníku a jeho úspechu spozorneli na fóre aj iní, ešte v tom čase utajení „nickovia“ a postupne sa prihlasovali na už oficiálny 1. ročník „Stretnutia priaznivcov fóra časopisu Slovenský RYBÁR“. Opäť rande na Striebornici, krásne zážitky, spoznávanie nových ľudí i bojovných kaprov. Radosť hlavne tých, ktorí pred stretnutím mali „rekord“ kapra rovnajúci sa pár kilogramom, a ten si vylepšili na Striebornici o ďalších desať kíl navyše. Skrátka, Striebornica bola k nim štedrá, podobne ako k prívlačiarom či muškárom! Súťaže v kategóriách, dobré diskusie, humor a čo mňa najviac tešilo – rozpravy skúsenejších s tými menej, starších s mladšími. Čas, keď niekto vzal len tak zo zvedavosti do rúk prívlačový, či muškársky prút prvýkrát v živote, iný si vyskúšal lov kapra na boilies. Prvý pstruh, či prvý väčší kapor na prúte a radosť z niečoho nepoznaného. Opäť spokojnosť zaznamenaná vo „foťákoch“ navždy ako spomienka.
Na Striebornici v r. 2011.
Má to význam
Tlak na ďalší ročník sa už dal očakávať, prebehli „procesné úkony“ (záujem, výber lokality, rozdelenie funkcií v rámci stretnutia). Opäť zvíťazila „Striebka“ (skrátka v čase organizácie – koncom apríla je na Slovensku ťažko nájsť súkromný revír vhodný na prívlač aj na lov kapra) a super atmosféra, spolupatričnosť „fóristov“ niečo organizovať aj snaha pomôcť zabezpečením vlastnými silami. Chlapi z fóra opäť presvedčili o tom, že nie sú iba rybári! Ľudia s krásnym srdcom, ľudia, ktorí vedia pomôcť a ľudia, ktorí hlavne tých mladých vedia postrčiť vpred! Právne v tom sa mi začali páčiť tieto stretnutia a opäť som mal chuť v ďalšom roku niečo organizovať! Veď prečo aj nie? Na stretnutiach sa objavovali „stálice“, no aj nováčikovia, ktorí si neskôr to, či oné stretnutie chválili a neskôr prišli opäť. Prestať? Pokračovať?
Pokračujeme
Na rybárskom fóre www.slovenskyrybar.sk to v čase rybárskej nudy v mesiacoch november a december graduje, a tak som opäť navodzoval tému ďalších stretnutí. Vyšli podľa očakávaní. Tretie, štvrté aj piate. Revír Striebornica sme zamenili a na rad prišli revíry iné. Súkromný revír Zemník‑Bodovka, ktorý aspoň mne, no verím, že aj konkrétnemu lovcovi, utkvel v pamäti hlavne peknou príhodou. Skrátka náš fórista prišiel na stretnutie iba tak, akoby sa nechumelilo, párkrát nahodil gumenú nástrahu do vody a už zdolával metrovicu – šťuku, ktorá, samozrejme, zvíťazila v konkrétnom ročníku v kategórii prívlač. Rehot, úsmevy na tvárach i radosť nás všetkých z grandiózneho úlovku. V ďalšom roku nasledovalo stretnutie na súkromnom revíri Opatovce, ktoré zorganizovali chlapi po mojej krátkej odmlke na fóre svojpomocne.
Martinov prvý pstruh v živote na stretnutí v Opatovciach.
Až mi stúpol krvný tlak
Som „kardiak“, aspoň tak to tvrdia moji červenokrížni záchrancovia! No čo ja s tým? Chorá lebka sa len tak nedolieči - a? Nastal čas ďalšieho už šiesteho stretnutia. No kde a ako? Skrátka bolo potrebné zabezpečiť revír skôr, než sa mi „kaprári“ z fóra rozutekajú po svete, no to by nebolo až také strašné! Potreboval som revír, kde sa skrátka vyšantia presne v tomto termíne aj chlapi, ktorí drvia prívlač a muškárenie! Poznáte niečo adekvátne koncom apríla na Slovensku? Je toho málo. Skrátka nenapadlo ma nič, a preto som nekompromisne naordinoval v rámci posledného stretnutia (6. ročník) revír na Morave – Sportovní rybářsky revír Jestřabice, kde som už predtým rybárčil. Neviem prečo, ale opäť som mal snahu vyhnať „fóristov“ niekam, kde by sa do sýtosti vyšantili a zachytali aj viac druhov rýb! Konkrétny revír prekypuje rôznorodosťou druhov rýb, vrátane jeseterov, ktoré ma oslovili! Veď mnohí chlapi z fóra s ich lovom nemali žiadnu skúsenosť, sú tu aj kapry značných hmotností a k tomu „dúhaky a potočáky“ pre prívlačiarov a muškárov! Skrátka bolo opäť vymaľované a čo bolo najhlavnejšie – fórum nemalo námietky! Reku fajn, pôjdeme do toho! I toť, stalo sa! Historicky sme prvýkrát v rámci stretnutí zavreli dvere Slovensku. Počty zúčastnených nikdy v rámci týchto stretnutí nemali u mňa žiaden význam ani miesto. Stále som si v duchu hovoril, že ak prídeme traja, pokecáme, pochytáme a bude fajn.
