Pre mňa, zarytého prívlačiara telom i dušou, je tečúca voda vždy prvou voľbou v plánoch nadchádzajúcich rybárskych výprav a dobrodružstiev. Nikdy neviete, aké zážitky a prekvapenia vám riečka alebo potok prinesú. Žiaľ, keď poriadne poprší, veľakrát sú celé týždne nechytateľné, a tak treba mať aj plán B.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.12.2021.
Na moju veľkú smolu, žiaľbohu, nemám v blízkom okolí svojho anglického bydliska žiadnu väčšiu stojatú vodu na obraz Sĺňavy alebo Oravskej priehrady. Mám to skrátka odruky a najbližší väčší stoják je vzdialený dve hodiny jazdy autom.
Vodné kanály na rekreáciu i rybačku
V portfóliu revírov môjho miestneho rybárskeho spolku mame zopár kanálov, ktoré sú vhodné ako náhrada za zaplavené a zatopené riečky a potoky. Sú to kanály vybudované začiatkom 19. storočia a slúžili na prepravu uhlia a iných komodít. Ich komerčné využitie sa skončilo po druhej svetovej vojne a teraz sa využívajú na rekreačne účely, samozrejme, aj na rybolov. Kategorizované sú ako stojatá voda a ich veľkou výhodou je, že tu neplatí žiadne druhové hájenie a lov je povolený celoročne. Ďalšou, nemenej dôležitou vecou je, že sú imúnne proti povodniam a voda v nich je krištáľovo čistá po celý rok.
Musím sa priznať, že som sa sprvoti rybačke na kanáloch úspešne vyhýbal. Moje prvé pokusy pred mnohými rokmi nedopadli slávne. Bolo to už dávno a odvtedy sa toho, prirodzene, veľa zmenilo a ja som postupom času objavil čaro rybačky na mne dovtedy neznámych vodách. Predsa len som odchovaný na piešťanskom Váhu a Sĺňave. Vždy, keď sa naskytne príležitosť a mám trochu viacej času, tak sa im veľmi rád venujem a detailnejšie ich spoznávam…
Štandardná veľkosť „kanálového“ ostriežika. Rukavičky krásne chladia a chránia ruky od spálenia slnkom. Vrelo odporúčam.
Výhody a kúzlo týchto vôd
Ak máte v pláne prekonať, respektíve vylepšiť svoj osobný rekord, tak vás musím sklamať. Väčšie jedince sa tu vyskytujú skôr zriedkavo, ak vôbec. Zato menších rybiek sa dá nachytať celkom slušne a o zábavu v podobe menších šťučiek a ostriežov je veľmi často postarané.
Hĺbka vody je po celej dĺžke kanálu skoro všade rovnaká a až na pár svetlých výnimiek nepresiahne 120 cm. Je skoro vždy krištáľovo čistá a vďaka tomu sú ryby neuveriteľne krásne sfarbené.
Bahnité dno vytvára ideálne podmienky pre život slimákov, mušlí, červov, chrobákov a ich vývojových štádií, ako aj rastlinstva a vegetácie. Ryby preto nemajú o potravu žiadnu núdzu a dobre sa im darí. Ich jediným nepriateľom sú rybožravé vtáky a všadeprítomné vydry. Ako je z fotografií zjavné, prerastajúca vegetácia popri brehoch je útočiskom pre menšie šťučky a ostriežikov, kde striehnu na korisť.
Jeden z mála tienistých úsekov poskytuje rybám útočisko.
Osvedčené nástrahy a ich rybí lovci
Ako najúčinnejšie nástrahy sa mi osvedčili rôzne napodobeniny lariev, chrobákov, červíkov, patentiek, ale aj ráčikov a pijavíc. Rotačky a klasické voblery sú v dôsledku vegetácie nepoužiteľné.
Keď sa voda trošku prehreje a je dlhšie teplo a slnečno – ako to bolo napríklad pred pár dňami, keď som tam bol naposledy – vodu pokryje súvislý pás rôznych nečistôt, ktoré sa pôsobením hnilobných procesov odlepia od dna. Je to problém, s ktorým nám zvyčajne pomôže slabší vetrík a dokáže to krásne sfúknuť k brehu. Ak je hladina bez nečistôt a zeliny, veľmi sa mi osvedčil lov na hladinovky, najmä poppery tých najmenších rozmerov do 5 cm. Menšie i väčšie šťučky na ne reagujú veľmi agresívne, problém s nimi nemá ani ostriežik. Mať záber z hladiny i od menšieho jedinca, je vždy fantastický, oku lahodiaci zážitok.
Potočák na prvý náhod veľmi potešil
a zviedol parádny boj na ľahučkú zostavu.
Výstroj a výzbroj na tieto miesta
Vhodné je používať len to najmenšie a najjemnejšie vybavenie a náčinie. Prút dlhý 220/230 cm z dôvodu vegetácie a pobrežného porastu. Nástrahy sú ideálne do 5 cm, samozrejme, i menšie mikro. Z farieb sú to všetko prírodné odtiene, keďže sa čo najvernejšie snažíme napodobniť plôdik alebo všetko prirodzené, čo momentálne je v sezónnej prírode. Ako príklad uvediem žubrienky.
Navijak veľkosti 1000/2000, keďže netreba ďaleko nahadzovať – chytáme naozaj jemnučko a treba tomu všetko podriadiť. Šnúrka je ideálna v hrúbke 0,03 teda nosnosť 2,1 kg. Koncový meter riešim tenučkým čistým monofilom alebo fluorocarbonom s hrúbkou 0,06 – 0,10 mm. Ochranu pred šťučími zubami používam veľmi zriedkavo, mikronástrahy na jigu alebo vlastnoručne robených tungstenoch vždy skončia krásne v kútiku, občas dávam mikrokarabínky s obratlíkom.
Podberák s dlhšou rúčkou je nevyhnutnosť z rovnakého dôvodu ako dĺžka prúta.
Ročná šťučka číhala na korisť hneď pod nohami v tŕstí a tráve, kde sa perfektne maskovala.
Ešte pár vlastných praktických skúseností
Na chytačku sa netreba nijako mimoriadne pripravovať ani baliť. Ideálna je rybárska vesta, kde sa mi poľahky zmestí všetko potrebné a nevyhnutné. Mikrogumičky sú zväčša balené v praktických dózach a vreckách, tungsteny a mikrojigy do 1,5 g max tiež veľa miesta nezaberú.
Vždy sa vystrojím čo najviac naľahko a prakticky, keďže sa pri hľadaní rýb vždy slušne prejdem, nezriedka 8 až 10 km. Je to vždy krásne strávený čas pri vode, v krásnej prírode plnej života. Nie vždy sa treba naháňať za megarybami, krásne sa dá zarybárčiť aj na tie „krpaté“.
Petrov zdar, priatelia!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
