Časté výkyvy teplôt sprevádzané silným vetrom alebo náhle oteplenie a úplné bezvetrie poznačené rozdielmi tlaku vzduchu nám, žiaľ, nepomáhajú k úspešnému lovu a sú vizitkou jarného počasia.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.12.2016.
Tobôž ak sa toto všetko deje v jednom týždni na jazere s rôznymi hĺbkami s večnými otáznikmi v hlave: „mám to položené v správnej hĺbke, nemal som to dať viac doľava či doprava, alebo bližšie k stromom?“ Toto je častá dilema prvých jarných rybačiek. Rád navštevujem rôzne vyťažené rašeliniská a zatopené bane. Fascinuje ma tá pestrosť pod vodnou hladinou ako zatopené časti lesov alebo strhnutých brehov, či pri povrchovej ťažbe uhlia vytvorené typické schody, ktoré vedú až do hĺbok cez 30 metrov. Krištáľovo čistá voda mi dovoľuje nahliadnuť hlboko pod hladinu a neraz vidno za ideálnych podmienok aj ťažobné stroje, ktoré zostali na dne bane z dôvodu náhleho zatopenia spodnými prameňmi. Niekedy až zamrazí keď zrazu na sonare vyskočí hĺbka 30 metrov a len kúsok odtiaľ v 10 metroch možno vidieť reliéf starých ťažobných strojov. To sú tie staré tajomné bane ukryté hlboko v lesoch, pre rybára silno návykové a len ťažko vydávajúce svoje poklady. Tieto vody sú často veľmi náladové, a preto netreba nič podceniť. O úspechu výpravy rozhoduje viacero faktorov, no určite jedným z tých najdôležitejších pri love v takýchto lokalitách je výber nástrah. Kým počas sezóny kapor intenzívne prijíma potravu, je výber jednoduchší, no na jar keď sme konfrontovaní s častými zmenami počasia a náladami rýb, musíme vsadiť naozaj na kvalitu vo všetkých smeroch, či je to chuť, aróma, alebo nutričná hodnota. Nie som fanúšikom rôznych syntetických aróm v boilies, z ktorých veľakrát doslova cítiť chémiu, ktorá nám doslova vykrúca nos, a preto skôr vyhľadávam čisto prírodné zloženia a ak syntetiku, tak skutočne len jemnej prirodzenej vône.
Miesto. kde pár metrov od brehu je voda s hĺbkou 8 m. Ideálne miesto na jar.
Novinky prekvapili
Patrím medzi tých rybárov, ktorí radi inklinujú k skúšaniu rôznych noviniek. Niekedy to môže byť síce na úkor úlovkov, ale niekedy práve novinky vedia prekvapiť. Na prvú výpravu v apríli tohto roku som si vybral dve novinky a to Probiotic Coconut a IF1. Coconut má nádhernú jemnú a čistú kokosovú vôňu bez žiadnych bočných zápachov, čo sa o iných kokosových príchutiach jednoznačne povedať nedá. Nepatrím medzi tých, ktorých by to ťahalo k sladkým vôňam, no táto ma akosi opantala a veril som, že môže byť mojim tromfom a prekvapiť. Získal som informácie od francúzskych kolegov a tí mi potvrdili úspešnosť tejto príchute v chladnej vode. V premenlivom počasí, ktoré práve vládlo, rozhodol som sa vyskúšať túto guľôčku, ktorá by mohla upútať nielen svojou vôňou, ale aj po vizuálnej stránke. Veď snehovo biela farba by ryby nemala nechať ľahostajnými a informácia o potrave by v čistej priezračnej vode mohla prísť aj cez oči, nielen cez chuťové bunky. Tak ako väčšina prvých jarných rybačiek býva skúpa na zábery, ani táto sa ničím nelíšila od ostatných. Sporadické zábery, aj to od menších rýb popri brehu u niektorých rybárov ma nechávali chladným a stále som veril, že veľká ryba sa bude pohybovať ešte v hlbších partiách. Vedel som, že ešte nebude aktívna v prijímaní potravy, a preto mi práve táto vizuálne atraktívna guľôčka s jemnou kokosovou príchuťou prišla maximálne vhod. Jedna 20 mm nástraha a len hrsť rovnako veľkých snehovo bielych návnad v jej okolí bola moja viera v úspech.