Ako bolo na Jestřabiciach (22. – 24. 4. 2016)?
Nakoniec sa nás na Jestřabiciach zišlo devätnásť „fóristov“, v podstate dvadsať, no v poslednej chvíli zostal jeden účastník nechtiac „lapiduchom“ v rukách na nemocničnom lôžku pár dní pred akciou. Opäť sa potvrdilo pravidlo – kde sa stretne veľa „fóristov rybárov, nemôže byť zle“. Na tomto ročníku ma akosi viac zaujali hlavne „starešinovia“, ktorí si mali stále čo povedať, aj keď majú 65 rokov a viac. Skrátka nahodili prúty, zdolali peknú rybu a pohovorili si! Nefrflali aj keď bolo potrebné odšoférovať dlhú cestu zo Slovenska až hen na Moravu! Mladší rybári sa tiež nenechali zahanbiť. Ulovili jesetery, a skoro aj vyzu, ktorá však nakoniec v súboji mala navrch a odolala vyloveniu. Boli „kaproše, jesíky i dúhaky“! K tomu dobrá strava, pivečko i malé ohodnotenie tých najúspešnejších v závere. Padol aj nejaký rekord – najťažší kapor v histórii stretnutia – chlapák niečo cez 16 kg, na listine lovcov sa prvýkrát objavil jeseter a ako som spomínal, bola skoro aj vyza (no vypla sa pri zdolávaní). Najkrajšie „bodkáče“ atakovali hranicu 60 cm. Skrátka, takéto boli v krátkosti Jestřabice v roku 2016.
Jesetera ulovil skoro každý.
Mládež si to na Jestřabiciach užívala.
O čom sú a verím, že aj budú?
Neviem, no zjednotiť chlapcov na fóre www.slovenskyrybar.sk nie je jednoduché! Sú tu duše, ktoré dajú o sebe vedieť každý deň, no na stretnutie neprídu! Nezazlievam im to, sú akí sú, nie každý má túžbu zviditeľniť sa. A stretnutia? Sú jedinečné s neopakujúcimi sa okamihmi, kde odznejú slová odbornosti, profesionality, či iba obyčajné „človečie“! To človečenstvo u mňa obzvlášť rezonuje! Rozumieť si na stretnutí s jednotlivcom (či viacerými),vedieť sa vhĺbiť do jeho ťažkostí a súcitiť s ním! Aj drbnúť si s ním „poldecák“ na znak porozumenia. Každý sme aký sme, no na sociálnej sieti sme iba nič nehovoriacim „nickom“. Až na podobných stretnutiach ako sú tieto na fóre www.slovenskyrybar.sk, ktoré sa snažím a veru budem sa snažiť iniciovať, odhalíme aj iným, čo je v nás!
Sme rybári, chlapi, skrátka ľudia, ktorí majú radi prírodu, lov rýb a v poslednom rade aj podobné „stretká“ ako tieto na fóre! Čo bude o rok neviem, no viem a tuším, že to posledné stretnutie dopadlo opäť v pohode a mnohí z vás naň budú spomínať ešte dlho. V závere mi nezostáva iba poďakovať všetkým, ktorí mali „prsty“ v jednotlivých ročníkoch a veriť, že ten ďalší dopadne podobne ako tie predošlé, keď nám bolo na chvíľku ako rybárom naozaj fajn v spoločenstve druhých – kamarátov, priateľov, či známych z fóra Slovenský RYBÁR…
Kapor zo stretnutia 2016.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
