DOMOV Magazín JÚL 2019 Kanadská divočina

Kanadská divočina

Prečo cestovať celú tú trasu na druhú stranu zemegule do Kanady na lov šťúk s muškárkou? Koniec koncov môžete to robiť na akomkoľvek jazere, rybníku alebo rieke aj doma.

Rasmus Ovesen 28.06.2019 (7/2019)

info

Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚL 2019
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo.

Odpoveď je vlastne celkom jednoduchá. Kanadská divočina je miestom, kde ešte stále môžete zažiť rybolov v nedotknutej prírode a máte šancu uloviť kapitálnu šťuku o akej ste snívali, a ktorú možno pred vami ešte nikto nikdy nechytil.

Nalietate sa do sýtosti

Už som absolvoval tri lety, kým som sa dostal do mesta Saskatoon v kanadskej provincii Saskatchewan a zajtra skoro ráno ma čakajú ďalšie tri lety, než budem mať pred sebou poslednú etapu cesty. Let z odľahlého mestečka Stony Rapids na severozápade Saskatchewanu, odkiaľ premáva starý De Havilland Turbo Otter Hydroplane, kanadské lietadlo, ktoré malo rozkvet ešte v druhej svetovej vojne.

Anders Ovesen so zdravou 120 cm ulovenou na malý strímer bunny.

Opúšťame civilizáciu

Na našej ceste vo vzdušnom priestore nad Saskatchewanom môžeme vidieť ako pomaly opúšťame známu civilizáciu a mizneme v tom, čo sa zdá byť obrovskou prázdnotou, ďaleko za jej hranicami. Symetrické a sviežo zelené pastviny úhľadne ohraničené ohradami, a polia so štrkovými cestami postupne striedajú rozľahlé lesy, ktorých monotónnosť je len ojedinele rozbitá trblietajúcimi vodami starých, ľadovcových jazier a ticho meandrujúcich riek. Ako pokračujeme ďalej, všetky stopy ľudstva sa pomaly rozplývajú. Nie je tam nič len divočina kam len oko dovidí.

Na jazere je veľa plytkých zátok a niektoré sú plné šťúk.

Konečne pristávame

O dve hodiny neskôr sa pod nami jazero Phelps predstavuje v plnej svojej kráse s jeho všetkými plytkými zátokami a roztrúsenými ostrovmi v ostrom kontraste s jeho pokojnou hladinou. Je skorý letný deň v polovici júna. Teplé svetlo zaplavuje obrovskú plochu pod sýtomodrou oblohou.

Systém vysokého tlaku vzduchu eliminoval všetky vetry a keď konečne po dvoch dňoch namáhavého cestovania pristávame, je to ako keby sme sa dotkli veľkého zrkadla. Náš vrtuľový prepravník sa dotkne obrovskej vodnej hladiny jazera Phelps a kotví v Wolf Bay Lodge uprostred kanadskej divočiny. Našťastie, ako čas ukáže, to čo ma čaká nie je ničím iným ako lov kapitálnych šťúk v nedotknutom rybárskom raji a stojí za všetky útrapy cestovania, ktoré som musel absolvovať.

Šťuka pripravená na pustenie.

Aj orientácia sa dá stratiť

Potom, ako sa zvítame s majiteľom Wolf Bay Lodge Brentom Osikom, ktorý nás čaká na pristávacom móle, sa veci dajú rýchlo do pohybu. Môj brat Anders a ja máme pol dňa na rybárčenie. Ani sa nenazdáme a už sme v člne s Merasty B Jasonom, jedným z najskúsenejších miestnych sprievodcov. Čln reže plytkú vodu s chirurgickou presnosťou a manévruje vo vysokej rýchlosti cez úzke priechody, voľnú vodnú plochu a veľké zátoky. Čoskoro strácam všetok zmysel pre orientáciu, pretože sme obklopení ničím iným, len lesom. Je to opojný pocit a je ďalej zosilnený, keď po 20 minútach jazdy loďou dorazíme do veľkej plytkej zátoky, vypíname motor a na nás doľahne ohlušujúce ticho.

