Labe
Rieka Labe nie je jednoduchým revírom. Viem, že vie byť veľmi nevyspytateľná a môže sa stať, že zostanete aj pár dní bez záberu. Rieka mi celý život tečie za domom, a preto som veľmi dobre vedel, čo môžem očakávať a čo nie. Len raz ma prekvapila tak, že na to v živote nezabudnem.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.12.2017.
Stalo sa to síce v úplne inom úseku Labe, než ktorý som navštevoval, ale verím, že by to nenechalo v pokoji žiadneho rybára. Zažil som urputné súboje s kaprami, ale tento patril medzi najväčšie. Asi som podcenil situáciu a nebol jednoducho dobre pripravený. Ale povedzme si pravdu, kto z vás by si na nočnú vychádzku bral so sebou benzínový motor a čln. Však to poznáte, tá správna ryba väčšinou zaberie vtedy, keď to najmenej čakáte. Tentoraz som pre všetky prípady k vode viezol čln s benzínovým motorom, aby som mohol za rybou kedykoľvek vyraziť. Na navijaky namotal päťdesiatku vlasec a použil šnúrku Gladiator v kombinácii s lankom, aby mi ryba nemohla odrezať nadväzec. Snažil som sa úplne minimalizovať šancu straty ryby. Je jasné, že s jemným vybavením logicky rastie šanca na väčší počet záberov, ale keď potom príde tá pravá ryba, nemôžete sa do nej poriadne oprieť. Je potrebné citlivo nájsť tú správnu hranicu, čo si dovoliť môžete a čo nie a tiež si hneď určiť, čo je pre vás prioritou.
Dal sa očakávať plodný týždeň
Mne primárne išlo o to zdolať veľkého kapra, ak zaberie. Takže som tomu prispôsobil kompletne celú výbavu. Prúd rieky bol totiž taký silný, že aj s osemkilákom bolo často čo robiť. Mal som pred sebou celý týždeň, a tak som si mohol miesto dobre pripraviť. Vyrazil som s kamarátom Petrom Novotným. Po príchode k vode som vytiahol väčšiu zápalku, takže som si mohol vybrať stranu, kde budem chytať. Nebolo čo riešiť, vybral som si miesto, kde som pri poslednej návšteve prišiel o veľkého kapra. Počasie celkom prialo a nehlásili ani žiadne lejaky, ktoré by mohli výrazne obmedziť chytanie už v tak prúdnom Labe. To nám hralo do kariet a dal sa očakávať plodný týždeň. Dlhšie vychádzky si doslova vyžadujú miesta dobre pripraviť. Je tak dostatok času naučiť rybu kŕmne miesto navštevovať. Rozkŕmili sme boilies Spice Shrimp do plochy tak, aby rybe trvalo čo najdlhšie dozbierať kŕmne miesto. Nič nie je zadarmo a som si istý, že každej vode musíte niečo dať, aby vás následne odmenila. U Labe to platí dvojnásobne. Kŕmnu dávku sme mali rozpočítanú na 5 kg boilies na deň pre jedného rybára (2 prúty) plus niečo navyše do zásoby, keby sa to rozjazdilo. Na rieke sa to veľmi ťažko odhaduje aké veľké množstvo návnad so sebou vziať. Niekedy stačí pár guľôčok a inokedy by ste ryby na mieste neudržali ani s metrákmi krmiva. Rieka je v tomto náramne zložitá a ja tvrdím, že keď je ryba v pohybe a pri chuti, nedokážete ju ukŕmiť nie ešte prekŕmiť. Videl som na vlastné oči, ako sa po päťkilovke boilies zľahla zem počas dvadsiatich minút len pri návšteve húfu jalcov. Viete si predstaviť, keď na vašu päťkilovku návnad nabehne stočlenný húf kaprov nad desať kilogramov? Za päť minút je po schôdzi! V Labe sa tiež extrémne rozmnožili sumce a to sú tiež dobrí stravníci. Neraz sa stáva, že vám ryby miesto vyzobú behom pár minút a keď nemáte záber, čakáte v rieke s jednou nástrahou na zázrak. Z týchto dôvodov som sa rozhodol kŕmiť pomenej, ale každé dve hodiny. Tak, aby stále niečo na dne bolo. Podobnú taktiku zvolil Petr len s väčšími priemermi boilies.
