Po dvoch covidových rokoch, keď boli svetové kaprárske preteky na jeseň, sa všetko vrátilo do normálu v aprílovom termíne. Už ôsmy ročník a moja šiesta účasť na „Balatonskom mori“! Náš tím bol rovnaký ako vlani, zmena iba na poste štvrtého člena – môjho otca nahradil kamarát a kameraman Marek Demjančík.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 29.12.2022.
Prípravy na tieto preteky boli pre nás krátke a nenáročné, keďže máme všetky potrebné veci už z predošlých ročníkov. Dorobil som si iba dostatočné množstvo 450 g betónových záťaží (olová sú na Balatone zakázané) a štyri dni pred odchodom sme si našúľali čerstvé boilies. Stavili sme na osvedčené príchute, ktoré nám na Balatone fungujú, a to: G2, BigB a Meteora. Zobrali sme si aj novinku Slaneček, ktorý počas testovania dobre fungoval aj v chladnej vode.
Marek sa pustil do natáčania od prvej chvíle.
Novinky tohto ročníka
V tomto roku prišlo na IBCC aj k niekoľkým zásadným zmenám oproti predošlým ročníkom. Z tých horších to bolo zvýšenie štartovného a zníženie cien za sektory… Naopak zmenou, ktorú sme privítali, bolo vyznačenie sektorov pomocou GPS bodov a každý čln dostal GPS lokátor. Takto mal organizátor všetkých pod kontrolov a každý tím mal vyznačený priestor na vode, ktorý nesmel prekročiť. Zabránilo sa tak ďalekému zavážaniu a porušovaniu pravidiel, a takisto nemohol nikto ani pri zdolávaní rýb vchádzať druhému tímu do sektora. Porušenie sa trestalo nezarátaním ulovených a ešte nezvážených rýb a tiež 12-hodinovým zákazom chytania.
Nepotrebujeme kvantitu, veríme
kvalite G2.
Ďalšou zásadnou zmenou bolo losovanie, ktoré bolo tentoraz dvojkolové. Po registrácii si každý vylosoval poradie, v ktorom išiel žrebovať lovné miesto. Tam si po prvom vytiahnutom čísle mohol do 10 sekúnd rozmyslieť, či si vyžrebované miesto ponechá alebo sa číslo vhodí späť a môže losovať ešte raz. Bolo nám jasné, že pri registrácii je dôležité vyžrebovať čo najniššie číslo, aby sme mali z čoho vyberať. S Majom sme sa dohodli, že tento rok žrebujem ja poradie aj samotné číslo. V predošlých 5 ročníkoch som vždy trafil číslo do 40. Teraz som vytiahol poradie 226…! Vedeli sme, že budeme losovať už len zo štrnástich kindervajec a čísla budú už riadne preriedené a v žrebovaní zostanú prevažne lovné miesta, ktoré nikto pred nami nechcel.
Na pravé poludnie leteli naše montáže do vody.
Trampoty s losovaním
Čakali sme niekoľko hodín, kým sme sa dostali na rad. Z tých 14 kindervajec jedno ukrývalo číslo 125, ktoré bolo na južnom brehu v oblasti Fonyód a v roku 2017 sme tam skončili na treťom mieste. Ako prvé som vylosoval číslo 206, ktoré sme v žiadnom prípade nechceli a ihneď sme ho vhodili späť. Dúfal som, že pri druhom pokuse už budem mať „šťastnejšiu ruku“ a vytiahnem č. 125. Na druhý pokus som však vytiahol číslo 22 a z pódia sme odchádzali riadne sklesnutí. Pozreli sme si úlovky z tohto miesta na jesenných pretekoch – na našom mieste sa ulovila jediná ryba a na vedľajšom asi 50 kg bodovaných rýb! Bol som z toho riadne zlomený. Losovanie je strašne nevďačná úloha a pokiaľ sa vylosuje zlé miesto, tak si to zlizne celý tím. Ale aj o tom sú preteky a treba počítať s tým, že sa veľmi ľahko môže stať, že sa vylosuje zlé miesto a najmä na Balatone. Keby sa dalo v tom momente tipovať, tak verím tomu, že by na nás nikto nestavil ani 5 forintov a nestavili by sme ani sami na seba…
Náš kompletný tím Mikbaits-Parys.SK.
Začíname loviť
Po príchode na stanovište sme videli, že sme dva tímy na asi 80 m širokej plážičke, čo nám pripadalo, že sme tam dosť natlačení aj so susedmi zo Srbska. Z oboch strán sme boli uzavretí šachorom, ktorý siahal asi 80 m do vody. Sektor sme síce mali široký, ale nachádzal sa v neprístupnom trstinovom poli. Rozložili sme si teda tábor a pripravili všetko na začiatok pretekov. Krátko pred štartom sa na celom Balatone rozblikali výstražné majáky, ktoré signalizovali zákaz vychádzania člnmi na vodu. Pripravili sme si odhodové prúty a o 12. hodine sme ich nahodili z brehu.
