O baitcastových navijakoch sme si už povedali, aké sú ich výhody a nevýhody, aké sú ich základné rysy a čím sa odlišujú od preklápacích navijakov. V ďalšej časti sa na baitcastery pozrieme podrobnejšie. Povieme si o tom, ako vybrať ten správny a čo naň navinúť.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.12.2021.
Podobne ako preklápacích navijakov, tak aj tých baitcastových je na trhu nepreberná škála. Jednotlivé navijaky sa medzi sebou môžu líšiť a každý sa hodí na niečo iné. Občas môže byť zložité vo všetkých možnostiach sa zorientovať. Pre tých, ktorí sa v baitcastoch nevyznajú a sú ešte len v začiatkoch, pokúsim sa na nasledujúcich riadkoch priniesť užitočné informácie…
Ako vybrať správny multiplikátor?
Ešte predtým, než sa začneme obzerať po baitcastovom navijaku, mali by sme poznať odpovede na niekoľko otázok. Na aký prút budeme chcieť navijak osadiť? – akú vrhaciu gramáž bude prút mať, na nahadzovanie od ľahkých až po ťažké nástrahy. Aké nástrahy budeme používať? – gumy na jigovej hlavičke, veľké gumy na šťuky, voblery, spinnerbaity a ďalšie. Aká bude cieľová ryba? – pre lov ostriežov bude potrebná iná sila zdolávacej brzdy než pre lov šťúk na veľké nástrahy. Ak si odpovieme na tieto otázky, tak by naše rozhodovanie malo byť jednoduchšie a možný výber by sa mal zúžiť. Zámerne tu nebudem uvádzať ako kritérium cenu, pretože v každej cenovej hladine si môžeme vybrať vhodného adepta. Držal by som sa však pravidla, ktoré som spomínal v minulej časti, že do baitcastu treba investovať viac peňazí než do klasického preklápacieho navijaka a začínal by som pri navijakoch v cene okolo 150 €.
Rozdiel, ktorý medzi jednotlivými navijakmi spoznáme na prvý pohľad, je určite ich veľkosť. Práve veľkosť navijaka nám jasne napovie, na čo je daný multiplikátor najvhodnejší. Pri porovnávaní veľkosti, by sme však nemali pozerať len na celkovú veľkosť navijaka, ale predovšetkým na veľkosť cievky, respektíve jej hĺbku. Čím bude cievka hlbšia, tým viac sa na nej zmestí silnej šnúry alebo iného návinu a tým viac bude konkrétny baitcaster určený pre ťažšie nástrahy. Naopak, čím plytšia bude cievka na navijaku, tým viac bude vynikať v nahadzovaní malých a ľahkých nástrah.
Ďalším poznávacím znakom môže byť označenie navijaka. Pri preklápacích navijakoch sme už zvyknutí na značenie po tisíckach a v niektorých prípadoch aj po päťstovkách (1000, 2000, 2500, 3000 atď.). Pri baitcaste sa používa označenie po desiatkach či stovkách. Tie s najmenšími a najplytkejšími cievkami majú označenie 50 či 70 a postupne s rastúcou kapacitou cievky označenie rastie až na 400. Toto označenie spravidla používajú značky Shimano a Daiwa. Ďalším číslom, ktoré sa môže v označení modelu objaviť, je jednotka na konci čísla (200, 201, 150, 151) – vtedy čísla končiace jednotkou označujú ľavorukú verziu a čísla končiace nulou označujú pravorukú verziu. O tom, že baitcastery sú vždy určené len pre jednu ruku a nemožno kľučku prehodiť na druhú stranu, ako to býva pri preklápacích navijakoch, sme si už povedali v minulej časti.
Pri rozhodovaní, ktorý baitcast nám bude najviac vyhovovať, nám určite pomôže aj údaj o brzdnej sile. Tu opäť platí, že čím väčšiu brzdnú silu bude mať navijak, tak tým skôr bude vhodnejší na hádzanie ťažších nástrah. My tak môžeme ľahšie odhaliť, pre aký hmotnostný rozsah nástrah bude ten‑ktorý navijak ideálny.
