Klasické letné ráno u nás, na juhu USA. O ôsmej ráno 26 stupňov, prirodzená vlhkosť 69 percent, k tomu má prísť slabý dážd... Kam sa vybrať na ryby? Lovím cielene len dva druhy rýb – žraloky z brehu a hadohlavce.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.12.2021.
Úspech sa dá kúpiť
Niežeby tu nebolo na výber, pár minút autom je oceán s nepreberným množstvom možností lovu od ultraľahkých techník po lov extrémne ťažkých druhov, a to buď z lode, alebo z brehu. Lov z lode väčšiny notoricky známych druhov, ako sú barakudy, kranasy, menšie žraloky, ale i rôzne útesové druhy, garupy, raje, prenecháme turistom alebo sviatočným lovcom. Tam niet čo pokaziť, úlovok je istý, náradie je v cene lode a kapitána, paliva… Stačia doláre a zážitok si kúpite! Vyvezú vás na horúci flek, prikŕmia a pumpovačka z hĺbky môže začať. Mnohým to stačí, mne tak raz za rok – ako párty na lodi s priateľmi.
Klasický obyvateľ, pokojne ho nájdeme doslova na dvore ráno v bazéne alebo po zábere na našej nástrahe. Toto je ešte ľahko zvládnuteľný kus. Len nesmie byť blízko mama.
Lov z brehu je o iných zážitkoch!
Pri mierach mojich ulovených rýb usúdite sami, že je to najvyšší dosiahnuteľný bod v životnom štýle zvanom „rybačka“. Ale dnes nie je vhodné počasie. Predovšetkým hrozí dážď, ktorý sa behom chvíle môže zmeniť na búrku s bleskami… Na holej pláži je lov nemysliteľný, určite sa pridajú vlny – na takúto akciu musia byť najmenej dvaja a skombinovať sa s priateľom chce určite dohovor vopred. Klasicky sa vyváža okolo tristo metrov na kajaku nástraha, ktorou je 40 cm filet alebo celá ryba zo záťažou. Aj pri zdolávaní napríklad len 400 kg žraloka sám nemám šancu, hoci bývali aj dvakrát také… O tom však podrobne nabudúce.
Teritórium na konci našich dvorov a záhrad, plné všetkých možných druhov rýb, korytnačiek, plazov.
Vodná a rastlinná „džungľa“
Takže voľbu s ohľadom na počasie určuje tento vzorec: blízko od domu + veľmi horúci flek = snakehead. Hadohlavec, ktorý tu žije, bol vysadený nevedno kým a kedy. Najpravdepodobnejšia je kombinácia: akvaristi a občania z Ázie, ktorí majú v obľube vypustiť, čo im napadne alebo skôr, čo sa im nezmestí do hrnca, a to navyše s dobrým pocitom na srdci, že urobili správny skutok. Vďaka nim tu stretneme napríklad ázijské pytóny, európske škorce, veselo tu poletujú papagáje amazoňany a sem‑tam ary. Brehy sú tu plné leguánov zelených, hlavne okolie kanálov, vo vode sa preháňajú rôzne cichlidy, napríklad oscar, tilapie, ale i gupky, mečúne, kapry, amury a ešte asi 150 druhov živočíchov, a rastlín. A neustále pribúdajú! V okolí Miami, v močiaroch identifikovali vedci z našej univerzity v posledných rokoch krokodíly nílske! Dopad na miestnu, dosť endemickú flóru a faunu je katastrofa…
Veľkosť tejto volavky je úctihodná, jedná sa o krotký, kľudný druh, ale velkosť lovenej koristi je úmerná, spolu s ibismi, ahnigami tvoria súčasť tropickej fauny u nás.
Systém kanálov a rybníkov
Florida je v podstate rovina s priemernou výškou tridsať metrov, najvyšší bod má cez sto metrov nad morom. V minulosti väčšina územia vyzerala ako napríklad Národný park Everglades – podmáčaná močaristá krajina, ktorá bola pri osídľovaní odvodnená kanálmi a rybníkmi. Veľmi pomaly tečúci kanál je tu doslova na každom kroku, či už je sotva dva‑tri metre široký a vari len pol metra hlboký aj s bahnom, alebo bližšie k morskému pobrežiu zberný, ktorý je už oveľa väčší, s klasickými mostmi a vhodný na plavbu menších motorových lodí. Väčšina kanálov je navzájom pospájaných a pri obytných úsekoch, tzv. komunitách (čo sú v podstate sídliská rovnako finančne zdatných ľudí) sú v brehoch vsadené potrubia. Tieto prietoky napĺňajú rybníky rôznych veľkostí v týchto sídliskách, ktoré majú charakter akéhosi parku s obydliami, takže je v nich to isté čo v kanáloch.
