Gigantická vodná plocha pripomínajúca more, množstvo nádherných kaprov, ako vystrihnutých z kaprárskych snov, extrémne počasie – búrky a vlny, o ktorých sa vám bude snívať ešte veľmi dlho potom, čo opustíte brehy maďarského obra. Nielen to sú dôvody, prečo sa na tohtoročné preteky IBBC bude ešte dlho spomínať. Je to jednoducho prísun emócií, do ktorých môžete nižšie nahliadnuť skrz oči Nikl/Carp'R'Us tímu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.01.2019.
Keď sa pred vami prvýkrát objaví plocha jazera Balaton, tak trochu sa zatají dych a na mysli okamžite vynorí otázka – tu budeme hľadať kapry? Z niektorých miest vyzerá, že je nekonečné, a aj preto sa nazýva maďarské more. Proporcie 592 km2, dĺžka 77 km, šírka 14 km a dĺžka pobrežia 236 km si to jednoznačne zaslúži a stret veľkosti vodnej plochy a zarybnení jazera nemusia rybárom robiť ťažkú hlavu, pretože podľa môjho názoru ide o jednu z najlepšie zarybnených lokalít v Európe. Dôkazom sú nespočetné úlovky kaprárov počas celého roka, fantasticky dopadli aj minulé ročníky IBCC, a ak strávite v okolí, alebo priamo na jazere minimálne pár dní, budete neustále konfrontovaní s dôvodmi, prečo to tak je.
Život má zmysel pre iróniu
Do dejiska súboja sa z Čiech presúvame s Karlom Niklom s miernym oneskorením, a to ešte netušíme, akú pascu si na nás pripravila navigácia v cieli. Na mieste už na Karla čakajú jeho tímoví parťáci – Miloš Švihorík a Martin Szellar. S Milošom tvorí Karel overenú dvojku, ktorá má už na konte nemalé úspechy. Martin je členom Nikl/Carp‚R‚Us tímu prvýkrát a bude predovšetkým zastávať rolu „team runnera“. V rýchlom slede sme prekročili 2x hranice (Slovensko, Maďarsko) a doslova leteli k Balatonu. Počas cesty, keď už sa v cieli schyľovalo k úvodnému ceremoniálu, vzniesol Miloš po telefóne námietku, že je trochu zvláštne, že ešte nie sme na mieste, čo sme s Karlom prešli s úsmevom, ktorý nám, bohužiaľ, v údajnom cieli náhlivo stuhol. Dorazili sme síce do Tihany, ale len podľa našej navigácie. Obec Tihany bola síce čo by kameňom dohodil, teda v najužšom mieste Balatonu, avšak na druhom brehu a posledný trajekt práve dvíhal nájazdové čelo. Aby ste si urobili trochu lepší obrázok o tunajších mierkach, v tej chvíli to znamenalo ďalšiu hodinovú cestu pozdĺž prekvapivo pokojnej hladiny jazera, a to sme obchádzali iba tzv. Malý Balaton (východná časť jazera). Nedalo sa nič robiť, síce prídeme o ceremoniál a pochod, avšak žreb bude dlhý, v súťaži štartuje 204 tímov z celého sveta! Miloš vyžreboval pri registrácii číslo 140 a až toľký vyrazí Nikl/CRU tím pre svoje štandy. Počas žrebu sa znovu ukázalo, aký „chudobný“ má život zmysel pre iróniu. Miloš totiž z osudia vylovil číslo 180, teda lovisko presne tam, kam nás pôvodne zaviedla navigácia. Predovšetkým s ostatnými česko‑slovenskými tímami sme si popriali veľa šťastia, a ešte za súmraku vyrazili na loviská. Na samotný „pľac“ síce nemôžeme, avšak nás hnala jednak zvedavosť a taktiež opätovná, hodinová cesta do obce Zamardi. Ráno budeme vyspatí a na všetko bude dostatok času.
