Nápad vyraziť za tajmenmi do Mongolska vznikol po rozhovore s Davidom Maixnerom a Ivanom Fabianom na predminuloročnej Fishing Show v Trenčíne. Po úvodnej debate sme sa predbežne dohodli na spoločnej výprave do Severného Mongolska, do legendárneho kempu Khanagai.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2019
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Čas na prípravu uplynul ako voda, s Ivanom sme priebežne dokupovali všetky potrebné aj nepotrebné veci. Zrazu ako blesk z jasného neba nám volá David, že, bohužiaľ, kvôli pracovným povinnostiam nemôže ísť s nami do Mongolska. Po takmer roku príprav sa snažíme túto nepríjemnú správu pomaly vstrebať. Ivan volá rýchlo Majovi Maslaňákovi a preberajú vzniknutú situáciu.
Z pôvodne 6 rybárov, máme ísť v danom termíne nakoniec len štyria a okrem Maja nikto z nás v kempe Khanagai ešte nebol. Majo však so svojou povestnou oravskou rozhodnosťou rýchlo rozptýlil všetky naše obavy a presvedčil ostatných o výhodách menšieho počtu rybárov so slovami: „Aspoň sa každému ujde viac metrovíc.“
Majo si to vie vymeniť
Let z Prahy do Ulanbátaru s medzipristátim v Moskve prebiehal pokojne, až na Majovu skúsenosť s výmenou eur za doláre. Pracovníci zmenárne na moskovskom letisku Majovi ochotne vymenili eura na ruble a následne na doláre tak „výhodným“ kurzom, že Majo lapal po dychu ešte pár minút. Prvá rada pre vás, neodkladajte si výmenu EUR na USD na poslednú chvíľu, vo väčšine prípadov bude výsledný kurz veľmi nevýhodný.
Z lietadla do lietadla
Po prílete nás čakala na letisku v Ulanbátare vždy usmiata Enkhe s Frantom Hanákom, po rannej káve a expresnom vybavení batožiny presadáme do nového ATR70 a po 90-minútom lete zosadáme v Murune. Na letisku náš už čakajú naši šoféri, hromada našej batožiny je pohotovo prerozdelená a naložená do pristavených offroadov. Vydávame sa na 10-hodinovú cestu cez Cagan Ur‑u do kempov Tengis a Khanagai postavených na brehoch rieky Šiškid.
Niekedy je koleso rýchlejšie ako auto
Cesta nám rýchlo ubieha vďaka skvelému koktailu, ktorý nám skúsene namiešal Franta. Len občas pootvoríme oči pri náraze nápravy o karosériu pri brodení niektorého z množstva miestnych potokov a ramien riek. Tesne pred stúpaním do horského priesmyku sa prebúdzam na tupý náraz a rozospatý hľadím predným sklom na akési koleso, ktoré predbieha naše auto a gúľa sa dole svahom. Trvá to pár stotín, kým zakričím na šoféra: „Bara, koho je to koleso?“ Ten mi s vyplašeným hlasom odpovedá: „Ours!“ (v preklade „naše“). Opatrne pribrzďuje a ja vyskakujem z auta naháňať koleso valiace sa zvažujúcim sa svahom. Mám pocit, ako by sme sa zrazu preniesli do scény z nemej grotesky. Všade je brutálny zmätok, za nami idúce autá zastavujú, vyskakujú ďalší ľudia a podopierajú naše auto.
Po obhliadnutí na prvý pohľad neriešiteľnej situácie s odpadnutým kolesom a rozsypaným nábojom na náprave uprostred ničoho, naši šoféri preukázali neuveriteľnú zručnosť riešiť krízové situácie a doslova s rýchlosťou servisného teamu z formule F1, poskladali z 3 áut jednu súpravu funkčného náradia. V priebehu 20 minút je koleso späť na svojom mieste a nám nič nebráni po prekonaní horského priesmyku v nadmorskej výške takmer 2 000 m.n.m, dokončiť cestu do rybárskeho kempu Tengis.