Pomalým selektovaním som zostal na dvoch druhoch žabiek. Veľmi mäkká nastraha je akoby nafúknutá, háčiky vyjdú z drážok po zábere. Nožičky sú gumové nite.
Na hadohlavce treba ísť hlavou
Iba pár metrov od domu mám takéto rybníky dva, sú plné black bassov, tilapií, obrovských prísavníkov a všade a všetkými smermi dáky kanál. Donedávna som lovil snakeheady príležitostne, pri love klasickým spôsobom, na rybku a plavák. Unavený po práci, v rámci relaxu – stačilo s kratším, ľahkým prútom do 50 g a okolo troch metrov nahodiť na plaváčik päťcentimetrovú rybku z miestneho obchodu, ktoré ponúkajú živé v každom lepšom rybárstve, a v hlbšej vode čakať. Úlovok bol väčšinou cichlida chvostooká, ešte častejšie aligátoria ryba, ale snake len vtedy, keď rybka zablúdila k brehu a snažila sa skryť do porastov. Takže žiadny cielený lov, ohľad na počasie, neres, čítanie vodnej lokality. A väčšinou to boli rybačky na rybníkoch, kde tento druh v dôsledku strmých, kolmých brehov žije veľmi nenápadne, keďže je pomerne teplomilný a na korisť striehne v prehriatej, čo najplytšej vode pod rastlinstvom.
Kanál, ten už spĺňa všetky podmienky pre pohodlný život a rozmnožovanie. Tečie skoro nebadane, najhlbší je v strede, postupne k brehom prechádza do plytčín plných rastlín, sem tam konárov, dokonale prehriate úseky sú isté stanoviská. Zo začiatku som vyhľadával lokality na základe informácií. Priatelia z rybárskych obchodov mi dávali tipy, často vzdialené kus cesty. V podstate sú však všetky vody v okolí rovnaké, niektoré navštevované, ale väčšina je nedotknutá a takmer tu neexistuje konkurencia. Nuž som začal chodiť v okolí domu a vyplatilo sa.
Jeden z väčších zberných kanálov... Veľkosť nasvedčuje, že je už posledný možný s výskytom hadohlavca,
teplota vody už nevyhovuje.
Kanál strednej veľkosti, mierne pokrytý rastlinami, priemerná hĺbka asi meter a pol a s veľkolepou obsádkou. Keďže ryba striehne v plytčine, vyslovene ponorená pár centimetrov pod hladinou, pod rastlinami, je v strehu – oči dosť veľké, veď sa v angličtine aj volá „bullseye snakehead“. Pozoruje hlavne vodné vtáky na brehu, napríklad veľkú modrú volavku (Ardea herodias) – 140 cm vysokého obra, čo je hlavný rybožravý predátor, ďalej aligátory, korytnačky kajmanky, v mladosti hady… Takže priblížiť sa po vysokom strmom brehu je často nemožné. Stačí kúsok tvrdej hliny do vody spod topánky, morzeovka po hladine a zavírenie a kal svedčia o prezradení. O tieni na hladine, prudkých pohyboch či hluku ani nemusím hovoriť. Potravu registruje bočnou čiarou, čuchom, v hlbšej čistej vode i zrakom.
Náradie volím trochu predimenzované, navijak so spoľahlivou brzdou aspoň okolo 10 kg. Prút zásadne jednodiel.
Pomaly prichádzam k vode
V ruke nesiem prút, na chrbte len ľahký prívlačový ruksak s pár nástrahami, cievku fluorocarbonu, balenie ofset háčikov, viac netreba. Opatrne nazriem z vysokého šikmého brehu pod seba – leguány oproti sú apatické. Slnko je skryté, tak sú pomalé; stačil by skok jedného do vody, čo robia pri vyplašení, a môžem sa poberať. Vyberiem si kruh povrchových lístkov, z ktorých trčia drobné dlhé halúzky, sotva pol metra od brehu, a vrátim sa pár metrov naspäť. Zídem opatrne k vode, veľký prísavník veľkoplutvý ležérne odletí do hĺbky, vypustí bubliny a je pokoj. Nástrahou je povrchová žabka so skrytým dvojhákom alebo s ofsetom. Náhod proti prúdu, trochu za stanovište… Môj cieľ má rád korisť, ktorá pláva z otvorenej vody k nemu, ku brehu. Má v podstate, ako správny predátor rád (podobne ako black bass) všetko živé, ako sú rybky, hady, hmyz, mláďatá korytnačiek, aligátorov… Skúšal som rôzne nástrahy, ale víťazne z toho vyšla povrchová žabka v úprave popper alebo klasika. Pritom živú vodnú žabku som tu nikdy nevidel.