IF1 je tu krátko, ale dokázala nachytať už množstvo nádherných rýb. Mňa presvedčila o svojej sile hneď na prvej jarnej výprave.
Táto sladká kokosová príchuť si veľmi rýchlo získala moju dôveru.
Trpezlivosť ruže prináša
Prvé tri dni na jazere sa niesli v znamení mlčiacich signalizátorov. No veril som miestu a svojej taktike, preto som nič nemenil a pokračoval v tom, čo som si predsavzal. Prevážal som raz za 48 hodín, aby miesto nebo nijako rušené a trpezlivo som čakal na prvé pípnutie signalizátora. Prišlo to, swinger mierne poklesol a ja som už zdolával z člna nádherného veľkého lysca. Urobilo mi to radosť, trpezlivo som si šiel za svojim cieľom a veril tomu, že čo robím, robím správne. Coconut a moja viera mi priniesla nádhernú 25 kg rybu. Ďalšia guľôčka, ktorá doslova ovládla jazero na týždeň, bola ďalšia novinka IF1. Dá sa povedať, že je to úplne nový typ nástrahy, ktorý vďaka svojmu zloženiu je výnimočný a skutočne prináša nové inovatívne riešenie v konštrukcii moderných nástrah. Skladá sa z rôznych mäsových múčok, nemyslím však rybacie, je to skutočne čisto mäsové boilies a v tom je tá originalita. Obsahuje navyše prírodné cukry a malé množstvo korenia. Som presvedčený, že sa stane úspešným boilies ako napríklad SK30, Hot Demon či môj najobľúbenejší Signal, ktorý som mal, samozrejme, aj naposledy pribalený, no to som netušil, že ho nebudem musieť použiť, hoci je to môj favorit na veľké kapry počas celého roka. Trh momentálne ponúka veľa lacných nástrah, ktoré môžu byť efektívne, hlavne ak ide o veľké vodné nádrže, alebo rieky, no na týchto zatopených baniach a rašeliniskách sa oplatí uprednostniť skôr kvalitu nástrah pred kvantitou. Spomínané novinky IF1 a Coconut sa prejavili ako veľmi spoľahlivé. Nebál som sa ich nechať vo vode 48 hodín a stále nestrácali na svojej atraktivite. Veď je typické pre rašeliniská, že aj počas sezóny, keď sa ryby pravidelne kŕmia a našich nástrah sa ani nedotknú niekoľko dní. Chce to trpezlivosť a zotrvať pri zvolenej taktike od začiatku rybačky. Preto rád nástrahy často máčam vo vode z daného jazera a až potom ich používam na kŕmenie. Hlavne v rašeliniskách, kde je voda kyslá mi táto taktika prináša úspechy.
Lysce spoza hrany. Moja montáž bola uložená na prudkom zráze.
Veľký lysec z 10 m hĺbky na jednu 20 mm guľôčku sladkého Coconutu.
