Milí čitatelia, v minulom článku som sa s vami začal deliť o vlastné skúsenosti z feedrového lovu na našej najväčšej rieke. Za ostatné desaťročie som sa usiloval byť pri tejto vode čo možno najbližšie a najčastejšie. Už som zmienil pár poznatkov o výbere správnych prútov i navijakov a teraz pokročíme ďalej...
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚL 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.12.2020.
Vlasce a šnúry
Osobne používam pri tomto spôsobe rybolovu zásadne len vlasce, a to pre ich prieťažnosť a schopnosť tlmiť výpady zdolávaných rýb. Nemôžem to s určitosťou povedať, ale použitie šnúr je v tomto prípade rizikové z dôvodu ich takmer nulovej prieťažnosti. Predsa len, nie stále sedíte pri prútoch a v prípade neskoršieho „dobehu“ k prútom pri zábere môže mať kombinácia použitia šnúry a zle nastavenej brzdy fatálne následky… Buď pre váš úlovok, alebo pre vaše prúty. Ja už niekoľko rokov preferujem zásadne monofil s hrúbkou 0,30 mm v prírodných farbách. Najviac sa mi osvedčili vlasce Ion Power Reflector Carp alebo Browny Carp od firmy Awa‑Shima – som s nimi plne spokojný.
Borisov amur ulovený na kombináciu kvasenej a umelej pop-up kukurice.
Kde oprieť prút?
Keďže prúty s navijakmi musíme aj niekde „uložiť“, dostávame sa k stojanom alebo tiež „vidličkám“. Aj v tomto prípade má hlavné slovo prúdny odpor toku rieky a sila riečnych rýb, takže netreba nič nechať na náhodu. Pri love v minimálnom prúde alebo za prekážkami vo vracákoch si vystačíte s dlhou rázsoškou, na ktorú nasadíte hrazdu s dvomi vidličkami a prúty po položení zadných častí na breh sú v uhle približne 45 stupňov. Rúčky prútov môžete ešte prípadne zaťažiť, napríklad kameňom proti vypadnutiu z vidličky. Keďže ja lovím v prúdoch, tak vidličky a ich rôzne varianty som musel absolútne vylúčiť, a pretože do vody chcem dostať len minimum vlasca, musím prúty umiestňovať vyššie (popísal som to pri výbere prútov).
Ešte pred východom slnka...
Moje „odpaľovacie rampy“
Keď som začínal, ešte nikto takéto niečo sériovo nevyrábal, a preto som bol nútený túto praktickú konštrukciu odkukať od skúsenejších matadorov. Spolu so zručným susedom sme vyrobili stojany za pár eur, ktoré som utratil v obchode s hutným materiálom, vôbec sa za ne nehanbím a doteraz ich stále používam (konštrukciu môžete vidieť na fotografiách). V súčasnosti už je v ponuke niekoľko typov kvalitných stojanov pre lov na rieke, ktoré viete nastaviť prakticky do kolmej polohy. Ako príklad spomeniem veľmi vydarenú konštrukciu od firmy KORUM, ktorú si zaobstaral môj kamarát Boris a je s ňou úplne spokojný – do tohto stojana sa dajú umiestniť aj hlásiče a swingre ako pri klasickom love kaprov. Ja som však zatiaľ zostal pri mojich „home‑made“ stojanoch a na detekciu záberov používam malé rolničky doplnené v noci chemickým svetlom.
Moja vlaňajšia letná radosť na jednu plávajúcu umelú kukuričku.
