Hneď po vstupe do nového roka 2017 ma opäť začali prepadať myšlienky smerujúce k pobytu na nejakom peknom revíri, kde by sme mohli prekabátiť zopár príslušníkov rodu Cyprinus Carpio.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 25.12.2017.
Keďže môj parťák z vlaňajšej jari Maťo kvôli pracovným povinnostiam musel pustiť moju myšlienku z hlavy, oslovil som ďalšieho profíka, od ktorého čerpám „rozumy“ v kaprárine – Borisa. Ten na môj nápad s radosťou prikývol a keďže vlani sme sa niekoľkokrát chystali na jeden nádherný revír neďaleko nášho domova – VN Dubník II a nebolo nám kvôli našim pracovným povinnostiam dopriate, vybrali sme pre našu jarnú výpravu práve túto lokalitu. Teraz sme však nič nenechali na náhodu a povedali si, že hneď ako to bude možné, vybavíme v predstihu rezerváciu aspoň na 3 dni a pôjde sa do toho. Po mojom telefonáte s pánom správcom sme ešte koncom februára vykonali malú ohliadku terénu, nakoľko som na tomto revíri už lovil, ale uplynulo od tých čias už päť rokov a veľa sa odvtedy zmenilo. Po zvážení všetkých pre a proti sme vybrali miesto v strede vodnej nádrže, ktoré najviac „voňalo“ divočinou. Informácie o jazere, jeho kaprej obsádke, štruktúre dna a lovných miestach som načerpal od priateľov (vďaka páni), takže po rezervácii na prvú polovicu mája sa mohlo začať taktizovať a pripravovať. Na základe získaných poznatkov sme zvolili jednoduchú lovnú stratégiu: vnútorné prúty vyvážať pod protiľahlý breh a zvyšné dva nahadzovať ku kŕmnym miestam označeným bójami. Ja som ako krmivo zvolil halibut pelety zaliate identickým olejom a zasypané lososovou múčkou. Pod háčik som plánoval šiť guľôčky, ktorým dôverujem a fungujú mi, konkrétne výrobky britských firiem CCMoore a Dynamite baits.
Nedalo mi však nevyskúšať aj jednu z ťažkých zbraní profesora kapráriny Kevina Nasha – The Key. Cieľom tejto jarnej výpravy neboli hmotnostné rekordy, ale predovšetkým oddych a vyventilovanie z pracovných povinností v spojení s krásnym koníčkom v lone čarovnej prírody. Po celej tejto anabáze a nekonečnom čakaní na deň D to prišlo a my sme plní elánu vyrazili smer Dubník.
Prvý deň
Po našom príchode na jazero nás privítal pán správca kávičkou a pustili sme sa do priateľskej debaty. Bolo slnečné a teplé počasie, ale predpoveď hovorila aj o teplotných zmenách, vetre a daždi, čo nám hralo do karát, nakoľko sme si od tých zmien sľubovali „zabrzdenie“ rýb smerom do neresu. Po transporte všetkého možného aj nemožného, ale potrebného na lovné miesto, sme si postavili tábor, Boris sadol do člna a pomocou sonaru a tyče „ohmatal“ dno. Rady a odporúčania priateľov sa viac‑menej potvrdili a my sme pristúpili k taktike, ktorú som opísal v úvode, snáď len dodám, že hranicu štrku a bahna našiel Boris vo vzdialenosti približne 50 metrov od brehu kde sme si rozmiestnili bójky a spravili prvotné zakŕmenie. Potom už len nasledovalo vyvezenie dvoch vnútorných prútov a nahodenie zvyšných. Po tomto všetkom sme zasadli do kresiel, naliali welcome drink a začali nasávať božské ticho a zvuky prírody. Asi do dvoch hodín dostal Boris jazdu a na brehu sa ocitol prvý šupináč s hmotnsťou okolo 6-7 kg. Vzhľadom na teplé počasie som cez deň v zábery ani príliš nedúfal a všetko som vsádzal na noc. Moje predpoklady sa aj vyplnili. Unavení z toho všetkého, čo jednej výprave predchádza, sme pred polnocou usúdili, že je čas „opáčiť“ spacáky a obaja sme nabrali kurz bivak. Lenže oddych trval asi polhodinku, nakoľko kapríky sa rozhodli, že túto noc budú mať na rane moje prúty. No a príposluch mi to, samozrejme, vytrvalo pripomínal… Počas celej noci až do skorého rána som dostal na breh jedného lysca a troch šupíkov v priemernej hmotnosti 6-7 kg, čo ma, pochopiteľne, potešilo. Počas noci šliapal dipovaný 15 mm Live System ako hodinky.
