Vody našej najdlhšej rieky Váh bývali spútané sústavou priehrad, ktoré tvorili Vážsku kaskádu a na mnohých miestach bol pôvodný tok rieky rozdelený. Časť toku bola presmerovaná do umelo vybudovaných derivačných kanálov kvôli regulovaniu množstva vody potrebnej na výrobu elektriny v jednotlivých priehradách.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JÚL 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.12.2021.
Od vodného diela Krpeľany sa Váh rozdeľuje na dva toky – Krpeľanský kanál a Staré koryto. Pod vodným dielom Lipovec sa Váh opäť spája v jeden tok a až po Vodné dielo Žilina tak znova tečie vo svojom pôvodnom koryte v plnej svojej kráse a sile. Práve tento kúsok nespútanej divokej rieky je pre lov na mušku priam predurčený. Húfy podustiev a nosáľov tu tvoria základ rybej obsádky. Ale vyskytujú sa tu aj jalce, mreny, pstruhy potočné, sivone, pstruhy dúhové a nájde sa aj lipeň. Z dravcov je tu hlavátka, šťuky, zubáče a všadeprítomné ostrieže.
Dúhak ulovený pri Dlhom parkovisku.
Málo navštevovaný Martinský revír
Tento úsek Váhu je rozdelený do troch samostatných revírov. Vrchnú časť, pod vodným dielom Lipovec, po Jánošíkov potok (Haskora) obhospodaruje MO SRZ Martin ako lipňový revír v dĺžke asi 2 km. Možnosti muškáriť sú v tomto úseku prakticky len priamo pod sútokom derivačného kanála a starého koryta. Z úlovkov budú prevládať jalce, ostrieže a dúhaky. Z ľavého brehu je prístup k rieke veľmi obmedzený, priam nemožný, ale na pravej strane Váhu je stará cesta k chatkám pri Haskore, takže odtiaľ sa dá dostať k vode, hoci tok tu tvoria hlboké pláne, kde sa dá brodiť iba miestami. Tento vrchný úsek má jednu veľkú slabinu, lebo keď pustia z derivačného kanála veľkú vodu (čo sa deje prakticky denne), je po rybačke. Na veľkej vode je potom možnosť muškáriť minimálna, skôr takmer žiadna. Preto tento revír nie je muškármi veľmi navštevovaný.
Šťuka spod kompy.
Pravidelné kolísanie vodnej hladiny
Dostávame sa k veľkému problému tohto ináč veľmi pekného úseku Váhu medzi dvoma priehradami, a to je dennodenné kolísanie vodnej hladiny. V pravidelných intervaloch tu stúpa a klesá vodná hladina asi tak o pol metra, ba aj viac, čo núti rybárov zabrodených v strede toku k neustálej ostražitosti. Skôr ako sa rozhodnete navštíviť tento úsek Váhu, treba si na SHMÚ alebo u miestnych rybárov zistiť, kedy asi prichádza veľká voda. Ak vás zastihne veľká voda na opačnom brehu, než máte auto, potom je veľký problém dostať sa späť; nejeden rybár by vedel o tomto porozprávať. Avšak chytať sa tu dá aj na veľkej vode, len tých miest na lov s muškou je už podstatne menej, keďže vo zvýšenej vode sa dá brodiť iba miestami.
Všadeprítomné podustvy.
Späť k muškáreniu...
Od potoka Haskora je Váh pod správou MO SRZ Žilina ako lipňový revír. Tento úsek rieky je za malého prietoku na muškárenie ideálny takmer celý. Váh je tu väčšinou hlboký, ale brodiť sa dá aspoň pár metrov okolo brehu, pričom treba dávať pozor, pretože dno je hodne členité a plné veľkých skál. Rieka má dobrý ťah aj v pláňach, ktoré striedajú silné prúdy. Pekný úsek je nad Starým hradom a priamo pod ním, ale aj medzi dvoma parkoviskami alebo tam, kde začínajú plavbu plte. Z muškárskych techník sa tu dajú úspešne praktizovať všetky, osobne uprednostňujem v tejto veľkej rieke strímrovanie, a to aj preto, že väčšinu úlovkov tvoria pstruhy dúhové, sivone alebo jalce a ostrieže.
