V tomto článku vám chcem napísať o jednom naozaj pre mňa vydarenom období. Ako už titulok napovedá, naozaj sa darilo. Samozrejme, nie vždy sa darí a ide všetko podľa našich predstáv. Tak už to skrátka v živote je, aj bude. Ale týchto pár krátkych vychádzok po sebe idúcich sa darilo naozaj nad očakávanie dobre. Takže poďme pekne vychádzku po vychádzke.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.12.2017.
Prvá vychádzka
Hodiny ukazovali 15.30, ja som už končil v práci, rýchlo sa ponáhľal domov naložiť veci do auta. Pri vode ma už čakal kamarát Rišo, ktorý chytal od rána. Ako by to bolo, keby v priebehu dňa neprebehli aspoň dva telefonáty ohľadom situácie pri vode a aktivity rýb. Už pred príchodom k vode som vedel, kde si sadnem. Tak sa aj stalo a sedel som v oblasti, ktorú som vôbec nepoznal. Dá sa povedať, že kdekoľvek inde na jazere by som to pod vodou ako‑tak poznal, tu však nie. Neviem si predstaviť chytať len tak naslepo. Začal som tak, že som si celú oblasť pred sebou prehádzal markerom. Nebola to nejaká veľká plocha, po pol hodine som mal hotovo. Nič zaujímavé som nenašiel. Zmena miesta neprichádzala do úvahy, lebo ráno som opäť išiel do práce a veci mi mal strážiť Rišo. Samozrejme, nebol som spokojný, ale na výber som príliš nemal, marker som umiestnil tak, ako sa mi pozdávalo. Nasledovalo kŕmenie a udice. Krmivo som zvolil zo zmesi halibut peliet a Angry Plum v pomere 1:1, a asi kilogram tejto zmesi som naspomboval k markeru. Do tohto nakŕmeného miesta som poslal Angry Plum na panáčika. Druhá udica vyzbrojená Extázou išla 5 metrov mimo kŕmneho miesta. Takmer som tam nekŕmil, iba som nakobroval za hrsť Extázy. Ostávalo už len rozbaliť brolly, posteľ a bolo hotovo. Konečne som si mohol sadnúť a vychutnať, že som na rybách. Dlho som však nečinne nesedel, potreboval som si nachystať nadväzce a PVA, aby som mohol po zábere poslať udice hneď späť.
Záber je už len taký bonus
Ani som sa nenazdal a stmievalo sa. Nevadí, koľkokrát stačí byť pri vode a ten záber je už len taký bonus a toto bola presne jedna z tých chvíľ. Proste som si užíval, že som pri vode, všetko navyše bol len ten bonus. Už bola tma, keď nás od debaty vytrhol záber na moju ľavú udicu, kde bola Angry Plum. Bol to menší šupináč, ktorý potešil, netrápili sme ho fotením a z podberáka putoval naspäť. Udicu som nahodil, avšak do pol noci sa už nič neudialo. Nevadí, nachystal som si veci na ráno a išiel spať. Ráno som poctivo o štvrtej nahodil a išiel si ľahnúť. O 6.30 zazvonil budík, musel som do práce. Pred odchodom som ešte na miesto dopravil asi 1 kg zmesi peliet a boilies. Určite to poznáte, v práci sa to neuveriteľne vlieklo ale o 15.30 som opäť upaľoval k vode, na taktike som nič nemenil, na miesto som poslal pár spombov a kobrou za dve hrste Extázy, nahodil a čakal. To som ešte nevedel, čo ma najbližších pár hodín čaká… Udice ležali vo vode chvíľku a podľa okolitej aktivity to na nejaký rýchly záber nevyzeralo. Podľa toho som bol aj tak nejako nastavený. Len tak sme si sedeli a ako blesk z jasného neba prišla jazda na pravú udicu. Ryba od začiatku presne vedela kam ísť. Takže po chvíľke bol na svete prvý problém, cítil som ako silón prechádza cez nejakú prekážku. O pár sekúnd to bolo ešte horšie a ryba visela natvrdo. Určite poznáte ten pocit bezmocnosti, už som bol zmierený s tým, že rybu stratím. Niekedy vyhrá ryba, niekedy zase my. Našťastie toto nebol ten prípad, že vyhrá ryba a z prekážky som ju dostal. Vydýchol som si a vedel, že ju musím od toho miesta čo najrýchlejšie dostať.
