Pekne zdravíme opäť zo zahraničia všetkých na Slovensko, a hlavne tých, ktorí si pravidelne prečítajú tieto stránky v Slovenskom RYBÁROVI. Celú jar nás čas tlačil po všetkých stránkach na päty, no stálo to napokon všetko za to. Sme veľmi radi, že vám všetkým čitateľom môžeme zasa niečo „prestrieť na stôl“, a hlavne aby to stálo za to!
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2017
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.12.2017.
Každý, kto si plánuje svoje výpravy vopred vie, čo všetko za tým stojí a ako sa treba na všetko pripraviť. Ak si niekto myslí, že to je len nahádzať rybárske veci do auta, sadnúť a ísť, tak je na omyle a zrejme ešte niečo také poriadne asi ani nezažil. Ale o tom niekedy nabudúce. Niekto sa nevie dočkať jari, niekto zasa jesene. Sú to obdobia, keď sa dajú nachytať krásne ryby, no hlavne v našom kaprárskom prípade krásne a kapitálne kúsky. U nás je predovšetkým jar, tzv. „the best“! Príprava na ňu sa už začala koncom minulého roka, keď sme sa rozhodli skúsiť rôzne revíry, a hlavne tam, kde sme ešte nechytali. Voľba prvej výpravy padla na juh Francúzska na prvý aprílový týždeň. Zaujalo nás viacero typov vôd, bolo len na nás vybrať si tú pravú, a v prvom rade sa spoliehať, aby na danom revíri nebolo v tom období veľa rybárov. S počasím sme si až takú ťažkú hlavu nerobili, lebo sme pripravení na každé podmienky. Po výstave, ktorá bola v marci, sme doplnili po zime zásoby a spravili ako každý rok také „preventívne“ doplnenie v našej výbave. Na tento rok sme ostali verní naším tutovkám a doplnili ich o novinky. Z radu Legend to bola prevratná novinka Biokrill a zo staro‑nového radu Suprafish oliheň a squid‑scopex. Samozrejme, ako vo všetkom, tak ani tu nesmú chýbať k týmto boilies pop‑up nástrahy, cestá, dipy – skrátka všetko tak, ako má byť!
O tom to je a výzva sa mohla začať
Nabalení, pripravení sme v piatok na noc vyrazili smer Bordeux; 800 km pred nami, no cesta ubehla veľmi rýchlo. Po príchode musí byť kávička a obhliadka konkrétnej lokality. Skvelé miesto na okraji vody pri prítoku malej riečky; bolo to top! Ďalej od hlavného ťahu pekne pri ovečkách, len jediným problémom bol prístup, samozrejme, nemôže byť všetko také úžasné a v daný moment ešte začalo aj pršať. Ale o tom to je a výzva sa mohla začať. Základom bolo dopraviť veci na miesto čím skôr a spraviť bivak, aby nám nemokli veci, a hlavne aj my. Nad prípravou krmiva sme nejako nešpekulovali, lebo podľa môjho názoru čím človek viac špekuluje, tak tým viac to niekedy prekombinuje a výsledok je opačný. No a pokiaľ má človek také kvalitné boilies ako má Jet Fish, tak nie je o čom. Guľôčky obsahujú všetko čo majú mať, ale základom sú kvalitné suroviny, z ktorých sú zložené. Partikel sme ani neriešili a išli sme sólo boilies kampaň. Náš cieľ bolo dosiahnuť nejakú peknú šupinu na podložke, no ako to všetko nakoniec dopadlo, sme ani vo sne nečakali. Únava po ceste a príprava nášho lovného miesta nám zobrali aj tú poslednú energiu a silný vietor, ktorý nám až do večera fúkal priamo oproti to nezlepšil, preto sme sa až tak nekoncentrovali v prvý deň na výber miest, no aj tak minimálne polovica z ôsmich prútov išla tam, kam mala. Kapry nám dali o sebe vedieť len pri našom príchode a potom to stíchlo. Ako základom bol na prvé kŕmenie zaliaty CSL‑kom rad Supra Fish a topka Biokrill! K montážam sme dávali maximálne za hrsť boilies a dokrmovali kobrou zhruba ďalšou hrsťou. Vôbec nemáme radi veľké kŕmne kampane, pri ktorých, až u niektorých jedincov, vznikajú doslova nové hrany vo vode a v prvý deň už vôbec nikdy. Všetko stále záleží na aktuálnych podmienkach a lokalite, kde sa nachádzame. Na opačnom brehu sme mali aj holandských susedov, ktorí to hneď v prvý deň rozbalili na maximum a celé poobedie cvičili ramená s kŕmnou lopatkou v ruke. Ako slnko stiahlo aj svoj posledný lúč za horizont, tak aj my sme po skvelej večeri vypli telo a zapli príposluchy.