Maximálna veľkosť u nás.
Nesmiem ho pustiť späť!
Nástraha dopadne k rastlinkám… Stačí pár prirodzených pohybov špičkou prúta, jedno dlhé tempo a nasleduje výbuch na hladine a neuveriteľne brutálny ťah smerom k hustému porastu na druhej strane. Ryba je z tých statnejších, okolo metra, čo je asi plus‑mínus maximálna dĺžka tohto druhu. Tu žiadne hranie cez brzdu nepomáha, keď zacíti trochu voľnosti, využije to pre ešte silnejší únik, vždy zásadne do prekážok, hlavne rastlín. Vďaka štíhlemu telu sa dokáže bleskurýchle zavŕtať, von ju dostať je potom veľmi ťažké a ísť po ňu nemysliteľné. Aligátor je tu doma, korytnačky kajmanky tiež, takže nasilu vydrapiť čo najskôr von! Rybu je vhodné vybrať kliešťami, lebo má dokonale ozubenú tlamu a podberák je v dôsledku plytkej vody a rastlín nevhodný. Ako invázny druh sa nesmie pustiť späť… V pohode, pečený je fantastický! A čo to vlastne lovím? Je to hadohlavec neútočný (Channa marulius), veľmi rýchlo sa šíriaci od prvého zdokumentovania u nás v roku 2000. V okolí Pompano Beach už vytvára ohraničené územia, inak však pochádza z Malajzie, Číny, Pakistanu. Rozmnožuje sa od marca až do mája, 4700 ikier je normál, mladé vodí po plytčinách, plávajú okolo neho a vtedy je veľmi agresívny. Dokáže dýchať vzduch, preto žije i v menej kvalitných vodách. Farebné variácie sú na fotkách, červený kruh na chvoste majú len dospelé ryby.
Jedinec po nerese, veľmi agresívny, vyhladovaný, rekordné výskyty sa majú posielať s údajmi na najbližšiu ichtyologickú stanicu.
Po ulovení ryby už vzhľadom na veľkosť kanálu nemá zmysel pokračovať v love na tomto mieste, všetko je dokonale na pár hodín vyplašené, dolu i hore prúdom, ale stačí sa prejsť a nájsť si nový flek. Stáva sa, že ryba nástrahu netrafí a vtedy pomôže chvíľu počkať, poprípade ju opatrne hľadať v malom okruhu alebo zmeniť farbu – z tých dvoch, ktoré používam.
Nikdy neviete, čo zaberie
Ktoré ryby sa dajú uloviť na tento spôsob? Samozrejme, black bass – ten je tu dosť početný, cichlida chvostooká, ale to je veľmi teplomilný druh z Amazonky, takže tej svedčia vrcholné teplá v lete. Občas zaútočí aligátoria ryba, je dotieravá, ale páčia sa jej skôr drobnejšie štíhle nástrahy s trojháčikom kvôli úzkym čeľustiam. Pravdaže, občas si na žabku spraví chuť aj bábo aligátora…
Ako som spomínal, lovím v obývanej časti, mnohé úseky sú priamo medzi pozemkami, tam býva občas plot až k vode, hlavne keď je pri brehu čln. Podchvíľou je tu však most, stačí prejsť na druhú stranu. Povolenie dáke existuje, stojí pár dolárov, ale nikto to nerieši. Skôr na pobreží sa pritrafí, že vyžadujú, možno pri love v druhej komunite‑sídlisku, ak nie ste na návšteve… Lepšie je opýtať sa zo slušnosti niekoho, či sa smie loviť.
Ryba dýcha atmosférický kyslík, bežne vydrží na suchu bez ujmy v teple a tieni pár hodín.
To bola malá exkurzia po našom rybárskom raji. Samozrejme, je tu kopa iných možností doslova všetkých druhov rybolovu, treba si len vybrať ten správny a čas sa vždy nájde. Mňa fascinovala práve táto tajuplná agresívna ryba. Ak aj vás, a nemáte inú možnosť, isto vás poteší napríklad daktorý z jej menších druhov, chovaný hoc v akváriu. Ako som postrehol, je ich množstvo menších pestrých druhov cenovo dostupných aj na Slovensku.
Takže vám želám lovu zdar, hádam niekto z vás zablúdi raz aj k nám!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