Rozmýšľal som nad tým, čo sa stalo
Podarilo sa, o chvíľu tu však bol ďalší problémik, opäť prekážka, tentoraz to bolo bez väčších problémov a ryba v podstate okamžite z prekážky vyšla. Po tomto išlo všetko ľahko a keď sme prvýkrát uvideli kapra, už sme tušili, s kým máme tú česť. Podobrali sme ho a v podberáku sa ocitol najväčší kapor jazera. Opatrne sme ho preniesli na podložku, ošetrili ranku po háčiku a hurá fotiť. O chvíľu kapor mieril smerom domov. Vychutnával som si predchádzajúce okamihy a rozmýšľal nad tým, čo sa stalo. Toto sú tie chvíle, prečo chodím k vode, nikdy nevieme čo si pre nás sv. Peter pripravil a to je na tomto koníčku to nádherné. Poďme však naspäť k vode. Ako som si to všetko vychutnával, zrazu prišiel záber na Angry Plum. Zdolávanie prebiehalo bez problémov a na podložke ležal nie veľký, ale pekne stavaný šupík. Medzi tým som ostal pri vode sám a bol som rozhodnutý ostať do konca doby lovu. Keď sa situácia trošku upokojila, začal som baliť veci, ktoré už nebudem potrebovať. Netrvalo to dlho a mal som hotovo.
Sadol som si a čakal čo sa bude ďalej diať. Musím priznať, že keby sa nič nestalo, tak budem spokojný a šťastný. No ani zďaleka to nebolo všetko. Šťastie si v ten deň na mňa nesadlo ale ľahlo. Prišiel ďalší záber na Extázu a opäť po dvihnutí udice som vedel, že toto bude pekná ryba. Tentoraz prebiehal súboj bez problémov, až pri brehu to zapichla do tráv. Všetko dobre dopadlo a ja som podobral veľkého lysca. Veľkým rybám vyberám háčik hneď vo vode, lebo pri prenose môže prísť ku škaredým poraneniam, a tak som to spravil aj teraz. Stále som nevedel, čo za rybu mám v podberáku. Preniesol som ju na podložku, odokryl a skoro omdlel. Na podložke ležal najväčší lysec vody a zároveň druhá najväčšia ryba jazera. Tohto kapra som si veľmi prial chytiť, a zrazu mi ležal na podložke. Behom troch hodín chytiť dve najväčšie ryby jazera, neuveriteľné. Keďže som bol už sám, pofotil som si toho krásavca pomocou statívu a o pár minút som stál v gumákoch vo vode a púšťal ďalší klenot tejto zväzovej vody. S prianím nech sa mu darí, zmizol v hustej tráve. Už som ani nenahadzoval, nepovažoval som to za nutné, po tom všetkom čo sa stalo. Pomaličky som začal baliť veci a rozmýšľal, čo som to vlastne zažil, až sa mi to nechcelo veriť. Až doma, keď som si pozeral fotky mi dochádzalo, čo sa vlastne stalo. Bol to jeden z tých dní pri vode, na ktoré nikdy nezabudnem.
Ryba, ktorú som si prial chytiť bola na chvíľku moja.
Druhá vychádzka
Pár dní po tomto všetkom sa mi podarilo ísť znovu k vode, v tomto prípade len na pár hodín po práci. To však vôbec navadilo. Keď som dorazil, situácia bola dobrá, na výber som mal zopár sľubných miest. To, ktoré som si vybral, som poznal dobre, osemdesiat metrov od brehu sa nachádzala lavica, dno sa z jemného nánosu, kde bola hĺbka niečo cez 3 metre dvíhalo na tvrdú, kamennú lavicu, na vrchole hrany bola hĺbka 2,4 metra. Skúsil som s jednou udicou trošku inú taktiku, na hranu som nakŕmil iba čistý patrikel. Nad ním svietila oranžová pop‑up Kill Krill. Na druhej udici som nič nemenil a chytal ako minule. Poviem pravdu, čakal som, že do partiklu sa pustia nenásytné násaďáky a ja si zachytám, ale nič také sa nekonalo. Udice mlčali a pri lovnom mieste bol absolútny pokoj, nič nenasvedčovalo, že príde záber. Už bol večer a záber stále nikde.
Ako som tak pozoroval hladinu, kapry sa začali ukazovať na lovnom mieste. Očividne sa kŕmili na mojom fleku, cítil som, že je iba otázkou času, keď sa to rozbehne. Stalo sa. O slovo sa hlásila krillová plávačka, po krátkom súboji sa v podberáku ocitol pekný lysec. Až na podložke som zistil, aká je to krásna a zdravá ryba, ktorá mi urobila naozaj veľkú radosť. Zostal som až do konca doby lovu, ale žiadny záber už neprišiel. Napriek tomu som domov opäť odchádzal nadmieru spokojný a šťastný.
Pri rýchlych rybačkách sa mi osvedčila Pop Up Kill Krill.
