DOMOV Magazín JÚL 2019 Austrálsky marlín 2.časť

Austrálsky marlín 2.časť

Juraj si rozopol košeľu a začal zdolávať dorádo. Ryba skákala v diaľke ako divá. Určite to trvalo viac ako pol hodinu, kým ju dostal k boku lode. Večer, keď sme hodnotili rybárske úspechy prežité počas dňa, pozerám na Jura a usmejem sa: „Ty vyzeráš ako futbalista Slávie Praha, červený pás cez hruď a zvyšok biely“. „U nás majú cez kapotu takýto pás všetky pretekárske autá“ – oceňuje Jurov vzhľad Janel. Austrália je pekelne horúca.

Peter Hájik 28.06.2019 (7/2019)

info

Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.12.2019.

Na rad prišla povrchová prívlač

Ďaleko od austrálskej pevniny sa nachádzajú v oceáne roztrúsené skaly, ktoré iba zopár centimetrov vyčnievajú nad hladinou. Vlny sa za burácania príboja trieštia o kamene a spenené stekajú späť do oceánu. Tak toto miesto vybral Brendon na dnešnú povrchovú prívlač. Všetci štyria už máme skúsenosti s týmto typom rybolovu, takže poppery a stick baity (paličkové povrchové nástrahy) lietajú presne do rozbúrených vĺn. Útoky rýb sú razantné a nasledujú skoro po každom treťom, či štvrtom hode. Takúto intenzitu záberov som veru nečakal. „Mám!“ – to je najčastejší výkrik na zadnej palube. Kvôli malému priestoru, ale hlavne kvôli bezpečnosti sa pri nahadzovaní striedame po dvojiciach. Eufória prerastá do nespútanej radosti. Prvou rybou bol kranas obrovský (GT). Zapisujem nameraný údaj 93 cm a hmotnosť odhadujeme na 12 kg.

Nasleduje Maťo so svojím king fishom. Prekrásna ryba. Štíhle, strieborné telo s tmavými bodkami v rade má však jednu nezávidenia hodnú vlastnosť, je veľmi chutná. Janel ju pripravila veľmi netradične. Studené surové mäso s čerstvou zeleninou a dressingom podávala s horúcou ryžou. Chutilo to skvelo.

Balvan na poper

„Rýchlo navíjaj!“ – kričí Ben na Juraja, ktorý zdoláva veľkú morskú ihlicu, keď tu na ňu z hĺbky zaútočí žralok. Ryba sa v zlomku sekundy uhýba. Ej, škoda, že ju minul, pomyslel som si, pretože som zdolávanie práve natáčal a takýto dramatický moment by sa mi hodil. Vycítim, že aj Juro by rád videl tento útok dokonaný, ale Ben si vážil viac nástrahu, o ktorú by pravdepodobne prišiel ako naše krvilačné chúťky.

Ihla je odfotená, nástraha zachránená a udicu preberám ja. Z celej sily hádžem tým smerom, kde tuším podmorskú skalu. Popper vyletí vysoko a smeruje do rozčerených vĺn. Tie sa zrazu kdesi rozchádzajú a už pri padaní nástrahy tuším, že… Kde sa vzal, tu sa vzal, z mora vyšiel veľký balvan, zahryzol sa do nástrahy a nepustil ju. Nepomohlo oboplávanie brala a ani pomykávanie udicou. Loď začala cúvať a nasledovalo tiché puk. Nebolo by na tom nič čudné, veď to sa môže stať každému, ale mne sa to stalo v ten deň už štvrtýkrát. Raz som neudržal rybu na krátko a roztrhla vlasec o skaly. Aj to sa môže stať každému, ale keď mi ryba podplávala pod loď a prerezala šnúru o kýl, tak to som sa už hanbil. Asi už málokoho prekvapila odhryznutá nástraha po útoku španielskej makrely, lebo Brendon iba ticho skonštatoval: „To bola tvoja priateľka?“

Straty stúpajú

Neskôr povrchovú prívlač vystriedal jiging. Na dno spúšťame štíhle pilkre, ktoré kmitavým pohybom rýchlo vyťahujeme, alebo preskúmavame dno pomalým pridvihovaním guľatých oku podobným jigom. Darí sa hlavne Jožkovi. Prvého zdolaného kanica mesačného fotíme sprava, zľava a nadchýname sa jeho farbou. Keď vytiahol štvrtého a piateho ešte uznanlivo pritakávame, ale pri ôsmom mu už nevenujeme ani pohľad. Takíto sme my rybári, nevďační. Aj toho najlepšieho sa človek preje.

Matej zdolal veľkého grupera hnedého a ja som opäť zavadil o dno. Odtrhol som už tretí jig. Pri nasledujúcom zábere, keď všetci pozorovali moju ohnutú udicu, som ticho veril, že veľkou rybou si všetky straty nástrah vyžehlím. Nevyžehlil som. Ryba zaliezla do úkrytu a majiteľ lode prišiel o ďalší pilker. Udicu som skoro zahodil od zlosti do vody.

Môj splnený sen

Po tomto všetkom by určite aj vás prekvapilo, keby vás Ben pri trolingu smerom domov vyzval slovami: „Chyť udicu! Ide za nami marlín.“ S rozbúšeným srdcom hádžem do vody pripravenú rybu a sledujem jej pohyb za idúcou loďou. Zrazu sa vynorí špicatý nos a nástraha mizne v otvorenej papuli. Nastáva boj, o akom som sníval. Výskoky marlína sa striedajú s útekmi do hlbín. Loď cúva v smere pohybu ryby takou rýchlosťou, že cez zadné čelo sa prevaľujú vlny až ponad moju hlavu. Po pol hodine sa cítim ako Sagan ťahajúci na vrchol horskej prémie, driem, ale koniec nevidno. Nepriznávam sa nikomu, ale v dlani mám akúsi mäkkú bublinu. Je to odtlak od kľučky navijaka. Makám ako sto čertov a môj prvý marlín je po hodinovom boji pri boku lode. Ben ho pridŕža v rukaviciach za špicatý nos a pod chrbtovú plutvu mu vpichol anténku s číslom. Je dobojované. Ani neviem, či mi je ľúto, že jediné fotky, ktoré dokážeme pri takejto veľkej rybe urobiť sú iba tie, pri ktorých sa k rybe nakláňam cez bok lode. Úlovkom je marlín pruhovaný, ktorý patrí medzi rybársky najžiadanejšie úlovky. Dĺžka 280 cm a hmotnosť podľa tabuliek 80 kg je slušná odmena pre celú posádku lode.

Hop sem, hop tam a klokan je preč

V posledný deň sme si išli pozrieť neďaleký národný park. Videli sme prekrásny kaňon, cez križovatku nám prešlo šesť vtákov emu, len ten klokan nám stále chýbal. Myslel som si, že klokany behajú po celej Austrálii, ale nebehajú, skáču! Kde ho nájsť? Rozmýšľam pred budovou informačného centra pre turistov, pokiaľ si moji kamaráti odbehli na „vecko“. Zrazu hop a na chodníku predo mnou pristane obrovský klokan. Potom hop a klokan mizne v krovinách. Tak toto mi neuveria. To, aby sme sa sem opäť vrátili.