Žreb? Veľká neznáma
O samotnom lovnom mieste sme nemali najmenšie potuchy. V tomto sektore sa totiž lovilo prvýkrát a kusé informácie, ktoré sa k nám dostávali z miestnych zdrojov, sa značne rôznili. Je tam plytko a nikde nič. Je to tam čerstvo vybagrované a veľa zaujímavých miest. Na 200 m vedie vybagrované koryto. Skrátka, pod vodou mohlo byť čokoľvek, realitu spoznáme až na poludnie, keď sa prvýkrát člny odlepia od brehu. Na mieste nás očakáva trávnatý pľac v tieni stromov. Pozeráme do tmy a pod nohami sa nám trú stovky pleskáčov, do ktorých tu a tam udrie dravec. Snažíme sa byť, pokiaľ možno, čo najviac pozitívni. Nachádzame našich rozhodcov a ešte zhruba hodinku debatujeme, než sa uložíme k spánku na ihrisku za rozhodcovským štábom. Pri zaspávaní počujem, ako sa ešte raz Miloš posťažuje, že sa pri žrebe nepodarilo jedno z čísel 86, 87, alebo 88. Aké pravdivé jeho slová boli, nás preteky presvedčili snáď počas prvých dvoch dní.
Nevyzerá to vôbec zle, ak tu kapry budú
Ráno nás víta letným počasím. Cítim sa ako v Stredomorí, teplo, vlahý vánok a pocit maximálnej pohody. O 8.00 vyrážame na flek a prípravy sa môžu začať, však to poznáte – bivaky, prúty, člny na vodu atď. Času však máme dosť, na vodu sa môže až o 12. 00. Zľava nám robí spoločnosť český tím a sprava maďarský. Chlapci ladia taktiku a pripravujú krmivo, stačí to všetko odštartovať. Po vyjdení na vodu prichádza tradičný pretekársky evergreen, a tým je konkrétne vytýčenie sektorov. Tie sú síce pravidlami dané, avšak na vode všetko vyzerá trochu inak a na mieste je potrebná dávka rozumu, tolerancie a trochu rybárskej empatie. Tá však úplne chýba holandskému tímu po našej ľavici. Páni majú síce krajné miesto a v podstate nekonečný priestor na zavážanie na ľavej strane, avšak hneď po štarte sa tlačia na pravú stranu, a tým tlačia všetky ostatné mužstvá nezmyselne k sebe. Prichádzajú rozhodcovia, nastáva komunikácia v 5 jazykoch (ak nepočítam ruky a nohy), čiastočne to pomáha a naši borci tak môžu do vĺn Balatonu. Prvý sa vracia z vody Miloš a je pomerne spokojný – na nejakých 400 m sa nachádza pekný zlom z 1,5 m do 3,5 m, čo je na Balaton pomerne dosť. Jeho slovami: Ak tu budú, chytíme ich! Náladu trochu kazí fakt, že tento prút bol počas 10 minút zrezaný prechádzajúcim člnom, ale našťastie išlo len o ojedinelý prípad. S dobrou náladou sa vracia aj Karel, a tak sú montáže na svojich miestach a vo vzduchu visia predovšetkým 2 otázky – budú tu kapry v tomto období? A čo miestne spodné prúdy, nebudú príliš silné? Tomu, že tu kapry budú, chalani maximálne veria, ale blízkosť zúženia jazera, tvoriaceho silné prúdy, je zatiaľ záhadou. Niekoľko nasledujúcich hodín iste napovie.
Užívame si prvé body!
Niekoľko hodín sa nedialo vôbec nič a my sme si len vychutnávali krásnu noc nad Balatonom. Ostatné časti jazera už produkovali pekné ryby, ale v našom sektore sa zatiaľ chytil len jediný kaprík a aktivita bola minimálna. Aj tak panovala spokojnosť, na zábery sa chlapci nijako neponáhľali, vedeli, že všetko má svoj čas a hlavne, prvé víťazstvo sme už zaznamenali – prúd tu bol minimálny a montáže tak ležali, kde majú. Prvý záber sa ohlásil o 3. ráno – Karlov prút! Pekný šupináč (9,4 kg) odštartoval sériu ďalších bodovaných úlovkov, ktoré pokračovali až do nejakej desiatej rannej. Počas niekoľkých minút do tmy miznú Miloš a okrem iného priváža šupináča 11,55 kg a my dúfame, že najazdia i ďaleko väčšie „kone“. Ostatné ryby sú síce bodované, ale pohybujú sa okolo 7-9 kg. Ako štart je to dobrý a náš tím sa posunul na priebežné 14. miesto. Tabuľkou nahor sa v tú dobu už hnala spomínaná trojkombinácia 86, 87 a 88.