Prezentácia nástrahy je veľmi dôležitá…
Rád sedím na brehu jazera, dívam sa na vodu a premýšľam o správnosti rôznych taktík. Preberám si v duchu rôzne situácie a sám so sebou teoretizujem o správnosti toho čo práve robím. Nepatrím medzi zástancov veľkého masívneho vnadenia, a preto vždy sa zamýšľam skôr nad tým, ako zaujať rybu svojou prezentáciou nástrahy. Vodné plochy, ktoré navštevujem, si skôr vyžadujú presné uloženie nástrahy a vzhľadom na to, že vynikajú svojou čistotou vody aj na precíznosť koncovej udice. Všimol som si, že veľa rybárov robí zásadné chyby a to v tom, že obe tieto dve základné veci podceňujú. Pri členitom dne často aj jeden meter zohráva dôležitú úlohu; ide o to, či je nástraha na vrchu hrany, za hranou, alebo na samotnom klesajúcom zráze. Rovnako je to s koncovou udicou, keď hlavne za slnečného počasia, ryba vidí detailne aj vo veľkých hĺbkach a môže ľahko prekuknúť vašu pascu. Preto posledný meter našej koncovej udice by mal byť doslova „vymazlený“, nadväzec precízne uložený na dne a fluorokarbón by mal byť našim kamarátom.
Tento šupináč zabral po dvoch dňoch prekrmovania hrany drobnými peletami a len pár gulôčkami Signalu.
Výber správneho miesta
Tu je už situácia ťažšia ako v prípade výberu návnad či nástrah. Kým boilies v súčasnej dobe dostaneme od výrobcu ako hotovú vec a našou najdôležitejšou úlohou je siahnuť po správnom vrecku a ponúknuť ho rybám, tak pri výbere miesta nastáva pre nás podstatne dôležitejšia úloha. Rôzne hĺbky, náhle zlomy, či väčšie alebo menšie lavice. Uvediem hneď príklad z ostatnej výpravy. Kým pravá strana bola veľmi členitá, spestrená prekážkami v podobe potopených stromov husto vedľa seba, tak ľavá strana bola pomerne jednotvárna a tvoril ju svah postupne sa zvažujúci bez výrazných hrán po maximálnu hĺbku, čo bolo v danom sektore okolo 14 metrov. Dá sa povedať, že obe ponúknuté možnosti môžeme považovať za vhodné miesta pre naše snaženie, len kedy a ako? Postupne zvažujúci svah je vhodný hlavne vo veternom počasí a pár dní po, keď planktón a iné kaprie dobroty sú natlačené v týchto miestach. Schodovitý reliéf miesta na pravej strane je zasa ideálny, keď ryby ešte necestujú po jazere, aktívne nevyhľadávajú potravu a skôr sú ukryté v bezpečných miestach. Veď je známe, že ryba má vo svojom mozgu zafixované štyri miesta, a to kde sa kŕmi, kde oddychuje, kde uniká pred nebezpečenstvom a kde sa rozmnožuje. Stále však je nutné brať do úvahy aj poveternostné podmienky. Keď fúka silný vietor, je dobré položiť montáž za hranu alebo za hrb v smere vetra, kde sa premiešava voda a prúd natlačí na tieto miesta potravu. Na jednom 12 ha rašelinisku som však objavil totiž veľmi zaujímavú vec: všetky mušle po silnom nárazovom vetre boli zhluknuté na záveternej strane prekážok a rôznych hrboch. Platí to v podstate aj na iných jazerách podobného charakteru a mne vždy tieto miesta po veternom počasí prinášali zábery. Nemenej dôležitý je aj výber vhodnej hĺbky. Ak nemám skúsenosti s jazerom, na ktorom idem práve loviť, tak si vyberám zlatú strednú cestu. No moje skúsenosti pri takýchto hlbokých baniach sú jednoznačne pohybovať sa v hĺbkach okolo 10 m, kde sa mi darí eliminovať menšiu rybu a veľké ryby sú ochotné v nich aktívne sa kŕmiť.
Občas to vyskúšam aj v blízkosti brehu pri tŕstí, väčšinou ide o úlovky menších rýb.
Zatopené bane a rašeliniská nám ponúkajú množstvo prekvapení. Sú často hlboké, členité a lov na nich si vyžaduje iné prístupy ako na klasických jazerách. No odmenou sú nám nádherné ryby, plné energie a súboje s nimi nám určite zostanú ešte dlho v pamäti.
Stretnutie s bobrom, pre stromy to nie je ideálny spoločník.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