Na jazere Phelps je zdravá populácia šťúk.

Plytké zátoky – voľba č. 1

Šťuky sú ešte stále v plytčinách. Trenie a dlhá ľadovo studená zima sú už len hmlistou spomienkou a ryby majú hlad. Teraz, ako vysvetľuje Jason, je to už len o nájdení rýb. Väčšinou sa zdržujú v mnohých plytkých zátokách s tmavým bahnitým dnom, kde sa voda rýchlejšie zohreje a sú plné poteru. Stále však netušíme, že ich budeme loviť v menej ako pol metrovej vode a v pár prípadoch na zaplavených lúkach.

Voda sa v plytčinách ohrieva rýchlo, a tak sú šťuky v skvelej kondícii tak ako tento 120 cm exemplár.

Zdanie klame

Netrvalo dlho a našli sme pár prvých rýb. Sú tesne nad dnom pozdĺž brehu, alebo na okraji trávových polí. Napriek tomu, že voda je krištáľovo čistá, nie je ľahké ich spozorovať, ale je zrejmé, že všetky tieto ryby sú malé samce. Nestačíme sa ani rozohriať a pár prvých šťúk už zovrelo čeľuste so špicatými zubami okolo našich strímrov. Napriek tomu, že vyzerajú skôr apaticky, keď tam nehybne ležia pri dne, určite sú hladné a agresívne. Okamžite reagujú na naše strímre Rabbit Zonkers, útočia na ne s nenásytnou divokosťou a často po nich zalovia až pri boku lode tak divoko, že voda exploduje pri ich útoku.

Prelovujeme zátoku po zátoke

Je to už nejaký ten čas, čo sme spolu s mojim bratom chytali šťuky, ale rýchlo sme si pripomenuli, prečo obaja milujeme lov týchto bleskovo rýchlych a dravých rýb. No necestovali sme takú diaľku aby sme lovili malé šťuky a náš sprievodca si to uvedomuje.

Takže krátko potom ako sme nabudili naše reflexy na pár menších šťukách, presunuli sme sa k ďalšej z nespočetných zátok. Po prelovení nasledujúcich troch zátok sme sa dostali k menšiemu odľahlému zálivu na severnom kúte jazera. Zátoka osvietená ospalými lúčmi večerného slnka na prvý pohľad nevyzerá veľmi lákavo. Vstup do zátoky je taký plytký, že musíme použiť veslá aby sme sa tam dostali.

Prvá kapitálna

Pri prvom pohľade skrz tmavú, okrovo sfarbenú vodu, sa zdá že po šťukách niet ani stopy. Až kým sa nedostaneme do najodľahlejšieho kúta zálivu, kde vidím tieň veľkej šťuky pod dvoma borovicami pokrytými machom vo vnútri zaplavenej lúčnej trávy. Ryba nie je sama. Robí jej tu spoločnosť niekoľko menších samcov. S jemne sa chvejúcimi plutvami, napnutým telom a agresívnym pohľadom je pripravená k útoku a zdá sa, že v každom okamihu pravdepodobne zaútočí na jedného zo svojich spoločníkov. Tento dojem je potvrdený krátko po tom, ako som nahodil svoj strímer na okraj zatopenej trávy. Okamžite po dopade strímra na hladinu nasleduje útok veľkej šťuky v sprievode menších samcov. Šťuka bleskovo vystrelí dopredu cez trávu ako šíp a celý strímer zmizne vo vnútri zubatých čeľustí. Inštinktívne zasekávam tak silno, až korková rúčka zastená pod tiažou ryby. Teraz cítim jej hmotnosť a ako bije hlavou o dno v snahe zbaviť sa háčika, víri bahnité dno, voda vrie a strieka do metrovej výšky. Nasleduje hektický súboj s niekoľkými výbušnými výpadmi a únikmi. Ryba je dobre zaseknutá a nakoniec sa pod tlakom silnej muškárky prevracia v blízkosti lode. Je väčšia ako sa na prvý pohľad zdalo a až s veľkou námahou sa mi ju darí zdvihnúť do lode.