Jedným z ďalších kritérií, ktoré nám pomôžu rozhodnúť sa pre konkrétny baitcaster, je odhodová brzda. Z minulej časti vieme, že baitcasty majú buď magnetickú brzdu (aj magnetické brzdy sa od seba môžu líšiť v závislosti od výrobcu), alebo odstredivú brzdu. Navyše v posledných rokoch do Európy už prenikla aj digitálna brzda – označovaná u Shimana ako DC (cievka je brzdená magnetickým poľom, ktoré je generované pomocou mikročipu). V niektorých prípadoch môžu mať navijaky aj kombináciu magnetickej a odstredivej brzdy. Pre veľmi ľahké nástrahy je najvhodnejšia magnetická brzda a s tým, ako rastie hmotnosť nástrahy, začne postupne prevažovať brzda odstredivá. Digitálna brzda od Shimana a technológie SV Boost od Daiwy fungujú síce na princípe magnetického poľa, ale porovnávať ich s klasickými brzdami sa podľa môjho názoru nedá, tieto typy jednoducho tvoria svoju vlastnú kategóriu.
Pravdepodobne posledným kritériom, ktoré by malo zohrávať úlohu pri rozhodovaní, je prevodový stupeň. Podobne ako v preklápacích navijakoch, tak i jednotlivé baitcastové modely sú ponúkané s rôznymi prevodovými stupňami, od tých pomalých s prevodom 5,0 : 1 až po tie extrémne rýchle s prevodom až 10 : 1. To, aký prevodový stupeň zvolíme, je dané predovšetkým osobnou preferenciou a štýlom, pre ktorý budeme baitcastovú zostavu používať. Dôležité však je, nebáť sa vysokých prevodov. Pri baitcastoch je dôležité si uvedomiť (a osobitne to potom platí pre tie malé), že všetko je oproti preklápaciemu navijaku oveľa menšie. Takže vysoký prevod okolo 8 : 1 môže zodpovedať prevodu okolo 6 : 1 v preklápacom navijaku. Spoločne s prevodom výrobcovia spravidla uvádzajú aj množstvo šnúry, ktoré navinieme na jedno otočenie kľučkou a my tak máme priame porovnanie s tým, na čo sme zvyknutí v preklápacích navijakoch.
A prečo sú všetky tieto údaje o baitcastoch dôležité? Predovšetkým preto, že pri týchto navijakoch naozaj záleží na tom, aké ťažké nástrahy hodláme nahadzovať a tomu by sme sa mali prispôsobiť pri výbere vhodného typu. Ak vyberieme správne, tak budeme odmenení dlhými hodmi, dlhou životnosťou, komfortom a pôžitkom z lovu.
Šnúra, vlasec alebo fluorocarbon
Povedzme, že už sme si náš baitcaster vybrali a kúpili. Ale čo naň navinúť? Možnosti máme dve, respektíve tri: šnúru, monofilný vlasec alebo fluorocarbon. Každý z týchto druhov sa hodí pre iné spôsoby chytania a má svoje výhody aj nevýhody, ktoré sa vám pokúsim aspoň stručne zhrnúť.
Začnime monofilným vlascom. Pre mňa osobne existuje iba pár momentov, keď by som na baitcast navinul vlasec. V minulej časti som písal o tom, že vlasec je najlepšie použiť na úplné začiatky, keď sa s týmto typom navijaka ešte len zoznamujeme a vtedy sa nevyhneme zamotaniu cievky a vzniku tzv. backlash. Vďaka tomu, že je vlasec lacný a sme schopní zaobstarať cievku za pár eur, tak sa nemusíme trápiť tým, že budeme motať cievku a vyhadzovať zamotané metre. Ďalším momentom, keď je rozumnejšie siahnuť po vlasci, je chytanie s malými a ľahkými nástrahami, tzv. štýl BFS (Bait Finese System). Výhody vlasca sú predovšetkým cena a odolnosť proti oderu, nevýhodou je jeho prieťažnosť.
Pod slovom fluorocarbon si asi väčšina z nás predstaví nadväzcový materiál, ktorý má vysokú odolnosť proti oderu, zároveň je menej prieťažný ako monofilný vlasec a tiež sa uvádza, že má podobný index lomu svetla ako voda, mal by teda byť vo vode takmer neviditeľný. Ako najdôležitejšie vlastnosti by som vyzdvihol jeho oderuvzdornosť a menšiu prieťažnosť, než majú monofilné vlasce. Vďaka týmto parametrom sa skvele hodí pre chytanie v prekážkach a na nástrahy, ktoré sa pomerne rýchlo pohybujú, ako sú voblery, crankbaity, spinnerbaity a chatterbaity. Nevýhodou fluorocarbonu môže byť jeho tvrdosť, ak chcete tuhosť; pre úspešné nahadzovanie bez točenia si to už vyžaduje nejaké skúsenosti.