Super: 20,7 kg a hneď prvá ryba tejto výpravy
Spánok bol taký tvrdý, že tesne po polnoci sa mi začalo snívať ako počujem cievku a príposluch od signalizátorov. Omyl, nebol to sen, ale realita. Zmätený som ani nevedel dať croxy na nohu a ako to už u mňa býva zvykom, vybehol som bosý a bez všetkého. Super! Nebol to len sen a ja som mal na druhom konci svojho vlasca skvelého súpera; 24 mm oliheň obalená v ceste bola skrátka neodolateľná. Po vyše 15-minútovom súboji som podobral nádherného lysca. Pri pohľade do podberáka som vedel, že je to fakt dobrá ryba. Ryby spolu s podberákom nikdy neprenášame, ale dávame rovno do vážiacej sieťky ešte vo vode a až tak na podložku. Hneď po vybratí háčika a ošetrení putoval na váhu. Super: 20,7 kg a hneď prvá ryba tejto výpravy a v prvú nečakanú noc! Kapra som dal troška do vody pokiaľ som všetko pripravil, a, samozrejme, ako prvá šla montáž naspäť na svoje miesto. Anika ani nevnímala, lebo bola taká unavená, že som ju musel doslova budiť ako puberťáka po víkende do školy. Veľká radosť nesmela chýbať, no na prvom mieste bolo potrbné načerpať energiu hlavne pre seba. Ďalší deň sa začínal skvelo a s úsmevom na tvári sme pri raňajkách sledovali ako zase niekto oproti trénuje kŕmenie partiklom. Prešli sme si každý v pokoji svoje lovné miesto sonarom a udice pomocou loďky znova zaviezli. Voda prekvapivo nebola až tak veľmi hlboká a určité miesta s hĺbkou pod jeden meter sa ukazovali veľmi zaujímavo. Chytali sme na svoju overenú zostavu a ako hlavný vlasec bol monofil s priemerom 0,35 mm. Nadväzce sme mali spravené zo šnúrky Black Mystic 25 lb a do väčšieho háčika ako č. 6 sme ani nešli.
Vietor nám možno niečo pekné dofúkne
Na kombinácie s pop‑up nástrahami sme používali naše D‑čko a na boilies overenú klasiku. Boilies sme používali v priemere 20 mm na kŕmenie, a tak isto aj pod háčik spolu s pop‑up. Na klasiku, konkrétne v mojom prípade Oliheň, som siahol v 24 mm verzii. V tento deň sme si užívali pohodu, pretože záber sme nedosiahli a na večer sme ešte znova zakŕmili. Nočný spánok sa nám taktiež neprerušil, preto sme si aj nasledujúce ráno privstali, aby sme troška v pokoji pri kávičke sledovali vodu. Počasie bolo typické aprílové a zmeny boli pravidelné. Spoliehali sme sa ešte na to, že ak vietor ostane fúkať ako doteraz, tak nám niečo pekné možnože dofúkne. Anika si pred obedom našla ďalšie sľubné miesto a 20 mm Biokrill skombinovala s polovičnou pop‑up Broskyňa. Zhruba po hodine na tento prút prišiel opatrný pomalý záber. Super bojovné ryby nedali nič zadarmo, ale o to viac sme si to užívali. Ako som prvýkrát zbadal tesne pod hladinou šupiny a tú veľkosť samotného kapra, tak som vedel, že to je ďalšia pekná ryba. V podberáku to bol pohľad ako na 90x zoome, skrátka gigant. Bol to on – Anikin nový osobák. Váha skočila na necelých 25 kg. Skrátka bomba. Druhá ryba výpravy na novej vode a hneď osobák a ďalšia ryba nad 20 kg. Po natočení a fotení vo vode sme ho pekne pustili naspäť domov. Hneď sme to oslávili nealko pivečkom a zasa to bol krajší deň! Anika si okamžite naordinovala aj na ďalší prút Biokrill s kombináciou Squid‑Scopex. Ani nie po 2 hodinách prišiel na tento prút ďalší záber, krásny lysec na podložke a hmotnosť šla opäť za hranicu 20 kg. Tentoraz, aby sme boli presní, na 20,6 kg. No čo vám poviem, tretí kapor a ryba nad 20 kg! O takejto výprave sa nám ani nesnívalo.
