„Pozri, vpravo jazero, vľavo jazero a neďaleko pred nami je ďalšie jazero a za ním, to už nie je možné...“ nechápavo krúti hlavou Stano, vodič nášho autobusu. Upozorňujem ho, že to nie sú jazerá, ale rybníky. Nie prírodou, ale človekom umelo vytvorené vodné plochy. Dômyselne začlenené do krajiny tak, aby dokonale zadržali vodu v teréne a využili ju rovnako v prospech ľudí, ako aj celej prírody. Prichádzame do južných Čiech – kraja rybníkov a rybnikárov.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 04.01.2019.
V spolupráci s Juhočeskou univerzitou, Fakultou rybárstva a ochrany vôd sa študenti rybárskeho odboru SOŠ v Ivanke pri Dunaji zúčastnili na päťdňovej exkurzii po vybraných rybárskych podnikoch, prevažne v juhočeskej oblasti. Nešlo o klasickú exkurziu, ale jej súčasťou boli aj prednášky a odborná stáž zameraná na spracovanie rýb a umelý výter afrického sumca – clariasa. Exkurzie sa zúčastnili denní aj diaľkoví pomaturitní študenti a to najmä vďaka projektu Ing. Jána Regendu, Ph.D., vedúcemu praxí na fakulte.
Moravské a české rybnikárstva
Program sa začal vlastne už na južnej Morave prehliadkou rybieho prechodu pre nížinné druhy rýb na rieke Dyje neďaleko dedinky Bulhary. Výstavba malých vodných elektrární predstavuje veľmi závažnú problematiku aj u nás na Slovensku. Vybudovanie funkčného rybieho prechodu, jeho pravidelný monitoring a dodržiavanie prietokov by malo byť samozrejmosťou každej takejto stavby. Žiaľ, funkčné rybie prechody sú stále skôr výnimkou… Ďalej sme pokračovali na prehliadku strediska Velký Dvůr, Rybnikářství Pohořelice. Firma Rybníkářství Pohořelice, a. s. obhospodaruje cca 1 409 ha vodnej plochy, čím sa radí na jedno z najväčších rybnikárstiev v Čechách. Sú zapojení do mnohých projektov z operačného programu rybárstvo 2014 – 2020. Azda najviac nás zaujala nová rybia liaheň. Svojim vybavením a prepracovanou technológiou odvodenou z praxe ju môžeme zaradiť medzi najmodernejšie liahne nielen v Čechách, ale aj v Európe. Zaujímavá bola aj hala na odchov okrasných druhov rýb a špecializovaná predajňa sladkovodných rýb a výrobkov z rýb. V areáli strediska práve začínali s rekonštrukciou sádok slúžiacich hlavne na vianočnú distribúciu kapra. Po ceste sme sa ešte zastavili na rybej liahni v Třebíči – Poušove so zameraním na reofilné – prúdomilné ryby. Vytierajú, liahnu a odchovávajú tu hlavne podustvy, mreny a nosále pre zarybňovanie rybárskych revírov. Vo zvyšovaní produkcie im bráni predovšetkým nedostatok vody, s ktorým však zápasia rybári nie len v Čechách, ale aj na Slovensku. Na druhý deň sme hneď ráno navštívili prosperujúcu rodinnú firmu Alcedor, ktorá sa zaoberá odchovom KOI – kaprov. Majiteľ nás zasvätil do tajov odchovu týchto mimoriadne atraktívnych okrasných rýb. Na liahni v Mydlovaroch sme obdivovali množstvo rôznych druhov jeseterov, ale najviac nás upútalo kŕmenie výz. Išlo v podstate len o „mláďatá“, ktoré však mali až okolo 100 kg! Z hladiny doslova nasávali kŕmne ryby v hmotnosti okolo jedného kilogramu.
Intenzívny chov pstruha dúhového a sivoňa potočného v Aníne.
Odchov KOI kaprov je stále viac populárny.
