Hlučný a zároveň nenápadný, čitateľný a súčasne nepolapiteľný, prefíkaný, a pritom férový hráč. To je boleň, maturita prívlačiara.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Obľubuje stojaté aj tečúce vody
Všeobecne je boleň považovaný za reofilnú rybu, t. j. rybu žijúcu v tečúcej vode. Z bokov sploštený torpédovitý tvar tela s veľkou chvostovou plutvou z neho robí úspešného predátora tečúcich vôd. Stavbou tela pripomína atlantického tarpona, akurát v menšom vydaní. Tento náš kaprovitý dravec je však rovnako doma aj v stojatej vode. Mnohé naše vodné nádrže, štrkoviská, rybníky či slepé ramená ukrývajú tieto impozantné ryby. Slovko „ukrývajú“ sa tu možno až tak nehodí, lebo hlavne v letných mesiacoch bolene svoju prítomnosť ľahko prezradia svojím hlučným lovom. Hladina doslova vrie a ťažké je nevšimnúť si ten roz-
ruch. Už aj 50 cm boleň, keď naháňa rybí poter, uvedie vodu do varu – ten hluk nemožno prehliadnuť. Pripomína to skok rozjašeného psa do vody.
Niekedy aj menšia riečka dokáže ukrývať strieborné torpédo.
Novembrový individualista.
Moje spomienky na prvé bolene
Ako mladý chlapec som od mojich rovesníkov rybárov viackrát počul historky, ako ich otcovia či strýkovia rybári hovorili o boleňoch veľkých ako celá paža alebo polovica nohy. Vždy ma to zaujalo a vášnivo som počúval. V tej dobe ešte nebol internet, a tak som v kníhkupectvách hľadal rybársku literatúru a snažil sa čo najviac zistiť o tejto pre mňa záhadnej rybe. Jej charakteristika ma ihneď očarila a veľmi som si prial, aby som ju jedného dňa ulovil. V arzenáli nástrah som v tom čase mal zopár plandaviek a rotačiek. Socialistická ponuka blyskáčov bola podstatne užšia, neporovnateľná s dnešným výberom umelých nástrah. Už si presne nepamätám, kde presne som si kúpil prvý vobler, či to bolo v rodnom Stropkove, alebo v rybárskej predajni v Nitre. Bol to modrý plávajúci a hrkajúci vobler s pevnou lopatkou vo farbe tela nástrahy, medzi rybármi známy ako „kačka“. Niečo, čo dnes rozhodne nepatrí medzi top nástrahy na bolene.
Prišiel deň „D“ a ja som sa vybral k Ondave vyskúšať môj nový vobler. Po príchode k vode ma zaujal veľký kmeň stromu dlhý asi 5-6 metrov, ktorý križoval rieku asi tak do troch metrov od brehu. Bol pevne ukotvený, a preto som sa naň odvážil vkročiť. Opatrne som prekráčal po kmeni, aby som bol ďalej od brehu a našiel si tam stabilnú polohu. Začal som nahadzovať dole po prúde a ťahal som k sebe. Vobler kládol silný odpor a ohýbal môj dvojmetrový plnolaminátový „univerzálny“ prút, ako keby som ťahal rybu. Cítil som, ako ryje do dna a obíja sa o kamene na dne. Sem-tam sa zachytil, ale zakaždým sa mi ho podarilo uvoľniť. Nástrahu som hádzal k brehom, kde bol prúd slabší a postupne som ju priťahoval k sebe do miest so silnejším prúdom. Viackrát som mal pocit, že po ňom niečo chňaplo, no mohlo to byť aj zachytávanie o kamene pri dne. Zrazu, keď už som dvíhal vobler pomaly z vody, doslova tesne pod nohami, zjavila sa silueta pomerne veľkej ryby. Očividne vyštartovala po vobleri. Srdce mi len tak zaplesalo. Tušil som, že by to mohol byť boleň. Nahadzoval som ďalej a asi na tretie nahodenie to prišlo. Ucítil som riadnu ranu a následne silný odpor. Ryba bojovala zo všetkých síl. Útek po prúde striedali akrobatické skoky nad hladinou.
Napokon to boleň vzdal, vyšiel na hladinu a ako vodnú lyžu som si ho k sebe pritiahol. Mal 52 cm. Bol to pre mňa veľký zážitok. Hrdo som sa vrátil domov s pekným úlovkom. O týždeň neskôr som ulovil ešte jedného, trochu väčšieho (55 cm) presne na tom istom mieste. Keď som ho chcel zbaviť trojháčika, hodil sebou tak razantne, že druhý trojhák skončil hlboko v mojom malíčku. S pomocou kamarátov sme boleňa zbavili voblera, boleňa som podaroval kamarátovi a ja som sa pobral na pohotovosť. Službukonajúci lekár (tiež rybár) mi odstránil háčik z ruky a dostal som aj injekciu proti tetanu. Ešte v ten deň som sa znovu vybral k vode, no ďalšieho boleňa som už neulovil.
Také sú moje spomienky na moje prvé stretnutia s touto impozantnou rybou. Mohlo to byť niekedy v rokoch 1988-1989. Chýbalo mi ešte pár rokov do riadnej maturity, no tú prívlačovú som si spravil v predstihu...
Veľké mušky bývajú často úspešnejšie ako prívlačové nástrahy.
Arzenál nástrah, ktorými sa už boleň nechal oklamať.
Len rybu, ktorú pustíš, môžeš uloviť znovu.
Boleň nie je extra prieberčivý
Myslím, že odvtedy som už boleňa na túto „kačku“ nechytil. Mám ju však vo svojej zbierke nástrah dodnes a zakaždým, keď sa na ňu pozriem, spomeniem si na moje prvé bolene.