Bolo to vzrušujúce
Rieka Labe je rozdelená na niekoľko úsekov a patrí k najnavštevovanejšiemu rybárskemu revíru v Česku. Každý úsek má svoje špecifiká a dalo by sa povedať, že je vcelku prechytaná. Väčšinou tie najväčšie ryby poznáme a sú opakovane chytané. To nad najspodnejším a najprúdnejším úsekom Labe visí asi najväčší otáznik a iste nás rybárov v budúcnosti veľmi prekvapí. Aj to je dôvod, prečo som chcel chytať najďalej od domova, takmer kúsok od nemeckých hraníc. Slnko zapadalo a nás čakala prvá noc. Hladina bola osvietená od neďalekého prístavu, a tak sme mohli sledovať každé koliesko na hladine. Bolo to vzrušujúce. Čakali sme na prvý kontakt s rybou a ten prišiel až nad ránom, keď sa Petrovi podarilo zdolať šupináča okolo 10 kg. Ja som svoju prvú väčšiu rybu zapriahol až na druhý deň a to na pravé poludnie. Vyzeralo to na úplne inú sortu ryby. Kapor si to nabral priamo do najsilnejšieho prúdu a začal si odvíjať vlasec. Pretože Petr musel odísť na otočku domov kvôli pracovným povinnostiam, netrúfol som si na čln vyraziť sám. A tak som utiahol brzdu a snažil sa rybu nepúšťať ďalej. Stála v prúde, ako keby sa vám olovo zaseklo do kameňa. Takto som čakal asi desať minút, než sa zase dala do pohybu. Trpezlivosťou som sa dočkal nabehnutia ryby do pokojnejších partií a mohol ju vzápätí podobrať. Bol som prekvapený jej veľkosťou. Úprimne, čakal som ťažší kus. Bol to kapor síce okolo deväťdesiat, ale maximálne okolo trinásť kíl s ohromnou chvostovou plutvou. Takéto labské torpédo dá naozaj zabrať. Až v túto chvíľu som si uvedomil, aké ťažké je v silnom prúde zdolať naozaj kapitálneho kapra bez člna.
Ryba presne vedela, čo robí
Petr sa vrátil a čakali sme na tú pravú rybu, aby sme mohli vyraziť na čln. Do návnad sa nám dali jalce, ale stále sme pokračovali v pravidelnom dokrmovaní. Jalec je otravná ryba, ale plní svoj význam. Rozbíja návnady na kŕmnom mieste na menšie čiastočky, a pretože rýchlo trávi, v podstate zakrmuje v širokom okolí. Je síce nepríjemné, že máte jeden záber za druhým a nie je tak na kŕmnom mieste trocha pokoja, ale stačí len chvíľku počkať a jalce potiahnu o kus ďalej. Aktivita jalcov časom skutočne poľavila, a tak sme viac dokŕmili. Hodinu potom prišiel jemný padák na Pítrsov prút. Zdalo sa, že to bol zase hlavatý, aj preto sa Pítrs k prútu tak neponáhľal. Keď vzal prút do ruky, bolo jasné, že túto rybu rozhodne nemôžeme podceniť. Pomalým pohybom mierila do silného riečneho prúdu. Tá presne vedela, čo robí. Čím viac sa dostávala do stredu Labe, tým rýchlejšie sa odvíjal vlasec z navijaka a nám bolo jasné, že musíme naskočiť na čln a vyraziť za ňou. Naštartoval som motor a Pítrs ku mne naskočil. Kapra sme dobehli, ja som nasmeroval čln proti prúdu a dal strednú rýchlosť motora. Kapor nás zrejme cítil nad sebou, a tak úplne otočil smer a uháňal si to prekvapivo proti prúdu. To sa nikdy pri zdolávaní z brehu nestalo. Bolo až neuveriteľné, koľko sily ryba mala. Na chvíľu som dal motor na voľnobeh a ryba nás držala na mieste aj v takom silnom toku, neuveriteľné!
