Teplé dni na prechode jari a leta rybolovu veľmi neprajú, a to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je to, že niektoré ryby sa trú a ostatné ich nasledujú, aby požierali ich ikry, a na menších stojatých vodách už môžu cez deň vznikať aj kyslíkové deficity. Aby som pravdu povedal, veľkú hlavu si však z toho nerobím…
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JÚL 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.12.2021.
Pokojný som preto, lebo viem, že aj v takýchto podmienkach sa ryby chytať dajú celkom úspešne. Ak, pravda, nebudete stereotypne nahadzovať na „svojom“ mieste ako vždy, proste, len pred seba a čakať na zázrak...
Máčaná pšenica je základ.
Preverujem vývoj počasia
Mám pár dní voľna a hodlám ich využiť, ako sa patrí, pretože roboty okolo domu je stále dosť. Rána ale rozhodne venujem rybám. Prvý deň beriem k rybníku len kýblik s máčanou pšenicou, do ktorej pridám ešte trochu kukurice a dve hrste peliet. Predtým však zisťujem na internete, ako to bude s počasím. Neprekvapuje ma, že bude horúco, lebo to už trvá pár dní. Dôležité je, že sa ráz počasia v dohľadnej dobe nemá zásadne meniť, ale v tejto chvíli ma hlavne zaujíma, či bude fúkať a aký bude smer vetra. A fúkať má. Nie veľmi, ale bude, čo je dobré a vyhovuje mi aj smer vetra, pretože bude fúkať na plytčinu.
Ryby hľadám tam, kde vietor nafúka potravu.
Vietor „mi fúka do plachiet“
Aj keď je skoré ráno, pri vode už sú dvaja rybári. Obaja hneď pri ceste, aby mali blízko k autám. Nahadzujú do strednej hĺbky, čo tu znamená nejaké dva metre. Nie je to zlé miesto. Asi šesťdesiat metrov od brehu je malý piesočný ostrovček a tvrdšie dno, kde by mohla byť solídna šanca... Pokiaľ tu však nemáte v tomto období záber do deviatej, už je zbytočné ďalej sedieť. Ja sa poberám na opačnú stranu vody. Je to kúsok cesty lesom, ale viem, že tam budem mať na sto percent pokoj. Nikto tam nechytá, pretože je tam veľmi plytko a dno je dosť zabahnené. Lenže vietor fúka priamo tam a ja viem, že mi tam prifúkne ryby, pretože sa tam teraz hromadí potrava. Semienka aj utopený hmyz prifúka vietor do tohto kúta a ryby to vedia rovnako dobre ako ja. Navyše vlnky narážajúce do brehu kalia vodu, a to je tiež dobré.
Použijem method krmítko s krátkym nadväzcom.
Prikrmujem na zajtrajšok
Ticho sa suniem okolo vody a pozorne sledujem zónu pri brehu. Pozdĺž pobrežia je vrstva naplaveniny, cez ktorú by moje návnady hádam ani neprepadli. Preto pomocou lopatky kŕmim tesne za pásom naplavených vetvičiek, peľu a lístia, s ktorým si tu vlnky pohrávajú. Keď kŕmim, je to ako malé krupobitie, ale tu ma nikto vidieť nemôže, takže som v pokoji, ale na väčší hluk si dávam pozor – nielen kvôli konkurencii, ale hlavne kvôli rybám. Pre začiatok azda bude stačiť asi kilo partiklu a podvečer si to ešte zopakujem. Nasledujúci deň ráno už tu budem v plnej poľnej.
Za svitania rozbaľujem čo najtichšie svoje náčinie na trávnatom brehu a som tu úplne sám. Pripravím si dva feedrové prúty, ale najskôr zo všetkého pokropím vodu len veľmi mierne kŕmením rovnako ako večer... Pšenica, kukurica, pelety. Sú toho len tak dve hrste. Viac kŕmiť nebudem.
O svoje sa hlásia aj karasy.
Jednoduché koncové zostavy
Jeden prút bude s malým method krmítkom, krátkym nadväzcom a pod háčikom na vlasovom prívese bude maličké plávajúce boilies. Tento prút nahodím tak blízko k brehu, ako to len pôjde. Pri druhom prúte krmítko vynechám a nahradím ho menšou olovenou záťažou. Nadväzec bude v tomto prípade podstatne dlhší, a to celých šesťdesiat centimetrov a prút nahodím tak, aby nástraha – tentoraz plávajúca pena máčaná v dipe – zostala asi desať centimetrov pod hladinou. V tomto plytkom kúte sa ryby pohybujú vo všetkých vrstvách vody a ja chcem mať pokryté úplne všetko, čo tu nie je žiadny problém.
Na druhý prút príde guľôčka plávajúcej peny.
Alchýmia s peletami
Drobučké pelety do krmítka som si pripravil už včera. Je to jednoduché: pelety sa zalejú vodou s atraktantom. Tá sa za chvíľku úplne vsaje a potom dám pelety do igelitového vrecka a nechám ich tak do rána. Ráno sú celé krásne prevlhčené, na povrchu lepivé, v krmítku dobre držia, ale ľahko sa z neho i uvoľňujú. S prípravou peliet do krmítka niektorí rybári dosť bojujú, ale ja sa nečudujem, pretože nie všetky sú rovnaké a každé chcú, jednoducho, niečo iné. Niektoré pelety sa máčajú len krátko, iné dlhšie, tiež záleží na veľkosti, do niektorých sa pridáva lepivý sirup, iné lepia dobre samy osebe a nesmiete ich prevlhčiť, inak je z nich kaša. Preto sa držím tých, čo sa mi osvedčili a ktoré dobre poznám.