Piatok
V piatok sme sa po krátkom spánku zobudili do krásneho slnečného rána pípaním Borisovho príposluchu. Na brehu sa ocitol opäť ďalší šupík už trocha väčšej hmotnostnej kategórie. Následne okúsili chuť Borisovho boilies aj dva malé sumčeky, pleskáč a karas. Po tomto pestrom „medziplyne“ som podľa plánu nasadil do boja aj guľôčky N‑Gage, ktoré som máčal v tekutom pečeňovom extrakte, čo sa ukázalo ako celkom dobré kaprie „presvedčovadlo“. Na kŕmne miesta nám začali pekne nabiehať kapríky, ktorých sme do večera striedavo zdolali dosť slušné množstvo a v podvečer sme si dokonca dali prvé double. Hmotnosti sa síce pohybovali od 6 do 8 kg, ale vďační sme boli aj za to. Borisovi sa podaril počas dopoludnia krásny exemplár španielskeho vzoru. Väčšina záberov prichádzala z kŕmnych miest od bójok, teda od nahodených prútov, ale postupne sa pohli aj prúty vyvezené pod náprotivný breh, odkiaľ sme mali striedavo aj ťažšie ryby, tak do 10 kg. Piatkový večer som spustil pekným lyscom ja a Boris pokračoval v nočnom ťažení ešte krajším dlhým šupináčom a nadránom to zaklincoval ďalším vysokým lyscom. Keď som na svitaní padal po fotení do spacáka, začal som naplno vnímať zvuky prírody okolo seba, ktoré boli ešte intenzívnejšie ako cez deň a bol to doslova balzam na dušu. Bolo to také silné, že som už nezaspal a radšej som išiel uvariť kávu a v kresle nasával atmosféru ďalšieho rána.
Víkend podľa predpovede
Na sobotu znela predpoveď s prehánkami, búrkami, miernym ochladením a južným vetrom. Toto všetko nám hralo do karát, ako som už v úvode spomenul, kvôli „zabrzdeniu“ neresu a dopoludnia sa predpoveď aj vyplnila. Ale mali sme aj obavy, aby táto mierna zmena počasia nemala výrazný vplyv na aktivitu rýb. Okrem dvoch Borisových lyscov sa dopoludnia ani nič svetoborné neudialo. Preto Boris nasadil do boja match prút, pomocou ktorého na lahôdkovú kukuricu síce najprv jednu rybu stratil, ale následne po urputnom boji na jemnom náčiní vydoloval z vody nádherného lysca, ťažkého okolo 7 kg. Po niekoľkých následných prehánkach a veternom počasí sme sa prehupli do popoludnia, keď sa kaprí kolotoč rozkrútil na plné obrátky. Zábery prichádzali viac‑menej v pravidelných intervaloch a na všetky prúty. Do zotmenia sme zdolali doslova „kolónu“ kaprov hmotnostných kategórií od 6 do 10 kg a rôznych foriem od šupináčov, lyscov až po riadkače a dvakrát sme si dokonca dali double. Sobotu Boris zakončil pekným vysokým šupíkom a po polnoci sme po dlhom „carptalku“ pri slivovici mohli spokojní zaľahnúť do spacákov. V nedeľu ráno sa nám podarilo presvedčiť ešte zopár šupíkov, ale už pomaly prichádzal čas na najhoršiu činnosť rybára – balenie.
Konštatovanie na záver
Ak to môžem tak trocha zrekapitulovať, tak počas 72 hodín lovu sme obaja presvedčili 38 kaprov od 6 do 10 kg, 10 rýb sme, bohužiaľ, stratili. Nechcem robiť nikomu reklamu, ale nedá mi nespomenúť aj naše úspešné nástrahy, mojou voľbou boli opäť guľôčky firmy CCMoore, konkrétne Live System, Odyssey XXX, N‑Gage, ďalej The Source od Dynamite baits a pekných pár rýb mi nabehlo aj na The Key z dielne Nash. Boris stavil viac‑menej taktiež na „UK“ a kapríky úspešne presviedčal na The Key, Key Cray a Citruz. Ak to môžem ohodnotiť, tak to celé dopadlo nad očakávania a neskutočne sme si v tomto nádhernom prostredí v lone panenskej prírody oddýchli. Chcel by som týmto poďakovať Borisovi za pomoc a cenné rady, nakoľko som sa opäť niečo priučil, pánovi správcovi za bezhraničnú ochotu, ústretovosť a starostlivosť o tento revír s nádhernými a zdravými rybami a v neposlednom rade aj mojej milovanej manželke za toleranciu. Netrhali sme síce žiadne hmotnostné rekordy, ale na margo týchto a podobných myšlienok by som použil jeden citát, ktorý sa nedávno objavil na sociálnej sieti: „Nezáleží na tom, kde chytáš, na čo chytáš, aké máš vybavenie a aké veľké ryby chytáš. Najdôležitejšie zo všetkého je tvoja radosť!“ Myslím, že to hovorí za všetko. Všetkým vám, milí rybárski priatelia, prajem veľa šťastia pri vode, kopu záberov a ničím nerušený relax v lone prírody. Nenaháňajte kilá, centimetre, ale otvorte všetky „ventily“, pustite starosti z hlavy, užívajte si magickú silu prírody aby vám pobyt pri vode robil len a len radosť…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