Nasleduje rýchle meranie, ktoré odhaľuje krásnych 125 cm. Môj sen chytiť veľkú divokú šťuku sa splnil a to veľkolepým adrenalínovým zážitkom. Rýchlo robíme pár fotiek v plytkej vode pri brehu. A keď potom ryba plná života vyrazí z mojich rúk a rýchlo pláva preč z miesta činu, s úľavou si vydýchnem. Misia splnená!

Rybačka v kanadskej divočine je zážitok na celý život.

Niet času na oddych, keď šťuky berú

Nie je čas na odpočinok a spanie na vavrínoch. Z člna sa ozýva slabý šepkavý „psst“, kde je náš sprievodca a ukazuje na vodu. Keď sa k nemu priblížime okamžite zbadáme ďalšiu veľkú šťuku a ďalšiu a ďalšiu… Za menej ako dve hodiny sme chytili ďalších sedem kapitálnych šťúk, z ktorých tri presahovali 120 cm. Ich útoky boli veľmi agresívne až voda striekala a všetky sme chytili v plytkej vode pozdĺž brehu. Okrem toho sme videli aj pár rýb cez 135 cm, ale z nejakého dôvodu vôbec nereagovali na naše nástrahy a absolútne nás ignorovali.

Šťučí raj

Keď sme sa vrátili späť na chatu, ešte stále sme boli v tranze. Nikdy predtým sme nezažili taký hektický lov šťúk s toľkými veľkými rybami. Ale ako zistíme počas nasledujúcich piatich dní, toto nie je ničím výnimočným na jazere Phelps. Počas nášho pobytu sme tu pozorovali ďalších 200 šťúk, z ktorých bolo 40 dobre cez jeden meter a niekoľko ďalších rýb v rozpätí 110 – 120 cm. Okrem toho sme tu zažili aj coolový lov na suché mušky a nymfy, ale to je už, samozrejme, úplne iný príbeh.

Pár faktov o jazere Phelps

Jazero Phelps je rozľahlá vodná plocha na severovýchode kanadskej provincie Saskatchewan. Je ľadovcového pôvodu s rozlohou 130 km2. Je to neuveriteľne plytké jazero čo z neho robí ideálne prostredie pre šťuky. Výnimkou je len niekoľkých oblastí s hĺbkou až 30 metrov. S viac ako 300 ostrovmi nespočetnými ramenami, zátokami, útesmi a prítokmi s krištáľovo čistou vodou nemáte šancu ani za týždeň prejsť všetky rybársky atraktívne miesta.

Sezóna trvá od polovice júna, keď zmiznú ľady, až do konca augusta, keď sa už začína zima. Úlovok 50 šťúk cez jeden meter na čln za týždeň nie je ničím nezvyčajným a každý rok sa chytia aj kusy cez 130 cm. Rekord jazera je 150 cm. Okrem nezabudnuteľného lovu šťúk sa tu tiež dajú loviť trofejné sivone veľké. Priemerná hmotnosť je 2 – 3 kg. Nie je nič nezvyčajné chytiť ryby okolo 10 kg a aj keď sa cielene nechytajú, každý rok sa ulovia exempláre nad 20 kg a určite sú tu ryby aj viac ako 30-kilové.

Dojem, ktorý si z tohto jazera odnášam, je jednoznačný. Môže sa to zdať ako šialenstvo cestovať mimo civilizáciu do stredu rozsiahlej kanadskej divočiny hľadať šťuky, ale určite je to zážitok, bez ktorého by som nechcel byť a ktorý odporúčam každému, kto má záľubu v love týchto zubatých predátorov v nedotknutom prostredí.