Lysec, 12 kg a vyše 17 kg šupík bombe neodolali
Ja som bol bez záberu, no trpezlivosť ruže prináša. Noc prebehla v pokoji, čo bolo zvláštne. Ďalší deň to Anika znova rozbalila s Biokrillom a už to bude znieť až trápne, ale spravila 22,6 kg. Ja som sa rozhodol zmeniť nejaké miesto a vyskúšal som kombináciu Seafood s plávajúcou dumbelskou Slivka – Scopex a na ďalší prút som dal Oliheň s 16 mm popkou Broskyňa. Na slivku som použil aj dip slivka scopex a keďže naši susedia oproti stále čoraz viac zavážali a kŕmili až za tolerantnú hranicu, tak som sa rozhodol chytať v blízkosti brehu. Pekné miesto pod stromami blízko brehu mi prinieslo na Seafood poobede krásneho 15 kg lysca. Konečne sa kapry zasa ukázali aj u mňa. Po tomto fešákovi už bol pokoj, a preto sme očakávali aj pokojnú noc. Biokrill však ukázal svoju silu a behom jednej hodiny prišli, na ten istý prút kde ho mala Anika nastražený, 2 zábery. Pekný 12 kg lysec a vyše 17 kg šupík tejto bombe neodolali. O tom svedčí aj kvalita produktov Jet Fish. Ako sa vraví, boilies do každého počasia. Ráno klasika, kávička a pohodička, nejaké špekulovačky a raňajky na mieru musia byť. Ja som doprial na raňajky aj kapríkom a dokŕmil som boilies Oliheň. Váhal som, či ešte aj neprehodím nejaký prút, ale povedal som si, že počkám do večera. Na prút, na ktorý som dával tiež Oliheň 20 mm spoločne s 16 mm pop‑up Broskyňa, sa mi krátko po poludní nalepil swinger a nasledovala jazda. Nekonečné zdolávanie však prinieslo svoje ovocie. Vysoký a guľatý lysec, no ani som netušil, že som si podobral aj ja ten svoj osobný rekord 26,8 kg! Mal som slzy šťastia na kraji a neskutočnú radosť! Pána Kapra som na brehu nezaťažoval ani fotením, ale všetko prebiehalo pekne vo vode. Po tomto som bol taký spokojný, že som si mohol vyložiť nohy a relaxovať.
Pohodička ako má byť
Náš plán a cieľ sme naplnili do bodky a boli spokojní až nadmieru! Ale ako správnemu rybárovi mi to nedalo a 4. prút putoval znova na miesto s dávkou boilies Oliheň šitou na mieru. Po 3 hodinách od môjho nového osobáku sa ozval aj ďalší prút z nového miesta a moja topka Seafood s pop‑up valčekom Slivka‑Scopex ma skrátka nesklamala. Krásne guľatý riadkač s hmotnosťou 15 + a pohodička ako má byť. Počasie sa ani na piaty deň veľmi nezlepšilo a stále fúkal niekedy až dosť silný chladný vietor. Anike miesta utíchli a bolo vidieť, ako sa kapry presunuli do hlbších častí jazera. Pri silnom vetre a pod zubatým slnkom v tento deň zafungovala opäť Oliheň a ďalšieho lysého „frantíka“ 15+ som mal na podložke. Bol to síce len jediný záber v tento deň, ale super. Taktika šliapala stále a ani doposiaľ sme o žiadnu rybu neprišli, čo svedčí aj o kvalite použitých materiálov ako napr. Black Mystic. Počas dňa sme rozoberali kam na ďalšiu jarnú výpravu, no spoločne aj s našimi drobcami. Niekam, kde to bude po všetkých stránkach a za každého počasia reálne. Posledné dni nám ubiehali veľmi rýchlo a mne sa ešte podarilo vytiahnuť svojho prvého šupíka tejto výpravy na Seafood. Skoro 18 kg, super stavaný a bojovný tak ako má byť.
Toto bola tá ozajstná reality show…
Anika vo svojej časti nemala už veľmi hlbšiu vodu, no nádej na ešte nejakú peknú rybu tam bola, aj keď v predposledné ráno nás prekvapil mráz. To nevadilo, aj tak sme spali v teplúčku nášho druhého domova. Nádej zomiera posledná, a tak to aj bolo. Posledné ráno pri svitaní dala Anika bodku za touto neskutočnou výpravou. Keďže skúsila zmenu spolu s počasím, tak dala na jeden prút WinterFruit spolu s pop‑up Slivka‑Scopex. Skvelá sladká kombinácia, ktorá nám počas zimy priniesla pekné kapry aj v tých posledných momentoch pred zamrznutím vody. Bol z toho 19,2 kg šupináč. Potom bol čas pomaličky postaviť vodu na kávu a začať sa baliť domov. Bilancia po týždni bola ohromujúca: 12 kaprov a ani o jedného sme neprišli. Nové osobáky na účte – niet čo dodať. Výprava ako zo sci‑fi filmu, no lenže toto bola ozaj reality show. Pre zmenu, počas tohto ceremoniálu, keď sme sa balili, začalo pražiť aj od rána slnko a cesta domov bola ešte o to únavnejšia. Mali sme aj jednu plánovanú zastávku na jednej vode, aby sme si ju obhliadli do budúcnosti, no myšlienkami sme už boli s našimi deťmi doma, a hlavne spolu na ďalšej výprave niekde v prírode, nie v žiadnom „umelom zábavnom parku“. Vybrali sme si jednu z našich vôd, kam radi chodievame a pre deti je tam tiež dosť miesta na hranie. Miestne mohykány tam však už s nami cvičia viac ako dva roky až pokiaľ nenastúpila Supra Fishka…
Pokračovanie nabudúce…
VIDEO Z TEJTO VÝPRAVY NÁJDETE TU: www.youtube.com/watch?v=ZKF08gGfrlY
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