Moja prvá bodovaná ryba.
Prieskum, kŕmenie, taktika
Po pár hodinách sa už začali objavovať prvé úlovky a niektoré tímy si začali pripisovať prvé body. U nás sa nič nedialo a čakali sme, kedy budeme môcť vyraziť na vodu. Okolo 16. hodiny prestala blikať výstraha a okamžite sme dali člny na vodu, naložili sme bójky, oklepávaciu tyč, kŕmenie a udice, aby sme sa z vody vrátili už s vyvezenou udicou. Podľa GPS bodov a aplikácie v telefóne sme si tyčovkami vyznačili náš sektor a pomocou vyklepávacej tyče Nash sme preskúmali dno v našom sektore. Hĺbku sme mali do 2,5 m a dno blatové. Na povrchu dna bola asi 5 cm tvrdšia vrstva, ktorú sme po slabšom zatlačení na tyč ihneď prerazili a tá sa následne zaborila asi 80 cm do blata ako nôž do masla. Prekŕmili sme asi 50 metrov dlhý pás s boilies a partiklom vo vzdialenosti 500 metrov od brehu. Na začiatok sme na každý prút našili inú nástrahu, aby sme zistili, na čo nám budú ryby reagovať. Už po pár hodinách odkedy sa mohlo ísť na vodu, udelil organizátor zopár žltých kariet za prekročenie sektora. Niektorí si nedali pozor a zabehli aj viac ako 50 m do susedného sektora a dostali 12-hodinovú stopku.
Po plodnej noci prišlo na rad ranné váženie a dokumentovanie úlovkov.
Pomaly sa rozbiehame…
Čakali sme, čo prinesie noc, ale naše signalizátory nepípli ani po 24 hodinách. Srbi mali v noci jeden záber a vytiahli 15 kg kapra. Ďalšiu dvojicu susedov sme mali asi 2 kilometre od nás vpravo a tam takisto ulovili zopár rýb. Aj keď sme boli bez kontaktu, dávalo nám to nádej, že sa v našom okolí nejaké ryby nachádzajú. Susedia ulovili prvú rybu asi 250 m od brehu a okamžite tam stiahli všetky udice, čím nám vzadu otvorili veľký priestor z pravej strany. Nám prišiel prvý záber až po tridsiatich hodinách a počas slušného lejaka, keď bolo opäť zakázané ísť s člnom na vodu a rybu som zdolával z brehu. Prvému kaprovi sme navážili 4,9 kg a následne ho pustili, keďže mu chýbalo 10 dekagramov do bodovanej hranice. Po búrke prestali blikať majáky a po polnoci prišiel ďalší záber, na konci ktorého bol už pekný kapor 15+. Ráno sme vážili 4 bodované ryby a už to bolo veselšie.
Dokonalé balatonské torpédo.
Očakávanie prebúdza nádej
Počas dňa sme zaznamenali ďalšie 3 ryby v hmotnostiach okolo 10 kilogramov. V našom sektore sa prekvapivo začalo ťahať pomerne dosť rýb a na miestach, ktoré boli papierovo označované za top, sa príliš nechytalo a naopak nepopulárne miesta prekvapivo ťahali ryby. Ďalšiu noc sme spali už len približne 2 hodinky a ráno nám maršal vážil 7 rýb. Počas dňa prichádzali priebežne zábery, až sme sa dostali na 21 kusov zapísaných rýb. Začali sme poškuľovať po treťom mieste v sektore, ktoré bolo ešte aj tak vzdialené, pretože niekoľkým tímom v našom sektore sa darilo viac a boli ďaleko pred nami. Napriek tomu nás tešilo, že sme nemali problém s menšími nebodovanými rybami, a tak isto úspešnosť zdolaných rýb bola na 100 %. Počet záberov sa začínal stupňovať a boli sme v očakávaní, čo nás čaká nasledujúce dni…
Majo mal tentoraz štastie na pekných lyscov.
Aj maršal gúľal očami!
S príchodom noci začal kolotoč záberov a približne každú hodinu sme mali záber. Celú noc sme nespali a prepli sme sa do nášho obľúbeného režimu „terminátor“. Ráno maršal len gúľal očami, keď nám vážil 11 rýb. Zo štyroch tímov, ktoré mal na starosti, sme ho zamestnávali už len my. Vyskočili sme na priebežné 7. miesto a na tretie miesto sme strácali už len 35 kilogramov. Aj srbskí susedia zareagovali na vzniknutú situáciu a opäť natiahli prúty na hranicu sektora, čím trochu odrezali Maja z pravej strany a zábery častejšie prichádzali zľava, kde sme široko‑ďaleko nikoho nemali. Bolo pred nami posledných 48 hodín.
Množstvo mušlí je na Balatone prirodzená potrava kaprov.