Dnes je na trhu množstvo nástrah, na ktoré sa bolene lovia. Mne sa najviac osvedčili prirodzené farby. Veľmi úspešné sú štíhlejšie voblery vo veľkostiach
7-10 cm. Osvedčili sa mi aj malé 3-4 cm voblery. Práve lov boleňa na malé nástrahy tzv. UL prívlačou je nesmiernym zážitkom. Boleň je férový hráč, pri súboji sa väčšinou vyhýba prekážkam a mieri na otvorenú vodu. Spinnery patria tiež medzi úspešné nástrahy. Vedia zaujať a vydráždiť nejednu rybu, no ich nevýhoda oproti voblerom je, že stáčajú vlasce, čo môže viesť k zamotaniu vlasca, hlavne v prúdiacej vode. Ideálne je, ak po niekoľkých nahodeniach striedame rotačky s opačnou rotáciou (niektoré rotujú opačne) alebo použijeme špeciálne závažie s protirotáciou pre vyrovnanie vlasca, tzv. Spin doctor Gardner.
Na trhu sa úspešne predáva tzv. Thrill vobler s kolmou lopatkou. Propagujú ho vyslovene na lov boleňa. Výborne a ďaleko sa s ním nahadzuje, ťahať sa má rýchlo. Mne sa však na tento druh voblera ešte žiadneho boleňa oklamať nepodarilo. Asi robím niekde chybu. Možno ho neťahám dostatočne rýchlo, aj keď nemám ten pocit. Boleň je ryba loviaca prevažne pri hladine, preto všetky povrchové nástrahy ako popery a plávajúce bezlopatkové voblery sú tiež úspešné. Rýchlejšie vedené plandavky dokážu boleňa takisto vyprovokovať k záberu a celkom úspešne fungujú aj gumené nástrahy. Kopytá a twistre bodujú, ak nie sú vedené príliš hlboko. Výborné výsledky vykazujú tiež atrapy väčšieho hmyzu, akými sú napríklad napodobeniny chrústov a lúčnych koníkov. A keď sme pri hmyze, tak sa nedá opomenúť lov boleňov muškárením. Často s omnoho väčším úspechom ako na prívlač. Muškári o tom vedia svoje. Väčšie mušky dokážu zaujať aj trofejné ryby. Zdolávanie jemným náčiním je veľkým pôžitkom a nesmiernym zážitkom.
Prehradené miesta na riekach sú obľúbeným stanovišťom boleňov.
Aj takéto pokojné miesta boleň miluje.
Ryba stále záhadná
Ako som už spomínal, boleň svoju prítomnosť prezradí hlučným rabovaním. Teplé mesiace a predovšetkým začiatok leta sú obdobia, keď sa bolene lovia ľahšie. Neskôr je to horšie aj napriek tomu, že ich prítomnosť je očividná, lebo oklamať ich je umenie. Ako keby už mali opozerané všetky nástrahy a posmievali sa rybárom. Plávajú blízko brehov a hlučne rozháňajú beličky či brázdia hladinu s doširoka roztvorenou tlamou a vrhajú sa do kŕdľov poteru. Vtedy skôr pripomínajú niektoré planktónožravé ryby, akurát so silnejším motorom. Boleň je predovšetkým denným predátorom, ale aj tu platí, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Aj mne sa už priplietol do cesty počas nočného lovu zubáčov.
Niekedy je dobré porušiť pravidlá a skúsiť niečo iné, niečo netypické pre lov boleňa. Ako keby ste cielene lovili inú rybu, napr. ostrieže s pomaly poskakujúcou gumovou nástrahou, a výsledkom môže byť oklamaný boleň. V chladnejších jesenných mesiacoch sa z hladiny vytratí hluk a s ním aj strieborné torpéda. Zmenia rajón a pravdepodobne aj ich apetít trochu opadne. Kam sa podeli? Otázka, ktorá asi vŕta v hlave nejedného prívlačiara.
Rybky sa sťahujú do hĺbok a bolene ich pravdepodobne nasledujú. Ak však prechytávame hlbšiu vodu, tak úlovkom je väčšinou zubáč, šťuka či ostriež. Po boleňoch ani stopy. Háčik bude niekde inde, nemohli predsa len tak zmiznúť a vypariť sa. Koncom jesene sa mi podarilo uloviť na prívlač vari len jedného pekného boleňa. Bolo to na rieke. Tajomstvo, kam sa podeli bolene v chladnejších mesiacoch, ma bude pravdepodobne sprevádzať ešte dlho na mojich prívlačových vychádzkach za našimi dravcami. Na druhej strane ma to prinúti skúšať nové spôsoby vedenia nástrah či prechytávať nové miesta a hádam sa mi niekedy podaria úlovky pekných boleňov aj v neskorej jeseni alebo v zime.
Súboj s každým boleňom si vychutnávam a s úctou ho vraciam naspäť do vody. Používam skôr jemnejšie náčinie. Prút do 20 g mi vystačí na väčšine miest. Často lovím aj UL prívlačou. Niekedy siahnem aj po trochu silnejšom náčiní (do 36 g). Podarilo sa mi uloviť viac kusov tesne nad 70 cm, no želal by som si pokoriť aj magickú 80 cm hranicu tohto nášho slovenského „tarpona“. Azda to jedného dňa príde a – či to bude prízrak z hladiny alebo démon z hlbín – bude to rozhodne zážitok.
Ako ste na tom vy? Podeľte sa o svoju skúsenosť a oslovte redakciu Slovenského RYBÁRA o jej zverejnenie. Všetko dobré, Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