Juhočeská univerzita, Fakulta rybárstva a ochrany vôd
Potom nasledoval program v Českých Budejoviciach na Juhočeskej univerzite. Najskôr prehliadka univerzity, jej pracovísk a vybavenia. Nasledovala prednáška o reprodukcii rýb, po ktorej prišla na rad praktická časť programu. Išlo o prácu v spracovni rýb a rôzne metódy a spôsoby filetovania tržných kaprov a pstruhov. Nasledoval umelý výter afrických sumcov – clariasov a tým bol program druhého dňa vyčerpaný.
Tretí deň sme začali prehliadkou Výskumného ústavu rybárskeho a hydrobiologického Juhočeskej univerzity vo Vodňanoch. Ten sa člení na ďalšie laboratóriá a pracoviská, ako napríklad Experimentálne rybochovné pracovisko a pokusníctvo, Genetické rybárske centrum, Laboratórium enviromentálnej chémie a biochémie, Laboratórium etológie rýb a rakov, Laboratórium fyziológie a reprodukcie a ďalšie. Pracuje tu množstvo špičkových vedcov a pracovníkov nielen z Čiech, ale aj z iných krajín, vrátane Slovenska. Je to pochopiteľné, keďže u nás žiadny rybársky výskumný ústav nemáme. Boli sme prekvapení, prakticky celosvetovou, rozsiahlosťou ich výskumných úloh. Zastavili sme sa aj na našej družobnej strednej rybárskej škole vo Vodňanoch, kde nás okrem malého rybárskeho múzea veľmi upútalo akvárium simulujúce reálny pstruhový potok. Okrem typických pstruhov a lipňov tu nechýbali ani raky.
Doc. Mgr. Roman Grabic, Ph.D., jeden z najlepších odborníkov na cudzorodé látky na svete odpovedá na zvedavé otázky našich študentov.
Chov lososovitých rýb
Aj ďalší program a navštívené rybárske podniky boli veľmi zaujímavé. Napríklad pstruhárstvo v Aníne bolo pôvodne vybudované na produkciu 80 ton tržného pstruha. Dnes tu produkujú medzi 200 – 250 tonami tržného pstruha dúhového a sivoňa potočného. Väčšina vyrobeného sivoňa ide na vývoz do Nemecka, kde sú tieto ryby veľmi obľúbené. Úplným opakom bola malá liaheň na Borovej Lade, kde sa zaoberajú produkciou násad pôvodnej šumavskej populácie pstruha potočného. Ďalej tu chovajú lipňa tymiánového a čereble. Všetko pre zarybňovanie pstruhových revírov obhospodarovaných Správou Národného parku CHKO Šumava.
Nové témy v environmentálnom výskume
Prednáška doc. Ing. Tomáša Randáka, Ph.D. o nových trendoch v manažmente voľných vôd sa pretiahla až do neskorých večerných hodín pre širokú diskusiu venovanú tejto problematike. Hlavne výskum v oblasti výskytu nových cudzorodých látok a pesticídov vo vodách, ktoré sa dostávajú cez čističky ďalej, často, až do pitnej vody! Ide o množstvo látok pochádzajúcich z liečív (antibiotík, antidepresív, antiepileptík…), kozmetických prípravkov, parfémov, saponátov, hormonálnych prípravkov…, ktorých vplyv na voľne žijúce organizmy, rovnako ani na človeka nie je vôbec preskúmaný! Pritom ich množstvo a nové druhy neustále narastajú. Táto problematika sa stáva postupne jednou z hlavných tém svetového environmentálneho výskumu. Len či už nie je neskoro…
Význam dobrej znalosti anglického jazyka dokazovala ani nie prednáška, skôr beseda s Dr. Jacky Cossona, ktorý z rodného Francúzska precestoval prakticky celý svet, vďaka rôznym výskumným úlohám v oblasti rybástva. Ukázal študentom, že pokiaľ budú mať záujem a snahu, tak sa im otvárajú možnosti nielen štúdia, ale aj zamestnania kdekoľvek na svete.