Od bezmenného potôčika priamo pod Starým hradom smerom nadol sa nachádza asi 500 metrový úsek zo zákazom lovu (býva riadne označený tabuľami, ale občas sa stane, že ich narušení jedinci zničia). K tomuto revíru, kde chodím veľmi rád, by som chcel ešte dodať, že je veľká škoda, že taký pekný kúsok nedotknutého toku Váhu je poznačený tým nešťastným kolísaním vodnej hladiny. Inak by tento úsek Váhu patril pre nás muškárov určite medzi to najlepšie, čo na Slovensku máme. Možno sa to raz zmení...
Duch
Váh pod Strečnom
Od železničného mosta nad Nezbudskou Lúčkou začína ďalší revír, tento je však kaprový a obhospodarovaný MO SRZ Žilina. Váh tu má podobný charakter ako lipňový revír, kde silné prúdy prechádzajú v hlboké pláne. Spodný úsek priamo pod hradom Strečno sa rozlieva do širokej a veľkej pláne, ktorá miernym oblúkom vteká do Žilinskej priehrady. Za malého stavu vodnej hladiny sa dá popri pravom brehu brodiť takmer všade. Z ľavého brehu je prístup k vode horší a aj brodiť sa dá len na určitých úsekoch toku. Tento kaprový revír je v tomto úseku Váhu muškármi a rybármi celkovo navštevovaný najviac. Popri pravom brehu rieky je poľná cesta vedúca k Starému hradu a prakticky kopíruje celý revír, takže prístup k vode je ideálny po celom toku.
Pokiaľ ide o muškárenie, môžeme použiť všetky techniky, záleží na každom muškárovi, aký spôsob uprednostní. Dobré úseky na muškárenie sú pod železničnými mostmi a nad veľkou pláňou pod hradom Strečno. Ale ani prúdivý začiatok veľkej pláne by nemal muškár obísť a hlavne v jej spodnej časti pod kompou sa dá brodiť aj za polovicu toku, čo je úsek výborný na použitie strímra alebo na mokro. Z rýb sa tu vyskytujú podustvy, nosále, mreny, biele ryby, jalce, pstruhy dúhové, menej pstruhy potočné a z dravcov zubáče, šťuky a nájde sa aj hlavátka. Zaujímavosťou tu je funkčná kompa, ktorou sa dá aj s autom previezť na druhý breh v prípade, že by sme sa rozhodli loviť z opačného brehu.
Pijavica Orange.
Elektrická energia verzus nespútaná rieka
Viem si živo predstaviť, ako musel Váh vyzerať medzi Žilinou a Martinom v časoch, keď tu neboli vybudované priehrady a derivačný kanál. Musel to byť krásny rybársky raj. Bohužiaľ, aj Váh so svojou silou v podobe masy vody musel ustúpiť potrebám ľudí. Energetická náročnosť stále stúpa a sila vody roztáča turbíny potrebné na výrobu elektriny, bez ktorej už fungovať nevieme.
Možno by však stálo za to, zastaviť sa a sadnúť si na breh tejto divej nespútanej rieky, ktorá si pomedzi legendárne bralá Margita a Besná razí cestu tisíce rokov. Azda by sme sa mali zamyslieť, kde je tá hranica nášho podmaňovania si prírody, kde je hranica medzi potrebným a rozumným využitím vodných tokov. Vari by sme mali uvažovať aj o tom, kedy naše snaženie o ovládnutie prírody už viac škodí, ako prospieva – nielen matke prírode a živočíchom, ktorým je domovom, ale aj nám ľudom... A či to všetko úsilie stojí vôbec za to...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