Poslednou možnosťou je pletená šnúra. Tú použijeme pre nástrahy, s ktorými musíme byť neustále v kontakte – príkladom môžu byť gumové nástrahy na jigovej hlavičke. Ďalej ju použijeme pri chytaní šťúk a sumcov na veľké nástrahy, ktoré si vyžadujú razantný zásek, ktorý nám šnúra s takmer nulovou prieťažnosťou zaistí. Podľa mojich osobných skúseností je lepšie používať silnejšie priemery, než by sme použili na klasickej spinningovej zostave. Keď už dôjde k zamotaniu, tak je jednoduchšie cievku rozmotať a zároveň nám nástraha neodletí z dôvodu prasknutia šnúry. Aký druh návinu však nakoniec zvolíme, to vždy záleží na nás a na našich osobných preferenciách či skúsenostiach.
Ako správne navinúť cievku?
Ak vynecháme to, čo budeme na cievku navíjať, nech už je to vlasec alebo šnúra, vždy je dobré riadiť sa niekoľkými pravidlami. Podľa môjho názoru je asi tým najdôležitejším nutnosť poriadne šnúru pri navíjaní na cievku doťahovať. Počas chytania nám to môže ušetriť veľa trápenia. Ak nebudeme mať šnúru na cievke dostatočne dotiahnutú, tak pri väčšej rybe či prekážke sa vrchné vrstvy zarežú do tých spodných a pri nasledujúcom nahodení nás bude čakať nemilé prekvapenie v podobe zamotanej cievky a v horšom prípade nám pri zamotaní odletí aj nástraha. Možností, ako mať šnúru na cievke dostatočne utiahnutú, je viac. Ja osobne šnúru uťahujem tak, že pri navíjaní zo špuľky držím šnúru vo vlhkej handre a vyvíjam taký tlak, aby som bol s výsledkom spokojný. V prípade, že sa nám to takto nedarí, druhou možnosťou je šnúru dotiahnuť až po navinutí zo špuľky. Dobre si spomínam, keď som takto „šaškoval“ na ulici a pomáhal otcovi návin dodatočne dotiahnuť. Priviazal som koniec šnúry k stĺpiku od plota a postupne som odchádzal a vymotával cievku, aby som potom pri ceste späť vedno s navíjaním vyvíjal dostatočný ťah a tým šnúru pekne dotiahol.
V prípade, že navíjame na cievku silnú splietanú šnúru, tak si musíme dať pozor na to, aby sme nenaplnili cievku až po okraj. Šnúra totiž po namočení nadrobno napučí a zväčší svoj objem. V preklápacom navijaku to nemusí byť taký problém, ako v baitcaste. Maximálne pri prvých nahodeniach vyletí z cievky viacero slučiek naraz a čaká nás rozmotávanie. V baitcaste však môže dôjsť až k úplnému zablokovaniu cievky a nástraha sa následne porúča a odletí. Väčšina baitcastov má na cievke prúžok, ktorý vyznačuje, kam až by mal návin siahať.
Ďalším pravidlom, ktoré je pre správny chod navijakov a správne nahadzovanie dôležité, je rovnomernosť návinu. Nemalo by sa nám stať, že na jednej strane cievky máme väčšie množstvo návinu než na tej druhej. Správne rozloženie by nám mal zabezpečiť radič, dôležité však je, aby sme pri držaní šnúry medzi radičom a očkom nedržali šnúru príliš blízko navijaka. V prípade, že sa nám zdá, že máme návin nerovnomerný, tak pomocou vychýlenia do jednej či druhej strany môžeme návin ovplyvniť.
Jedným z pravidiel, ktorým by sme sa mali tiež riadiť, je množstvo návinu, ktoré na cievku navinieme. V prípade baitcastových navijakov nie je dobré sa riadiť tým, čo platí pri tých preklápacích, kde nám cievka naplnená po okraj zaisťuje dlhšie náhody. V momente, keď budeme chcieť odhadzovať skôr ľahké nástrahy, tak je cievka naplnená po okraj naopak nevýhodou. Pri baitcastoch sa totiž pri nahadzovaní cievka otáča a čím viac návinu na ňu navinieme, tým viac hmotnosti na cievku pridáme a tým väčšia je potreba sily pre jej roztočenie, ktorú nemusíme ľahkou nástrahou vyvinúť. Ak budeme nahadzovať ťažšie nástrahy, povedzme od 15 g vyššie, vtedy už plná cievka nie je na škodu, ba naopak môže byť aj výhodou. Ťažšia nástraha nemá problém cievku dostatočne roztočiť a keď máme cievku naplnenú po okraj, tak na jedno otočenie cievky sa odvinie viac návinu, pretože obvod je väčší.
Niekomu môže pripadať samotné navinutie návinu na cievku až príliš zložité, ak však dodržíme pár zákonitostí, tak sa nám to pri vode vyplatí. Budeme nahadzovať bez motania a do maximálnych možných vzdialeností.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