Počasie sa mení a prichádza prvý „Boat Ban“
Počas dňa pomaly pridávame ďalšie body – ide stále o kapry od 7 do nejakých 11 kg. Čo sa postupne mení, je počasie. Síce je stále príjemne teplo, ale v diaľke sa kumulujú mohutné, búrkové mraky a vo chvíli keď sa mení 1. stupeň varovania na 2. (Boat Ban – žiadne plavidlo nesmie z dôvodu bezpečnosti na vodu), prichádza Milošovi krásna jazda. Zdolávačka z brehu sa síce trochu pretiahla, ale máme tu ďalšieho šupíka. Hmotnosť – 10,16 kg. Zvažujeme, či sa stále sústrediť na podobné kapry, alebo upraviť taktiku a pokúsiť sa o väčšie kapry. V tej chvíli boli v hre 3 zavezené prúty a jeden nahodený. Boat Ban je nakoniec odvolaný až o 17.30 a to je ideálny čas pre zavezenie a prípravu na súmrak. Zábery počas dňa chodia, ale noc je o poznanie živšia.
Búrka prináša skutočné rybárske hody
„Vyhrážanie“ nebies sa v noci stali realitou – prudko zosilnel vietor, pridal sa silný dážď a niekoľko hodín nám boli dopriate aj hromy a blesky. Miloš s Karlom počas celej noci mizli vo vlnách a Martin im na brehu skvele sekundoval. Už okolo desiatej priviezol Miloško zatiaľ nášho najväčšieho šupináča – kontrolné preváženie ukázalo ľahko cez 14 kg. V tomto prípade sme však trochu narazili na fungovanie celej súťaže, konkrétne na prácu rozhodcov a váženie počas noci. V prvom rade toho mali rozhodcovia veľa (dlhý sektor a množstvo tímov) a hlavne, počas noci sa vážilo len výnimočne (kapor cez 20 kg). Stávalo sa tak, že niektoré mužstvá mali v sakoch desiatky kaprov, a to rozhodne rybám na kondícii nepridá. Navyše, hmotnosť rýb ide v saku jednoznačne dole – spomínaný kapor mal po 10 hodinách v saku „len“ 12,66 kg. Na každý pád, do svitania bolo na brehu 7 bodovaných kaprov a tým to neskončilo. Po vážení pozorujeme v rannom slnku masívne vlny bičujúce pobrežie, keď vtom dostáva Karel razantnú jazdu. Skáče do člna a odchádza na vodu. Do toho sa roztáča cievka Milošovi a ten tiež odchádza. S Martinom pozorujeme, ako obaja zápasia v rozbesnenom živle, keď sa ohýba aj druhý Karlov prút a šnúra mizne bleskovou rýchlosťou. Toto sú skutočné rybárske hody! Karel priváža parádneho šupináča, ktorý v tú chvíľku jasne dominuje. Berie si druhý prút a vyráža v ústrety speneným vlnám. Všetky 3 ryby sa podarilo úspešne zdolať, pri vážení Karlovho šupináča sa ručička váhy zastavila na 15,5 kg. Z kaprov doslova striekal mix boilies Gigantica a Devill Krill. Spoza mrakov na nás znovu hľadelo príjemné slnko, vietor sa trochu utíšil, ale vlny idúce naším smerom sa nezmenšovali, čo sme jednoznačne kvitovali! Kapry sa neprestávali kŕmiť a body celý deň po malých krôčikoch pribúdali. Narastali aj návštevy kamarátov, rybárov, alebo len náhodných okoloidúcich. Vždy išlo o príjemné chvíľky, špeciálna vďaka ešte raz putuje Peťovi Labudovi, ktorý s nami strávil takmer 3 dni. Po celú dobu nám pripravoval jednu dobrotu za druhou a my sme sa tak cítili ako v lahôdkach!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
