Príhovor - Zákon slušnosti
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2018
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Určite mnohí z vás zachytili, že nový zákon o rybárstve bol nedávno prerokovaný a parlamentom schválený. Je potrebné, aby ho podpísal pán prezident a budeme mať nový (niektorí smelo tvrdia, že moderný) zákon, ktorý nadobudne účinnosť od roka 2019. Toľko holé, málo zaujímavé fakty. Každopádne, príprave zákona predchádzali veľmi dlhé, či už krčmové, alebo „profesionálne“ debaty. Inak, bolo by zaujímavé porovnať tie krčmové, chlapov, ktorí sú dlhoročnými rybármi, vedia o čom to je, kde sú chyby, čo by sa mohlo vylepšiť, čo kde vypustiť. Tie „profesionálne“ by mohli byť zákonne správne, ale tzv. od stola, čiže stavím sa, že pri príprave akéhokoľvek zákona existuje určitá skupina ľudí, ktorí, aj keď sú neznalí problematiky, navrhujú riešenia a tie, bohužiaľ, často krát aj prejdú. Neviem či je to prípad aj „nášho“ zákona, ale podľa trendov bruselskej politiky hovoriť o niečom od čoho som na míle vzdialený, to bude asi nejako tak. Tým nechcem uraziť nikoho, kto sa aktívne podieľal na nových návrhoch. Tých dobrých je tam síce ako šafranu, ale sú. Zaujímalo by ma skôr, koľkí už majú riešenie na niektoré krkolomné paragrafy. Pretože to je také slovenské. So všetkým „vykýchať“, so všetkého sa vyvliecť, nájsť tú povestnú dieru v zákone. Keď som sa zamýšľal nad celým „cirkusom“ ohľadom zákona o love rýb, v hlave sa mi vynárala jediná veta: pravidlá sú na to, aby sa porušovali. Neviem, kto je autorom tejto „múdrej“ vety, ale na slovenské zákonodarstvo to sedí ako uliate. Pretože čím viac zákazov, príkazov, zákonov máme, tým viac sa budú porušovať, tým viac špekulantov sa bude snažiť vybabrať so systémom. Možno je to už nudné, ale opäť vytiahnem tému povolení a predpisov zo zahraničia. Nie toho okolitého, ale toho osvietenejšieho (nie nutne západného). Keď človek pocíti potrebu zachytať si, kúpi si povolenku (veľmi jednoducho), kde obvykle bývajú napísané aj pravidlá. Tých je zopár, sú nepriestrelné, jasne špecifikované, nedávajú priestor na špekulovanie a hľadanie dier. Ak chce loviť na Slovensku cudzinec, zohnať povolenie je tak na pol dňa, preštudovanie pravidiel na týždeň. Je to s nadsázkou, ale je to tak. V májovom čísle sme uverejnili článok Vladimíra Pajkoša o tom, ako to ide v zahraničí jednoducho. Opísal procedúry pri obstaraní povolenia, ale zaujala ma najmä veta, že v zahraničí (konkrétne na Novom Zélande) by nikoho ani nenapadlo loviť ryby bez povolenia. Trochu sci‑fi, však? U nás patrí lov bez povolenky k určitému adrenalínovému športu. Alebo keď ju už aj mám, skúsim zobrať o rybku viac, chytať o hodinku viac, možno sa nič nestane. Väčšinou sa ani nestane, a tak to skúsim zajtra prestreliť o hodinky dve. Túto rebéliu má Slovač v sebe hádam od Jánošíka, ak nie dlhšie a ťažko s tým niečo budeme robiť. A pritom stačí tak málo. Pri rybolove, ale aj v obyčajnom živote sa držať elementárnej slušnosti a nerobiť nič, čo by mohlo byť v rozpore s pravidlami, zákonom. Ak idem na ryby s tým, že mám vopred pripravený plán ako poruším 5 paragrafov, niečo bude zle. A pritom stačí tak málo. Zachovať obyčajnú slušnosť. S tou môžem pokojne loviť, bez strachu z postihov (o ktorých sa mimochodom v zákone často ani nepíše), že spoza kríkov sa vyrúti komando premotivovanej RS a všetko mi to spočíta. Čo dodať na záver tejto chaotickej spovede v ktorej sa snúbi hnev, bezmocnosť a želania? Vážme si možnosť loviť ryby. Vážme si loviť ich za lacný peniaz. Ak niekto tvrdí, že povolenka stojí veľa, väčšinou sú to práve tí, ktorí zoberú ryby s oveľa väčšou hodnotou ako stojí povolenie. Buďme radi, že môžeme loviť na mnohých, pekných revíroch. Užívajme si to a lovme tak, akoby naše pravidlá boli zhrnuté v piatich vetách, ktoré do bodky dodržíme, pretože sme slušní! Najmä voči sebe.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
