Celkom ustálené počasie a chuť zachytať si na „panenskom“ revíri nás priviedli na Liptov. Na týchto revíroch sme nedávno chytali a celkom úspešne, preto sme si vybrali jazero a rieku tesne pod vodnou elektrárňou.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚL 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.01.2019.
Aj napriek stálemu počasiu hrozili na tento deň prehánky. A ako vieme, v horách to platí dvojnásobne. Našťastie sa však nič také nekonalo a dokonca sa na nás kde‑tu usmialo slnko.
Nedokázal som uloviť ani šupinu!
Po prípravách na brehu vodnej nádrže sme zabrodili do jej ešte stále chladných vôd. Paľo si vybral severnejšiu časť nad vtokom rieky. Lovil na prívlač. Ja som vošiel do vody južne od vtoku, a tak som mal Paľa celý čas na dohľad. Už prvé nahodenia mu priniesli úlovky, avšak na takú vzdialenosť som nevedel určiť čo chytá. Ja som používal dve mokré mušky, intermediálnu šnúru a šestkový prút. S touto zostavou som bol pripravený chytiť všetko živé, čo v okolí mojich nástrah prepláva.
Netuším či to bolo tým, že nič nepreplávalo, ale nedokázal som uloviť ani šupinu! Aktivita rýb bola zjavná, ale vo vzdialenostiach, do ktorých som absolútne nemal šancu nahodiť. Čo‑to sa ukázalo na hladine a pod ňou aj na môj „dostrel“, ale ryby brali úplne jemne a aj aký‑taký záber som nedokázal premeniť. Keď Paľo ulovil na svojom mieste asi všetky ryby, prišiel ku mne. Dozvedel som sa, že väčšinu jeho úlovkov tvorili ostrieže, chytil aj dva malé jalce a pár menších potočákov. Na Salmo Hornet vo farbe ostrieža lovil na každé nahodenie aj pri mne. Pri ledabolom sťahovaní mušiek, keď som už hádzal flintu do žita mi tesne pri brehu zabral veľmi pekný potočák, ale pri nesústredení som ho nezasekol dobre.
Nebavilo ma nič nechytať
Presunuli sme sa na miesto, kde Paľo lovil sám. Sľuboval kopu potočákov, ktoré videl plávať pod hladinou. Potočáky síce boli, ale nejavili prílišné známky aktivity, hoci sa občas niečo na hladine objavilo. Hoci som na strane oproti chytil asi dve rybky, nebavilo ma nič nechytať, tak som prezbrojil na strímer a začal som chytať aspoň ostrieže. Bolo potrebné nechať strímer klesnúť takmer až na dno a po pár potiahnutiach bol ostriež tam. Nemusel som ani ďaleko nahadzovať. Týmto spôsobom som vo finále ulovil aj niekoľko potočákov. Ich kondícia však bola žalostná! Tenké, vychudnuté mrcinky, na ktoré bol smutný pohľad. Na vodnej nádrži sme to zabalili, pretože sme plánovali loviť na rieke. Tam som sa chcel „rehabilitovať“, pretože naša posledná návšteva Čierneho Váhu dopadla veľmi dobre.
Do rieky sme sa dostali na mieste, kde sme naposledy končili a postupovali sme proti prúdu. Už na začiatku som na sucho ulovil lipníka, čo bolo dobré znamenie. Na mušku sťahovanú proti prúdu zareagoval aj ďalší skrytý lipeň, ale presvedčiť sa nedal. Paľo ostal loviť vo veľkej jame, ja som sa vybral na prieskum do vyšších častí. Na veľké suché mušky tu nebol problém naloviť pekné množstvo potočákov.
Na slovenské pomery dosť rarita
Tie boli našťastie v oveľa lepšej kondícii ako tie v jazere. Aj veľkosti do 30 cm krásne bojovali, skákali a svoju kožu nedali zadarmo, hoci o žiadnu neprišli. V jamkách som skúšal loviť aj na malé nymfy, striedavo som vyťahoval lipne a potočáky. Bohužiaľ, nechytil som nič veľké, ale vynahradili mi to množstvá rýb. Prostredie okolo rieky bolo vcelku čisté, okrem zopár kusov „bordelu“, čistá Amerika. Na slovenské pomery dosť rarita! Keď som sa dostal takmer až k mostu pri drevosklade, bol som dosýta vychytaný a vedel som, že v tichej vode budú maximálne jalce a aj tie si môžem brodením vyplašiť skôr, ako ich presvedčím na záber.
Spolu s kolegom Maťom, ktorý mi robil spoločnosť, sme sa dostali k miestu kde sme sa s Paľom rozlúčili a našli ho takmer na rovnakom mieste. Hlásil pekné ryby v jame a nejaké lipne. Náš rybársky deň sme po obede plánovali zakončiť na pstruhovom Hrone. Keďže tento úsek veľmi nepoznám, po navigácii od kamaráta sme sa vybrali k Bacúchu. Nebudem opisovať priebeh rybačky, pretože ani nie je o čom písať, ale asi po 2 rybách sme to s nechuťou zabalili. Mohli sme sa na vlastnej koži presvedčiť, že revíry Lesov SR sú a asi aj, bohužiaľ, budú pre športového rybára väčším naplnením, ako mlátenie poloprázdnych vôd SRZ.
Uvidíme, kam sa posunú muškárske revíry, pretože aj vyhlásené trofejné úseky, kde chodia „autobusy rybochtivých“ muškárov nie sú tým, čo si ja osobne predstavujem ako top chvíľky pri vode. Radšej budem chytať na čistých, tichých potokoch desiatky, hoci aj menších rýb, ako nechytať nič, prípadne sa tlačiť v rade hlučných fešákov a čakať na zopár záberov, hoci od peknej ryby. Možno sa raz dočkám.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
