Táto čudná doba trvala už veľmi dlho. Mnoho výprav som zrušil alebo presunul. Občas som už prepadal aj beznádeji. Nakoniec to predsa len vyšlo a mohol som konečne vyraziť s priateľmi na výpravu do Švédska. Keď som sa naposledy lúčil s jazerom Lesjön, myslel som si, že sa vrátim skôr...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Trpezlivo sme s kamarátmi pirátmi túto neprajnú dobu vydržali a len čo sa to opäť dalo, rýchlo sme pripravili svoje kajaky a vyrazili smer sever. Celá táto expedícia mala jasný začiatok, dej i cieľ. Najprv však dovoľte malé predstavenie mojich pirátskych parťákov:
Osoby a obsadenie
František (Fero) Zderka, nazval by som ho šéfom alebo kapitánom. Jeho kajaková história je veľmi dlhá a tí, ktorí sa venujú rybárčeniu z Hobie kajakov, ho určite dobre poznajú. Je to najväčší vtipkár, milovník kávy a cigár a producent dobrej nálady. Jeho prezývka KZZ má veľa možných vysvetlení, avšak len my vieme, ako to je naozaj.
Veronika Kolajová – naša okatá hviezda. Skvelá rybárka, najlepšia „svačinárka“ a milovníčka dobrej nálady. Čudujem sa, že sa odvážila s nami tak ďaleko... Jej nadšenie, skvelá príprava a neustávajúca dobrá nálada ju jasne sunie do pozície tých najobľúbenejších rybárok. Je krásna a bez prezývok.
A na záver ja. Neviem, ako by som sa opísal. Nuž ale, vari všetci ma už trochu poznajú. Zábavu neskazím, rád každému rybu podoberiem a následne ulejem kalíšok pirátskeho moku. Prezývku som dostal GLV, ktorú si každý môže vysvetliť po svojom...
Miestne šťuky majú krásne farby a Veronika sa rozbieha na tých relatívne menších rybách.
Vyrážame
Keďže naša výprava bola vymyslená naozaj narýchlo, tak na prípravu zostávalo len veľmi málo času. A ako to tak býva, finišovalo sa doslova tesne pred samotným odchodom. Navyše podmienky cestovania sa menili každým dňom, našťastie k lepšiemu. Konečne! Jediná väčšia komplikácia bola skutočnosť, že si František tesne pred odchodom ešte stihol zlomiť ruku.
Po vybavení potrebných formalít a naložení všetkých členov výpravy sme konečne zamierili na sever. Lenže jeden – zatiaľ nemenovaný parťák – ochorel hneď po pár sto kilometroch. To kamarát mercedes, ktorý nás po celý čas vozil na svojich kolesách, sa rozhodol „ochorieť“. Opisovať patáliu s autom by bolo asi na dlhší čas, preto radšej hneď uvediem, že vydržal a slúžil nakoniec skvele počas celej výpravy. Vlastne by som mu mal hneď v začiatku zložiť poklonu a poďakovať sa.
Najchladnejšie bolo na vode vždy okolo 2-3. hodiny ráno, ale to bol práve ten najkrajší čas.
Cestujeme
Možno by bolo vhodné napísať, že naša cesta bude merať celkovo takmer 5000 kilometrov, čo nie je vôbec málo. Zaberie to dosť času a zoberie aj trochu síl. A cesta tam vždy ubieha rýchlejšie ako tá spiatočná. Vedeli sme, že nás čaká asi len jedna kontrola, pred trajektom z Rostocku. Neminula nás, ale prebehla veľmi rýchlo a v pohode a hneď bol prvý dôvod na menšiu oslavu pred krátkym spánkom v kajute trajektu. Išli sme cez noc, takže nás ráno čakalo svitanie vo Švédsku.
Nebo bolo zamračené, takže netrvalo dlho a spustil sa dážď, ktorý silnel a silnel. Okolo Štokholmu bolo veľa riek mimo koryta, tak sme sa strachovali, aby to nebolo aj vyššie. Našťastie predpoveď počasia vo Švédsku sedí (nie ako u nás) a pred Sundsvallom už bolo krásne slnečno. Vďaka nepravidelnosti trajektov sme vyrazili o dva dni skôr a tie sme sa rozhodli prežiť pri jazere Stödesjön. Samozrejme, aj na jeho vodách. Už tu začala neskutočná pohoda a vynikajúca atmosféra. Parádna chata s výhľadom na jazero hneď nabudila k prípravám vybavenia. Po dlhej ceste nám ani nevadilo svetlo v noci a spali sme ako zabití. A to sme netušili, že je to posledná takáto normálna noc na dlhý nasledujúci čas...
