Mal som meniny. Pripadli na pondelok, blbý to deň, no nedalo sa s tým nič robiť. Plánované pivné stretnutie s kamarátom sme presunuli na sobotu. Náš obľúbený podnik na oslavy bol kruto uzatvorený, ronil slzy a my tiež. Nuž po vzájomnej dohode bolo rozhodnuté uctiť si meno Jaroslav na spoločnej rybačke.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚL 2020
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.12.2020.
Nekonvenčné správanie
Humor mám rád od útleho detstva. Už vtedy ma moja mati nestíhala rezať ako žito za všelijaké huncútstva, ktoré som vyrábal dennodenne ako na bežiacom páse. Ona na pokraji fyzického zrútenia, ja vysmiaty ako mesiačik a hlavne v pohode. Zmysel pre humor mi ostal dodnes, a to mi ťahá už na šesťdesiatku.
Skrátka, na tú sobotnú oslavu mena Jaroslav som chcel vydumať niečo špeciálne. Na poslednej rybačke mi kamarát pripomenul chlapíka, rybára, ktorého videl pri love s dvoma nahodenými prútmi, no muškárskymi, na položenú. Krásna indícia. Ej, reku, s tým by sa dalo pracovať, povedal som si v piatok, deň pred rybačkou a kul pikle. Ako prút som chcel použiť spodný diel repasovanej „muškárky“ a ako diel dva – špičku feedrového prúta, no nebolo to ono. Napokon som sa rozhodol použiť štvorku muškársky prút celý a k tomu navijak – moju srdcovku, maličké Shimano Symetre s dvanástkou vlascom ako kmeňovým. Meninovou rybkou v rámci srandy bude hrúzik! Dielo recesie vyzeralo byť dokonalé.
Darček k meninám v podobe zdolávania kapra.
Sobota
Hlásili dážď, dohoda bola nemenná a všetko pripravené. Červy som už konečne mal, do batoha šupol pár drobností a pivko akože v rámci oslavy. Po privítaní s kamarátom bujarý smiech, pretože som mu ohlásil spôsob lovu i zámer uloviť hrúzika ako cieľovú rybu. Sranda musí byť! Len ako sa prebojujem cez vždy hladné plosky pásavé?
Sme pri rieke, každý si osve pripravujeme náčinie. Ja svoj „muchofeeder“, Jozef klasický feeder s krmítkom. Moja montáž je jednoduchá – pozostáva z maličkého olovka pozdĺžneho tvaru s klipom, vážiaceho odhadom 5 g a útleho obratlíka s karabínkou, za ktorou sa krúti jemný nadväzec 0,08 mm. Červený háčik veľkosti 10 od uja Ownera ukončuje montáž. Súčasne nahadzujeme nabité prúty. Na feedrovom je nástrahou kukurica a na mojom tri „kostné“ červíky. Na malom Shimane povoľujem brzdu, aby som náhodou muškársky prút po ráznejšom zábere mreny či kapra nemusel loviť z vody.
V jemnosti sa skrýva úspech.
Očakávanie
Po nahodení prichádza gratulácia a cvaknú plechovky. Na zdravie, Jaroslav! Sedíme, rozprávame sa o všemožnom. No nie dlho. „Muchofeeder“ hlási prvého záujemcu na opačnej strane. Shimano ide trošku cez zúbky, jemne dvíham muškársky prút a zdolávam jalčeka hlavatého nedosahujúceho dvadsať centimetrov. Má skôr pätnásť. Smejeme sa a humor graduje. O päť minút prichádza lejak, no aj druhý záber od podobného jalčeka, ešte menšieho. Prút funguje, bárs by nie pri takejto jemnej zostave. No po dobrom úvode prichádza mĺkvo. Prší, no na nálade nám to neuberá. Jozef nič, ja dve rybky, ale o to nešlo, skôr byť pri rieke, ktorej okolie po dažďoch vybuchlo zeleňou.
Dáždik ustal a vykuklo slniečko. Signál na brutálny záber, ktorý prichádza na „muchofeeder“. Muškárka sa v priamom smere nakláňa nad hladinu a malý navijačik si pradie tú krásnu melódiu, ktorú všetci rybári loviaci na položenú majú radi. Je to jasné – zobol kaprík a bude zábava. Beriem prút do rúk. Kapor si to napálil vľavo proti prúdu, potom na stred a vpravo. Som bezmocný, prút v podstate iba držím v ruke. Tenký nadväzec mi veľa nedovoľuje, tak sa iba tak naťahujeme ako dedko s repkou. Neviem, kto je viac prekvapený. Po chvíľke si už zdolávanie vychutnávam a pripúšťam, že kapríka svalovca zdolám úspešne. Podarilo sa. Kapor po uvoľnení z malého háčika putuje späť do vody, kde môže dumať nad tým, čo urobil zle. My s Jozefom ešte chvíľu chytáme a chichtáme sa… Na moje konto pribudne ešte jeden malý jalček a končíme aj napriek tomu, že hrúzika som neulovil pre pažravosť tých jalcov. Balíme a hodnotíme túto krátku vychádzku ako úspešnú. Lúčime sa.
Muchofeeder.
Variabilita a jemnosť
Veľakrát počujem hlášky pri vode, že ryby nebrali, že sú nejaké „zapečené“ a že zajtra na ne ani nejdem. Je chyba naozaj v rybách? U mňa je to inak. Podľa ročného obdobia si volím techniku a druh ryby, ktorú chcem uloviť. Práve tá pestrosť pri rybačke je pre mňa zaujímavá, ale to som už, myslím, písal viackrát. Plávaná, feeder, prívlač, muškárenie, položená – všetko sú techniky, ktoré nám umožňujú loviť skoro po celý rok, byť kreatívnym a loviť rôzne druhy. Dá sa pri nich zabaviť, hoc lovom hrúzika – ako v tomto mojom žartovnom prípade – plotice či karasa, nie tlačiť iba na top druhy. Nesedieť nad nehybnými prútmi a skúšať zdokonaľovať sa v ich love.
A jemnosť? Pri love má svoje opodstatnenie, čaro a veľakrát nám dopomôže ku krásnym úlovkom. Obľubujem najtenšie priemery vlascov hlavne pri love plávanou, samozrejme, iba tam, kde sa to dá a som úspešný. Viac záberov, to určite, niekedy aj strata peknej ryby, ktorá nemrzí, pretože bez toho jemného vlasca by tam možno nebola. Skrátka – zjemnite, chytajte a bavte sa. Rybačka nie je iba o vážnych kamenných tvárach nad signalizátormi, či nebodaj o potrebe silou‑mocou doniesť domov úlovok, pretože len vtedy mi povedia, že som naozajstný rybár. Naozaj to nie je o tom. Mňa vždy poteší najviac, keď po ulovení vrátim rybku späť a keď mi jej vo vode strácajúca sa chvostová plutva zamáva na pozdrav skorého videnia… A možno aj nie. To naozaj nie je podstatné! To ma napĺňa ako rybára a upokojuje.
A že neberú? Berú, len my sme niekedy mimo…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