Tretia vychádzka
O desať dní neskôr som sedel pri vode opäť a mal som na lov približne tridsať hodín. Tak ako pri prvej vychádzke, pri vode ma znova čakal kamarát Rišo. Miesto sme vybrali úplne odlišné; mierne doľava, asi osemdesiatpäť metrov od brehu sa nachádzal akýsi kanál, ktorý tvorili dve plytčiny. Medzi nimi bola v najhlbšom mieste hĺbka 3,5 metra, šírka tohto kanála je maximálne desať metrov. Vedel som, že ryby budú tadiaľto určite prechádzať. Už ráno, keď som sa dozvedel, kde budem chytať, som začal rozmýšľať, ako im to tam naservírujem. Počas dňa sme si telefonovali a dozvedel som sa, že ryby sú aktívne, od rána má Rišo na konte niekoľko úlovkov. Ja som prišiel k vode až okolo jednej poobede, nanosil som si veci na miesto a začal s prípravou všetkého potrebného. Ako zvyčajne, prvý prišiel na rad marker. Viem, kde budem chytať, takže jediné čo spravím je, že nahodím marker a zaklipujem v úrovni toho „kanála“.
Nadväzce z peračníka
Na rad prišli udice, ale vtom prišiel záber na Rišov prút, po chvíľke mal záber aj na druhý. Jeho slová z telefónu sa len potvrdili, že ryba je naozaj aktívna. Zábery na dva prúty súčasne sú toho jasným dôkazom a na breh sa pozreli dve pekné ryby. Kapry sme pofotili a išli sme makať, aby sme obaja poslali udice čo najskôr do vody. Ja som vlastne nemal ešte nič, iba označené lovné miesto. Udice som chcel mať čo najskôr vo vode, takže som sa do toho naplno pustil. Nadväzce som si nachystal do peračníka. Na jednu udicu som našil Angry Plum, opäť na panáčika. Na druhý nadväzec som nabil Extázu, odľahčenú kúskom korku, presne tak ako to mám rád. Udice som nahodil a následne celú oblasť rozkŕmil pomocou spombu a kobry pekne na široko. Kŕmil som väčšiu plochu ako som zvyknutý, uznal som tak za vhodné, lebo ryba bola aktívna. Kapry som chcel udržať na lovnom mieste a takto ich tam budem mať dlhšie, ako keby sme krmivo koncentrovali na malú plochu. Keď som mal hotovo, prišlo na rad všetko ostatné, avšak nestihol som skoro nič.
Zábery ako z kolotoča
Chvíľku po kŕmení prišiel prvý záber, ryba dostala slobodu rovno z podberáka, išlo o malého kapríka. Udicu som nahodil naspäť, netrvalo to dlho a prihlásil sa ďalší záber, ten som premenil na pekného šupináča. Zábery sa nakoniec rozbehli v taký kolotoč, že sme nestíhali okrem zdolávania, fotenia a kŕmenia nič. Nedá sa tu rozpisovať každý záber, to je nemožné, ani povedať, že ktorá udica chytala viac alebo väčšie ryby. Zábery chodili na striedačku a my sme si toto kaprie šialenstvo užívali a snažili sa tempo udržať a to sa nám do deviatej večer darilo. Potom, aj napriek neustálemu dokrmovaniu zábery ustávali a do pol noci sa nám podarilo zdolať ešte zopár kaprov. Keď sme si líhali, boli sme veľmi zvedaví, ako to bude ráno pokračovať. Desať minút pred štvrtou zazvonil budík, nahodil som udice, pár spombov a šiel naspať do spacáka. Žiadny rýchly záber sa nekonal, tak ani neviem ako zaspím. Bolo niečo po pol šiestej a mňa zobudil ten najkrajší zvuk aký môže, odposluch. Pekná jazda a súboj dával tušiť nejakú lepšiu rybu. Kým však nie je v podberáku, je všetko iba také hádanie. Nemýlil som sa a na podložke o chvíľu ležal statný šupináč. Po nahodení som tam opäť pomocou spombu dopravil ďalšiu slušnú dávku krmiva, udice ležali presne tam kde mali, ale ryby akoby sa vytratili. Do večera síce prišli štyri zábery, ale všetky ryby boli menšej veľkosti.
Záverom by som dodal, že toto bolo jedno z najproduktívnejších období, aké som pri vode zažil, možno sa už takéto niečo nikdy nezopakuje. Ale som si istý, že ma pri vode čaká ešte množstvo iných zážitkov. Už sa teším, keď sa budem môcť o ne s vami podeliť.
Devill Krill ukázal svoju silu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