Posledný deň sme navštívili zaujímavú firmu Agrico. Pôvodne vyrábala kŕmne a ustajňovacie technológie pre hospodárske zvieratá, ale svoj sortiment postupne rozšírili aj o zariadenia pre odchov rýb. Ide hlavne o rôzne automatické kŕmne technológie, kompletné recirkulačné systémy, prepravné systémy a rôzne pomôcky a náradie pre manipuláciu s rybami. Svoje pobočky má firma vo viacerých krajinách, aj na Slovensku.
Podobne ako napríklad pstruha dúhového je možné intenzívne odchovávať aj zubáča na granulovanom krmive.
Recirkulačný systém pre odchov clariasa od firmy Agrico nad ktorým bdie socha sv. Petra, patróna rybárov.
Klobúk dolu, majster Krčín!
Na samotný záver sme navštívili najväčší rybník v Čechách a pravdepodobne aj na celom svete – rybník Rožmberk. Jeho hrádza má takmer 2,5 km dĺžku, 12 m hĺbku a šírka v päte je 55 – 60 m! Bol vybudovaný v rokoch 1584 až 1590 na výmeru až 1 000 ha. Pre porovnanie je to veľkosť asi polovice Liptovskej Mary, ktorá má rozlohu 2160 ha. Navrhol ho jeden z najznámejších rybnikárov Južných Čiech Jakub Krčín z Jelčan a Sedlčan. Dnes má rozlohu 489 ha a to najmä preto, že pri svojej pôvodnej rozlohe mal veľkú hĺbku, nie príliš vhodnú pre chov kapra. Pri povodni v roku 2002 bola zatopená plocha rybníka až 2 300 ha! Rybník zadržal až okolo 70 miliónov m3 vody, vydržal a zabránil ďalším obrovským škodám. Je to obdivuhodné, najmä preto, že rybník plní svoju funkciu už viac ako 400 rokov. Klobúk dolu, majster Krčín!
Pstruhárstvo na Borovej Lade na Šumave, kde sa zaoberajú odchovom pôvodnej populácie šumavského pstruha.
Problémy rybnikárov
Týždeň ubehol doslova ako voda, a tak odchádzame z rozprávkovej krajiny plnej rybníkov. Študenti v autobuse už podriemkávajú, zatiaľ čo sa snažím prekonať únavu a sledujem posledné rybníky, ktoré zanechávame za sebou. Človeku sa ani nechce veriť, že je to všetko krajina umelo vytvorená človekom. Dômyselne, citlivo so zdravým rozumom a víziou budúcnosti. Krajina, ktorá už takmer 500 rokov slúži rybárom, spoločnosti, prírode. Keď si to porovnám s dnešnou plastovo – betónovou dobou…? Pomýlení developeri, veľkopodnikatelia a nakoniec pseudoochranári, ktorí chránia všetko možné, ale podstata im podobne ako stále viac znečistená voda, uniká pomedzi prsty. Nevadia im betónové plochy parkovísk a striech pred obchodnými centrami, ale rybnikárov namiesto vďaky, že sa starajú a tvoria krajinu, neustále viac šikanujú novými pravidlami, obmedzeniami a neuváženou ochranou rybožravých predátorov… Napriek mnohým problémom sa aj dnes rybári v južných Čechách snažia naďalej pokračovať v tradíciách svojich predkov a o im zverené bohatstvo sa zodpovedne starať…
Študenti so záujmom sledovali funkčný model rybničnej sústavy.
Zaujímavé bolo
aj kŕmenie výz.
Agresívny rak červený (Procambarus clarkii) známy hlavne z akváriových chovov predstavuje tiež vážne riziko pre naše pôvodné raky.
So študentmi rybárstva na rybníku Rožmberok.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
