Začiatok jari nám prináša mnoho pekných chvíľ pri vode a kam inam môžeme ísť pred začiatkom hlavnej sezóny lovu dravcov než na pstruhové vody. Človek musí v dnešnej dobe vypnúť a pokiaľ má rybolov naozaj rád, to čakanie do júna mu jednoducho nedá a vybehne si k vode kam sa dá, tak ako aj ja.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2019
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.12.2019.
Pstruh je moja srdcová ryba, ktorú som si obľúbil kvôli jeho bojovnosti a hlavne nádhernému sfarbeniu. Každá voda ma inú štruktúru, čistotu, vegetáciu a podobne, tým pádom sa aj ryby líšia farbou.
Kam za bodkáčikmi
Ja chytám často na jazerách pstruhy dúhové, ale radšej mám horské riečky, potôčky a malé toky, kde sa teším na tých prekrásnych bodkáčikov a ich krásny boj. Koľkokrát malé riečky skrývajú veľké skvosty a človek niekedy žasne ako málo tejto nádhernej rybe stačí na prežitie a v akých podmienkach dokáže prežiť.
Jedného pekného dňa som si povedal, že opäť vyskúšam inú vodu ako som bol zvyknutý. Naštudoval som si mapu, vybral miesto, prehodnotil situáciu a druhý deň som si zbalil jeden
prútik, pár nástrah,
podberák a hurá smer nový horský potôčik, ktorý ani nebol poriadne vidieť na mape, ale za to to bol evidovaný revír zväzu, takže tradá smer ryby.
Stačí malá nepozornosť a ryby sú preč
Dorazil som k vode zavčasu ráno a hneď ako prvé som si urobil obhliadku okolia a urobil si plán kde začnem a ako budem ďalej pokračovať. Z lesa sa krásne vyparovala voda, všade ticho, rosa pod nohami, praskanie konárikov pod nohami, no proste pravá rybárska atmosféra.
Pomaly som sa priblížil k vode a z diaľky som už spozoroval ryby loviace na hladine. Potichu som sa presunul k vode, ale bol som dosť neopatrný a praskanie vetvičiek pod nohami mi vyplašilo prvé ryby. No nič, pomyslel som si, pokračujem ďalej. Z diaľky som nevidel či boli veľké, alebo malé, videl som len rýchle vlnky ako sa stratili z hladiny.
Pstruhy potočné potrebujú dobre okysličenú vodu.Prvé nahodenia sú rozhodujúce
Budem musieť dávať väčší pozor čo mám pod nohami. Na ďalšom mieste to vyzerá, že by niečo v tôni mohlo byť, pomaly sa prikrádam porastom ako zlodej a opatrne nahadzujem, hneď pri prvom nahodení pociťujem tvrdé klepnutie, zaseknem, ale škoda, do prázdna. Opäť nahadzujem k tomu istému miestu, ale márne. Otvorím škatuľku a vyberám si strímer v prírodných farbách. Ten by tu mohol fungovať, previažem a znova nahadzujem, ďalšie, a ďalšie nahodenie, ale opäť bez kontaktu. Hmm škoda, pomyslel som si, vyzeralo to nádejne. Presúvam sa teda ďalej, nemá cenu tráviť hodiny na jednom mieste, pokiaľ tam ryba je, tak skočí hneď pri prvých dopadoch nástrahy do vody a pokiaľ sme bez záberu, tak buď tam nie je, alebo je už taká opatrná, že ju proste len tak niečo neprekvapí. Prechádzam teda na ďalšie miesto. Prvá rybka nenecháva na seba dlho čakať, malý celkom agresívny potočák. Odháčikujem ho ešte vo vode a idem ďalej. Prechádzam takto asi 200-metrový úsek a stále narážam iba na malé ryby. No asi tu nič veľké nie je, ale tá intenzita záberov je fantastická a doslova si ani neuvedomujem aký je čas a koľko kilometrov už mám v nohách.
Krásny pstruh potočný.Keď koreň ožije
Ide sa ďalej, vidím ďalšiu tôňku a tá už z diaľky vyzerá, že tam toho veľa nenachytám, ale ako sa vraví, pokiaľ to neskúsim, tak to nezistím. Veľké korene z jelše, výmoľ, vravím si, no tak z diaľky to vyzeralo márne, ale čím som bol bližšie, tak sa mi to miesto pozdávalo viac a viac. Žeby? No skúsim to. Volím si znova menší strímer prírodnej farby, ale kvôli silnejšiemu prúdu pridávam gramový
brok, aby som sa mohol dostať hlbšie ku dnu.
Hodil som to proti prúdu a pomaly si korigujem smer nástrahy. Musím ju nejako dostať až k tým koreňom, vravím si. No nečakal som dlho a ani som ju nemusel pritiahnuť bližšie, prúd vody mi stiahol nástrahu úplne pod koreň, zacítil som malý záber, pridvihnem prút a vzápätí cítim odpor. No sakra koreň, skúšam nástrahu vymaniť zo spárov koreňov, no z ničoho nič veľké silné trhnutie prúta, ups to nebol koreň, nestrácam duchaprítomnosť a zasekávam. Z tôňky zrazu vypálilo niečo veľké a ani som nestíhal registrovať čo to bolo. Tak toto asi bude pekný súboj.
Potočák sa len tak ľahko nevzdá.Súboj v koreňoch
Ryba si to proti prúdu štrádovala o sto šesť, odpor veľký, cievka bzučala. Čo teraz? Je tam veľa koreňov, nemôžem sa s ňou hrať ako s tými rybkami pred ňou. Toto bolo niečo iné, veľké, silné, bojovné. Veril som svojej výbavičke. Vedel som, že si môžem dovoliť viac pritvrdiť, tak nič iné mi ani neostávalo ako ísť do toho na tvrdo. Výskok, výpad, ooooo tak toto je už krásna ryba, hrám sa s brzdou, nedávam mu veľa voľnosti, ale nechcem to ani príliš prehnať. Pomaly sa unavuje, podberák už pripravujem ľavou rukou a pravou si držím prút nad hlavou, aby som neuvoľnil háčik pri ďalšom výpade.
Tento pohľad sa mi nikdy neokuká.Nádherne stavaný pstruh potočný
Je tam, krásna, zdravá ryba plná elánu ma nesmierne potešila. Tak teba si vyfotím pomyslím si, rýchlo pár fotiek vo vode a šup s ňou na slobodu. Nádherne stavaný pstruh potočný, odhadom 45 cm. Bol som maximálne spokojný, v ten deň som ich ešte pár menších chytil, ale tú radosť, ktorú som mal, si myslím neprevýšil žiaden element.
Jednoducho opäť ďalší krásne strávený deň pri vode. Prišiel som domov, dal si kávu a s úsmevom som si pozeral všetky fotky čo som si v ten deň spravil.
Petrov zdar a všetkým rybárom prajem krásne chvíľky pri vode s rybou, alebo aj bez nej.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