Táto šťuka dvakrát zabrala na hladinovku, ale padla a potom ešte zaútočila na Herring Shad s veľkým jednoháčikom, ktorý ju už nepustil.
Prvý lov
Ráno nám, samozrejme, všetko dlho trvalo, takže ranný lov bol už skôr poludňajším. Nebolo jednoduché dostať sa na vodu, pretože fúkal veľmi silný vietor. Nakoniec sa nám podarilo vyložiť kajaky v záveternej zátoke a vyplávať. Len nejakej miestnej dôchodkyni sme boli podozriví, tak na nás zavolala políciu. Našťastie tí boli asi z iného sveta, lebo s úsmevom vyriešili toto malé nedorozumenie. Hlavne to boli rybári!
Vietor nám naozaj veľa nedovolil, nuž sme prechytali hrany z plytčín a rybky boli iba v miestach, kde bolo vodné rastlinstvo. Keď už to vyzeralo, že sa nič veľkého nepodarí, tak Verunka mala parádny záber, bohužiaľ, ryba sa hneď vypla. Nastražený Herring Shad bol takmer zničený. Lenže presne to bol začiatok, aký sme potrebovali.
Dobrá nálada a pomoc patria medzi hlavné vlastnosti pirátov.
Výzva pre všetkých!
Vietor zosilnel natoľko, že sa už vážne nedalo bojovať s vlnami, nuž sme lov ukončili a vrhli sa na prípravu ďalšieho dňa, keď sa už presunieme k jazeru Lesjön. Ale je nám jasné, že aj toto jazero bude stáť za ďalšiu návštevu. Zabudol som sa zmieniť, že povolenky boli vyriešené za 5 minút cez mobilnú aplikáciu (skoro ako u nás...).
Noc sa pretiahne, prípravy neberú konca a za svetla sa naozaj zle zaspáva. Ráno narýchlo balíme a vyrážame k jazeru Lesjön. Trasa po cestách nižšej triedy je už trochu zdĺhavejšia, ale keď je príležitosť kochať sa krásnou krajinou plnou jarných kvetov, jazier a modrej oblohy, tak je to fajn.
Lesjön je pre mňa jedným z najkrajších miest, ktoré som navštívil. Pri chate nás už čaká majiteľ chaty Steinar. Konečne si ma už pamätá. Veľmi dobre vie, že som mu z jazera nikdy ryby neodniesol, hoci som mohol. Víta nás a v skratke informuje, že jazero rozmrzlo iba pred štrnástimi dňami, šťuky sú vytreté, ostrieže sa nedajú nájsť a všade je plno medveďov. Skvelé! Čo viac si priať?!
Každý lov musí mať začiatok... a, samozrejme, aj niekoľko pokračovaní.
Chytáááme!
Vďaka príprave sme rýchlo vybalení a valíme k vode. Ako prvé volíme naše známe miesto, kde sa delia jazerá. Stav jazera je na maxime a všetky plytčiny zaplavené. Vidím to veľmi pozitívne, voda sa bude rýchlo prehrievať. Je parádne slniečko a my chytáme prvé malé šťuky a ostrieže. Ale na naše prekvapenie nič zaujímavého, čo sa týka veľkosti. Blíži sa polnoc a silno sa ochladzuje na dva stupne. Ryby sa objavujú všade, ale hrýzť sa im nechce. Nám však áno! Ale snažíme sa vydržať čo najdlhšie. No, aby som na konci mája mal zmrznuté ruky ako v januári, to si nepamätám. Našťastie je Verunka zmrznutá ešte viac, a tak musíme Fera trochu od rýb odtiahnuť. Menšie ostrieže stále berú, ale nič väčšieho, takže Feri privolil k odchodu. Ráno musíme niečo zmeniť.
Mám veľa miest, ktoré v predchádzajúcich rokoch fungovali. Avšak aj tu fúka poriadny vietor. Využívame chvíľku, keď sa utíšil, cestou na hranách na cca 10 m chytáme šťuky do 70 cm, ale inak nič. Prechádzame plytčiny, avšak zase len pár menších šťúk – neuveriteľne dohryzených po trení. Prešli sme veľa miest a musíme fakt niečo začať robiť inak. Už pomaly končíme deň, keď sa zrazu dostaneme do miest, kde sa podarilo niekoľko šťúk cez 70 cm a dáva to trochu impulzu k zmene. Možno to nie je o miestach, ale aj o veľkosti a farbe nástrah. Poďme to prerobiť!