Alchýmia montáže
Vo svete riečneho feedrového rybolovu a zvlášť na Dunaji o nejakej zložitej alchýmii reč nebude. Keďže začneme od kmeňového vlasca, tak hneď uvediem, že žiadne šokové šnúry ani feedrové gumy na Dunaji nepoužívam, lebo podľa mňa to nemá žiadne opodstatnenie. Lovím na krátke vzdialenosti, takže nie je potrebné pri náhode švihať a výpady rýb mi dostatočne odpruží samotný vlasec. Na ten umiestňujem priebežný „jazdec“, ktorý používajú plavačkári na upevnenie tzv. angličákov, a to v zosilnenej verzii, pretože doň upínam veľkokapacitné otvorené kŕmidlo s hmotnosťou 142 g a viac – buď s hladkou dopadovou plochou, alebo vo väčších prúdoch s ostňami na spodnej strane. Tento jazdec fixujem nad obratlíkom gumovým dorazom proti opotrebeniu uzla.
Do obratlíka umiestňujem nadväzec dlhý približne 70 – 80 cm z fluorocarbonu hrúbky 0,28 mm a koniec tvorí háčik veľkosti 8, 10 alebo 12 – závisí to od ročného obdobia a použitej nástrahy. V ostatnom čase sa mi veľmi osvedčili háčiky značiek Matrix, Guru a Kamasan. Kombinujem len veľkosti od 8 do 12, a to aj v rôznych hrúbkach napríklad pri použití kostných červov.
Pleskáč vysoký,
ktorému zachutila
8 mm cesnaková popka.
Mimo háčika
Vzhľadom na to, že aj do sveta riečneho feedra zavítal fenomén umiestnenia nástrah – hlavne umelých – mimo háčika, začali sa aj tu objavovať montáže na tento spôsob prezentácie nástrahy. Mne sa osvedčil buď vlasový príves na klasickom nadväzcovom fluorocarbone, alebo samotný 30 cm dlhý nadväzec vyhotovený z 15 lb poťahovanej šnúrky, doplnený v hornej časti hadičkou proti zamotaniu a približne 5 cm nad háčikom zbavený poťahu pre prirodzenejšiu prezentáciu nástrahy na dne. V prípade použitia plávajúceho alebo neutrálne vyváženého boilies, umiestňujem v tejto vzdialenosti aj kotviaci brôčik. Tak vidíte – „sečteno a podtrženo“ – vystačíte si s dvoma druhmi montáží.
Po západe slnka...
Aká nástraha je správna
Už od nepamäti, ba hádam ešte aj skôr, panoval medzi dunajskými rybármi pevne zakotvený názor, že kukurica je alfou a omegou lovu na tejto rieke. Vo sfére nástrah aj návnad. Súhlasím, ale po uplynulých sezónach už len sčasti.
Začíname s kukuricou
Nemá význam, pravdaže, popisovať prípravu a použitie kukurice – či už varenej, kvasenej alebo pri časovom deficite len takej namočenej a napučanej – toho sa tu už popísalo veľa. Existujú však nenápadné grify, ktoré som mal možnosť vyskúšať a skutočne sa účinok tohto žltého zázraku znásobil. Istotne všetci dobre poznáte rôzne ochutené nakladané kukurice predávané v hociktorom rybárskom obchode. Jasné, kto by ich nepoznal! Ale v duchu hesla „odlíšiť sa od ostatných“ som napríklad medovú kukuricu vylepšil lyžicou medoviny, do vanilkovej som nalial ampulku potravinárskej vanilkovej arómy, do cesnakovej som pridal strúčik cesnaku a do syrovej som do stredu pohára umiestnil kocku parmezánu. Aróma týchto kukuričiek bola famózna a niekoľkonásobne intenzívnejšia. Konkrétne napríklad pri cesnakovej som ešte pri nastražení na háčik pretrel zrnko rozrezaným strúčikom cesnaku.
Výsledky sa dostavili a v letných mesiacoch mi na takto upravené kukuričky veľmi dobre a hlavne celkom rýchlo reagovali pleskáče, podustvy, nosále a plotice. A v jesennom období sa syrová kukurička v kombinácii s kostniakmi stala „topkou“ pri love mrien. Všetky tieto triky môžeme aplikovať aj pri klasickej lahôdkovej kukurici a koniec koncov fantázii sa medze nekladú.