Pelety si pripravujem vopred.
Ryba na konci vlasca
Ticho nahodím, napnem vlasec a teraz už nemôžem robiť nič iné, než čakať. Netrvá dlho a vlasec aj špička na prúte s krmítkom nahodeným pri brehu sa pomaly pohne. Nebol to záber. Avšak je to jasný znak prítomnosti rýb, ktoré tu určite hľadajú potravu. Som v strehu... Špička už je zase v pohybe. Máličko to drcne. Dám ruku nad prút. Keď sa špička ohne viac, na nič už nečakám a priseknem. Na konci vlasca je ryba. Podľa všetkého nie je veľká, a tak ju pomaly ťahám priamo k sebe. Ticho, opatrne ukladám do vody podberák a privádzam nad neho celkom pekného lieňa. Áno, toto je na ne správne miesto i čas. Lieň vždy poteší a najmä na vode, kde nie je práve hojný.
Lieň poteší vždycky.
Pomaly, len sa neponáhľať...
Púšťam lieňa a hneď zase nahadzujem. Záber prichádza skoro okamžite. Teraz je to poriadna rana do prúta. Podľa toho, ako ryba ťahá na voľnú vodu, očakávam nejakého menšieho kapríka, lenže nie je to tak. Tentoraz si malú guľôčku zobol slušný karas. Presnejšie karas striebristý. Tých sú tu naopak mraky a sú medzi nimi aj veľmi pekné kúsky. Táto ryba patrí do kategórie tých stredne veľkých. Po karasovi prichádza ďalší a musím povedať, že ma tento prút úplne zamestnáva. Na ten vedľajší pozriem, až keď na ňom cvrnkne brzda navijaka. Rýchlo odkladám nabok prút, ktorý som chcel práve nahodiť, lebo ten vo vidličkách je už poriadne ohnutý a podľa všetkého nebude táto ryba malá. Presvedčím sa o tom okamžite, keď vezmem prút do rúk.
Len čo skúsim trochu pribrzdiť, ryba nahnevane šklbne vlascom a poriadne sa rozbehne. Okamžite brzdu zase povolím, pretože používam len malé nástrahy a malé háčiky, ktoré by si mohla ryba z papule vytrhnúť. Radšej pekne pomaly... Napokon, niet sa kam ponáhľať. Ešte tu zďaleka nie som ani hodinu a už mám chytených pár pekných rýb. Vetrík stále čerí hladinu a vlasec napnutý ako struna ju krája na kusy. Je čas zase máličko pritvrdiť. Tentoraz ryba poslúchne a oblúkom ju stáčam späť k brehu. Pomaly, pomaličky – len sa neponáhľať. Mám ju pri brehu v sotva polmetrovej vode, ale stále ju nemôžem zdvihnúť k hladine. Snažím sa, snažím, dvíham prút hore, až sa ryba zase naštve a vytiahne mi z navijaka poriadny kus vlasca. Začíname nanovo! Teraz už sa mi darí rybu zdvihnúť, čo je jasným svedectvom toho, že jej dochádzajú sily a vidím, že je to pekný lysec. Ešte raz naposledy pod brehom sčerí hladinu, potom mu dám „lognúť“ vzduchu a už ide do podberáka a na podložku.
Naozaj pekný kúsok!
Drobný háčik má pevne zaseknutý v kútiku papule. Z toho by sa nedostal, leda by odtrhol nadväzec. Kapra púšťam a hneď zase nahadzujem zhruba na rovnaké miesto. Nahodím aj druhý prút, ale nastala chvíľa pokoja. Bude to tým, že sme tu s kaprom predsa len spôsobili dosť hluku. Ale hádam sa ryby zase vrátia. Prikŕmim a verím, pretože vietor ešte máličko zosilnel a toto miesto pri brehu musí byť pre ryby veľmi lákavé. Nemýlim sa. Do dvadsiatich minút mám záber a nasleduje ďalší. Obe ryby sú malé kapry do štyridsiatich centimetrov. Až ďalší záber je lepšia ryba... Keď sa špička zase ohne a ja zaseknem, urobí sa pri brehu poriadna vlna a ryba trieli, akoby jej za plutvami horelo. Bol to pekný boj a hodnú chvíľu trvalo, než som do podberáka dostal pekného šupináča s veľkou chvostovou plutvou. Veľmi pekná ryba, ale aj posledná. Ono sa ale nie je čomu diviť. Horúco už je na zadusenie a súbojom, ktorý sme s kaprom zviedli, by sme vyplašili aj vodníka.
Ako posledný je pekný šupináč s veľkou chvostovou plutvou...
Vietor zmenil smer a ja balím
Po desiatej balím a musím povedať, že som viac ako spokojný. Úspešné boli aj nasledujúce dva dni. Bohužiaľ, zastihol ma tam miestny rybár, ktorý bol nasledujúce ráno rýchlejší ako ja. Klasika! Plody mojej práce však nežal, ako si myslel, pretože predošlý deň sa k večeru zmenil smer vetra, takže som s pokojom odkráčal na opačný koniec rybníka, kde som sa bezchybne pobavil a môj „kolega“ vyšiel naprázdno. Ak teda nepočítam tých pár menších karasov...
Moja rada pre tieto horúce dni teda znie – nasleduj vietor a nájdeš aj ryby!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