Napálila to zase smer Nemecko
Samozrejme, sily jej dochádzali, a tak sa jej manéver dal očakávať. Napálila to zase smer Nemecko, pekne s prúdom a my sme sa od nášho tábora vzďaľovali neuveriteľnou rýchlosťou. S našim člnom si prúd vody robil takmer čo chcel a náš tábor sa nebezpečne vzďaľoval. Dobrou správou bolo, že sa kapor dvíhal ku hladine a začal čoraz častejšie meniť smer, čo vždy znamená, že mu dochádza sila. Po chvíli sa skutočne objavil pri lodi a mne sa začali triasť kolená, aj keď som prút v ruke nedržal. Snažil som sa správne nasmerovať čln a využiť okamih. To sa nakoniec podarilo a do člna sme zdvihli neskutočného kapra. Mohutného šupináča iste atakujúceho hmotnosť 25 kilogramov. Tak skutočne tu sú! V našich očiach bolo vidieť nadšenie, a tak trochu sa nám potvrdila aj teória, že najprúdnejší spodný úsek rieky Labe v Českej republike ukrýva obrovské kapry. Dorazili sme do nášho tábora a ja som si všimol, že špička jedného z mojich prútov nie je ohnutá a vlasec je povolený. Najprv ma napadlo, že som vlasec asi odpálil motorom, ale vlasec mieril úplne na druhú stranu, čo bolo čudné. Po dovinutí bolo jasné, že na konci niečo je. Utiahol som brzdu navijaka a oprel sa do ryby. V priebehu pár okamihov bol v podberáku ďalší kapor, trochu menší ale okolo dvadsať kilogramov určite. Bola to však plná ikernačka, ktorá sa rozhodla nevyužiť silný riečny prúd a radšej zamierila do pokojnejších partií. Neskôr sme zistili, že väčšinu ikernačiek sme mali v podberáku rýchlejšie, ako to bolo pri rozbláznených mliečiakoch.
Keď zatnete zuby, rieka vám to vráti
Nasledujúce hodiny, dni sme zažívali neskutočné chvíle. Do našich kŕmnych miest nabiehali veľké ryby a my sme takmer nestíhali dokrmovať. Vnadenie nám začalo dochádzať. Naša teória o pravidelných denných dávkach krmiva bola správna, ale Labe vyžadovalo stále viac a viac. Nikto z nás naozaj nechcel poľaviť, pretože takéto okamihy neprichádzajú každý deň. Koľkokrát za život to takto trafíte? Verte, že na brehu Labe sme odsedeli veľa času a z toho mnoho dní bez záberu. Preto sme si predĺžili dovolenku o pár dní a doviezli si ďalšie návnady. To jednoducho nešlo inak.
Nakoniec sme odchytali jedenásť dní, keď sa nám podarilo zdolať 162 kaprov (pleskáčov a jalcov bolo tiež dosť). Z toho bolo 69 kaprov nad 10 kilogramov a o 9 kaprov sme prišli. Zdolali sme aj pár kaprov nad 20 kg a jedného nádherného riadkača, ktorý sa nechytá každý deň. Boilies sme nakoniec skŕmili okolo 7 kg denne na osobu, čo sa na jednu stranu zdá ohromné číslo, ale pri tom množstve rýb, ktoré navštevovalo naše miesta, to bolo skôr nutné minimum. Partikel sme zámerne nepoužili, aby sme na miesta neprilákali menšie ryby. Taktika pravidelného kŕmenia určite priniesla svoje ovocie. Je nepríjemné, predovšetkým v noci, vyliezať z vyhriateho spacáka po dvoch hodinách, aby ste dokŕmili, ale keď zatnete zuby, rieka vám to vráti. Labe ponúka neskutočné dobrodružstvá. Je to revír, kde môžete chytať celý život, pretože stále máte čo poznávať. Je to voda, na brehu ktorej môžete „zhorieť ako papier“, ale keď to trafíte, budú vás bolieť ruky! A ja vám z celého rybárskeho srdca prajem zažiť ten druhý variant.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