Občas sa pritrafí aj takýto klenot – plotica lesklá.
Alternatívne nástrahy
V roku 2011, keď som sa začal o feeder na Dunaji zaujímať trochu vážnejšie, veľmi ma lákalo vyskúšať v nástrahách aj niečo iné než len tú povestnú kukuricu. Pádnym dôvodom bola apatia rýb na jednej jesennej výprave. Na montáž zo splietanej šnúry som na vlasový príves našil jednu 16 mm peletu Halibut a večer asi o 23.00 prišiel razantný záber od celkom pekného exemplára pleskáča. Starí dunajskí rybári, ktorí sa okolo mňa vtedy zbehli len krútili hlavami, keď som rybe vyberal háčik s peletou a ešte k tomu na vlasovom prívese. Od toho momentu som začal na Dunaji viac či menej experimentovať s modernými (alternatívnymi) nástrahami.
Nemá zmysel tu opisovať jednotlivé sezóny a ich výsledky, ale postupom času, od sezóny k sezóne som pomaly, ale isto začal loviť systémom: jeden prút – kukurica/živá nástraha, druhý prút – moderná (alternatívna) nástraha. Vnadil som však stále (zatiaľ) len varenou kukuricou. Ako prvé úspešné „alternatívy“ sa ukázali už spomenuté pelety Halibut v stredných priemeroch, ale pretože majú krátky čas rozpadu a v prúde ešte kratší, začal som ich baliť do obaľovacích pást rôznych príchutí, hlavne na báze ryby a mäsa. Pasta pri uvoľňovaní pekne lákala ryby a výsledky sa pomaličky, ale isto dostavovali.
Jedna z mojich jesenných mrien na marshmallow.
Ďalšie pokusy s umelinami
Ako druhý umelý produkt ma oslovil Marshmallow, po ktorom som siahol, keď sa ocitol na slovenskom trhu a začal som ho používať v cesnakovej príchuti a fluo‑oranžovej farbe buď sólo napichnutý na háčik, alebo v kombinácii s kostnými červami. Keďže som s tým začal v jesennom období, keď sa sústreďujem na mreny, dosiahol som aj určitý stupeň selekcie, pretože na sólo kostniaky mi brali mreny do 60 cm, ale po napichnutí tej voňavej peny išli centimetre hore a dosiahol som s touto nástrahou aj svoj vlastný mrenový osobák. Zároveň som začal pri love mrien používať aj potápavé 14 mm dipované pelety na kukuričnej báze, ale s ovocnými arómami na vlasovom prívese, na ktoré mi tiež pekne reagujú vari všetky ryby.
Osobitnú kapitolu si zaslúžia popky a plávajúce dumbellky v malých priemeroch, najčastejšie 8 mm, ktoré sa mi vcelku osvedčili v jarných mesiacoch, a to hlavne v ovocných príchutiach, umiestnené pár centimetrov nad dnom. Po uvedení plávajúcich umelých kukuríc mi ako každému zvedavému rybárovi nedalo a v auguste minulého roku som na jedno zrnko tohto zázraku umiestneného na nástrahovom ostni zdolal môjho prvého veľkého amura z Dunaja.
Spolu s kamarátom Borisom sme v uplynulej sezóne zobrali lov s umelými nástrahami trocha vážnejšie a začali sme okrem kukurice vnadiť aj peletami a boilies, ale o tom budem písať v nasledujúcej časti o návnadách. No a nesmiem zabudnúť ani na klasické potápavé boilies, s ktorými začal dosahovať sľubné výsledky aj Boris, len by som podotkol, že v prípade lovu v prúdoch je vhodnejšie používať tvrdené varianty, tzv. hardky pre rýchly rozpad vplyvom prúdu. K umelým nástrahám ešte dodám, že v tomto ťažení budem pokračovať aj ďalej a uvidíme, aké výsledky to prinesie, pretože stále je tu široká škála možností…
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