A teraz nastúpil náš dvorný vtipkár Feri a začal valiť vtip za vtipom a povedal by som, že to nás naviedlo na úplne správnu cestu. Len nečakal, že ho ešte pred tou cestou vytiahnem na rieku skúsiť pstruhy. A s tým sa vyhrnula lavína udalostí, ktorá sa postupne premieňala v úspechy... Najskôr bodovala Veru s otváraním závory na vjazde k rieke. Prvýkrát v živote vidím, ako je strašne dôležitý závozník a najlepšie dvaja, inak sa nikam nedostanete. Verunka iste rada každému historku s otváraním závory prerozpráva. Následne som ich nechal trochu sa prejsť a uloviť si šťuky v totálnom prúde.
Potom už nasledovala cesta v území oviazanom páskami „Achtung Bären“ (Pozor, medvede), nenapodobiteľný pád Feriho do brusníc a strata najkrajšej čiapky, ktorá sa vari čoskoro objaví vo švédskych správach na hlave miestneho medveďa. Pstruh sa nepodaril, slušný lipeň padol a všetci už vedeli, že od ďalšieho dňa nás čaká tvrdá práca, veľa prejazdov a pádlovania proti prúdu, ale ryby nájdeme...!
Ferko vie skvele chytať
a taktiež sa tešiť z úlovkov.
Konečne trefa
Ďalší deň vyrážame podľa plánu na prietokové jazero. Keď prichádzame k vode, zisťujeme, že aj tento krásny kúsok zeme je už Steinarov. Po chvíli vyrážame na vodu a všetko je inak. Ja sa trochu hrám s nerozbaleným podberákom, dnešným dňom naposledy, a prichádzam pod rukami o dve slušné 80+. Feri s Verunkou už bodujú a nálada je o niekoľko levelov inde. Vieme, že nás čaká dlhá noc (skončí okolo siedmej hodiny druhého dňa), Verunka jasne nasadila svoju farbu Dirty Roach a vydržala pri nej prakticky až do posledného dňa. A ja som to pochopil tiež – veď to je farba všetkých miestnych druhov rýb. Všetky sú z tej rašelinovej vody veľmi tmavé a s červenými plutvami.
Prechádzame postupne rieku a dostávame sa do ramien. Nálada je vďaka Ferimu a pirátskemu základu veľmi dobrá. Tesne pred polnocou dostáva Verunka úžasný záber a po skvelom súboji je s výskotom v podberáku parádna šťuka. Ufff, skvelá chvíľa! Krásna 95 cm, s bruchom plným rýb na chvíľku pózuje s Verunkou a už sa vracia späť.
Že by bolo v noci chladno? Bolo. Teplota atakovala
2-3 °C. Aspoň bol pokoj od hmyzu.
Trochu sa zotmelo a silne ochladilo. Verunke je zima, ale nejako si nevšímame tieto nepríjemnosti. Vchádzame do medvedieho kráľovstva a chytáme veľa menších rýb. Čas postúpil a pomaly sa rozvidnieva. Feriho vtipy stále neustávajú, hoci máme so sebou jednu „zmrzlinu“. Zahliadneme loviace ryby pri brehu. Verunka neváha a okamžite prechádza a nahadzuje. No a máme ďalšiu 90+ v podberáku. Než dôjdeme k brehu, tak kvôli mojej navigácii fotenia pri briezke pukáme od smiechu, lebo je ich tu asi sto...!
Po krátkom fotení vidíme, že pohyb v miestach neprestal. Ale nato zisťujeme, že sú to len pleskáče v trení. Pokračujeme ďalej a začína tá správna šťučia hra. Bohužiaľ, trvá asi necelú hodinu a potom všetko stíchlo. Lenže tých šťúk sme každý vytiahli asi 10 vo veľkosti 70 až 90 cm. Úžasné! Neuveriteľná noc na vode!
Teraz nám už zostáva len asi 6 km k autu, všetko zabaliť a vydať sa k chate. Taký ranný panák na dobrý spánok nie je vôbec zlý... Spíme ako zabití až do neskorého popoludnia a snívame o ďalšej noci na vode.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