Rafting na Šiškide
Ráno po pár hodinách spánku a výdatných raňajkách nám miestny sprievodca Šarko pomáha s raftom na vodu a len s minimom vecí splavujeme divoký Šiškid cez zužujúce sa údolie smerom k nášmu cieľu – kempu Khanagai. Zvyšok našich vecí, vrátane udíc a proviantu pre celý kemp, nám privezie Šarko so svojím bratom na ťavách neskôr večer. Vyrážame medzi divoké kaskády a raftom sa opatrne vyhýbame nebezpečným kameňom pod hladinou.
Cestou sa v pokojnejších úsekoch kocháme nádhernou jesennou prírodou a pri pohľade na majestátne štíty okolitých hôr prudko sa zbiehajúcich do rieky len ticho tajíme dych. Takmer nerozprávame a užívame si neuveriteľný pokoj, nakoľko príroda v tejto časti sveta je našťastie stále takmer panenská a nedotknutá. Ďakujeme v duchu rozhodnutiu mongolskej vlády zriadiť v tejto oblasti národný park.
Karavána prichádza
Konečne hodinu pred západom slnka sme na mieste. V malej piesčitej zátoke pri kempe vyskakujeme z raftu, odkladáme veslá a ihneď vybaľujeme udice. Takmer bez slov prehadzujeme dlhý vracák pri kempe a pri zapadajúcom slnku sledujeme zbierajúce ryby. Na nymfy prírodných farieb na ľahkej 1-2 g hlavičke máme takmer okamžite zábery od lipňov a menších lenokov. Rybársky „absťák“ je rýchlo zažehnaný. Medzičasom nám Šarko s ťavou karavánou priniesol zvyšok vecí, tak sa rýchlo vybaľujeme v našom drevenom zrube a tešíme sa na teplé jedlo. Mongolské kuchárky navarili parádnu večeru a kusisko duseného jaka s ryžou a pohánkou chutí ako v prvotriednej michellinskej reštaurácii.
Teplotný extrém
Príjemne unavení okamžite zaspávame a po pár hodinách hlbokého spánku sa budíme do mrazivého rána. Pri umývaní zubov neveriacky pozeráme na teplomer a na okolité kopce. Prudké ochladenie na - 9 °C prekvapilo dokonca aj miestnych. Z rieky sa mohutne parí a všetky stromy navôkol sú pokryté striebristou inovaťou. Pred dvomi dňami sme odlietali z Prahy v krátkych rukávoch a teraz pomaly nevieme, čo si všetko na seba navliecť. Raz darmo, táto oblasť Mongolska vďaka svojej vyššej nadmorskej výške a suchej klíme je známa obrovskými teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou.
Prvý tajmen výpravy
Po raňajkách konečne vykukne spoza kopcov slnko a začne pretŕhať hustú hmlu valiacu ponad Šiškid. Na prvý deň sme zvolili pokojné, také „chillové“ tempo, nemáme sa kam ponáhľať. Voda v rieke je krištáľovo čistá a ryby nás vidia na niekoľko metrov. Opatrne obchádzame prvé jamky a opäť sa o slovo ako prvé hlásia lipne a menšie lenoky. Každý si chytí niekoľko rýb a skrehnutí si užívame hrejivé lúče slnka.
Zrazu má Majo v prúde nad kempom tvrdý záber na 13 cm jednodielny vobler. Ryba sa tvrdohlavo drží v prúde, až po chvíli sa Majovi darí ju naviesť k piesčitej kose, kde ju skúsene zdoláva. Je to nádherný takmer 90 cm tajmen – mongolská hlavátka, ktorý v hrčáku bez rozmyslu napálil do voblera vo farbe potočáka. Tajmena po pár fotkách opatrne púšťame späť do svojho živlu s už tradičným prianím, nech nám nabudúce pošle väčšieho brata.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