Ukazuje sa, že som losoval dobre
Tento piaty deň bol pre nás najúspešnejší a do dvadsiatej hodiny sme nazbierali 190 kg. Mali sme aj tri jazdy naraz a keď sme boli na oboch člnoch s Majom na vode, prišla Lacova šanca a zdolával z brehu. V priebežnom poradí sme poskočili o ďalšie dve miesta nahor. Navečer prestal fúkať vietor, z čoho sme mali obavy a nevedeli sme, či to neovplyvní kapriu aktivitu. Takmer počas celých pretekov blikala na majákoch prvá výstraha, čo znamená, že sa môže ísť na vodu s člnom. U nás sme mali len mierny vietor, ale na opačnom južnom brehu si to pretekári doslova „užili“, keď ich tam 4 dni bičoval silný vietor sprevádzaný metrovými vlnami. Keď nám kamaráti posielali videá, ako to u nich vyzerá, tak sme len pozerali, ako sa tam trápia – jednak s počasím, jednak s prevažne nebodovanými rybami. Lacovi a Majovi som zahlásil, že nakoniec mi môžu ďakovať, lebo v konečnom dôsledku som vylosoval takmer top miesto.
Kapríkom evidentne chutilo aj naše boilies.
Počas predposlednej noci aktivita rýb trochu ustala a ráno sme vážili „len“ 5 rýb. Navyše Majo prišiel o rybu v prekážke a ja som vypol rybu, ktorá vyzerala nádejne. Mal som ju už asi 15 m od člna, bol som zakotvený, aby som nevyšiel zo sektora. Bolo úplné bezvetrie, na rybu som netlačil a aj napriek tomu, že by som urobil niečo zlé, ryba jednoducho padla… Keďže bola slabšia noc, spoliehali sme sa na to, že by sme to mohli dohnať počas dňa. Na konte sme mali 46 bodovaných rýb, priebežné 3. miesto a pred nami posledných 24 hodín.
Majov nádherný „Španiel“.
Posledný deň
Počas dňa sme neustále skákali v tabuľke medzi druhým až štvrtým miestom a každá ulovená ryba neustále miešala poradie. Počas posledného dňa Majovi ďalšia ryba vpálila do rovnakej prekážky ako tá predošlá a ani tentoraz sa ju nepodarilo vykotvičkovať. Ja som mal už druhý záber, keď ryba len vyrazila betónovú záťaž, ale nechytila sa a vytiahol som prázdnu montáž. Takéto straty sme pri konci pretekov vôbec nepotrebovali, ale nedokázali sme ich eliminovať.
Tesne pred zotmením nás navštívil filmový štáb Fishing & Hunting a robil z nášho stanovišťa online prenos. Asi 10 sekúnd pred živým vstupom som mal záber a utiekol som zo záberu kamier k udiciam. Mali čo robiť, aby ma rýchlo stiahli naspäť a stihol sa živý vstup. Rybu musel ísť zdolávať Majo. Po pár minútach sa vrátil aj s kaprom, ktorý mal okolo 7 kg. S touto rybou sme sa prehupli cez hranicu 500 kg (bola to moja tretia rybačka na Balatone, keď sa nám podarilo prehupnúť cez túto hranicu). Chalani z filmového štábu nám oznámili, že za posledné dve hodiny boli do centrály nahlásené len tri ulovené ryby z celého Balatonu, takže aktivita rýb bola opäť veľmi slabá.
Východ slnka je na tejto vode vždy nádhera.
Posledná noc
Do polnoci sme chytili ešte dve ryby a pripísali sme si ďalšie cenné body, ale okolo jednej hodiny sa to už celkom pekne rozbehlo. Do rána sme zapísali 7 bodovaných rýb a boli sme na priebežnom 2. mieste. Ráno však začali do tabuľky naskakovať úlovky tímom na čísle 39 a 17, ktorým v noci maršali ryby nepripisovali. Padli sme na 3. miesto a mali len malý náskok. Na druhé miesto sme mali stratu 29 kg a do konca pretekov zostávalo asi 1,5 hodiny. Asi to bol osud, že sme sedeli na čísle 22 a 22 minút pred koncom mali záber chalani na čísle 17. Päť minút pred koncom mali ďalší záber a obe ryby následne úspešne zdolali, vďaka čomu sa dostali nad nás o 13 kg. Odbila ôsma hodina a s ňou aj koniec IBCC 2022.
Montáže sú pripravené, show môže začať.
Opäť sme boli tak blízko
Na konte sme mali 62 bodovaných rýb s hmotnosťou 577,38 kg a zostala nám nepopulárna „zemiaková medaila“! Sedel som v bivaku na stoličke a neveriacky hľadel do notebooku na výsledkovú listinu. Pýtal som sa sám seba, či je toto možné…?! Spomenul som si na Word Carp Classic 2016, keď sme na Pálave skončili rovnako na 4. mieste. Spomenul som si na rok 2018 – to sme boli na IBCC taktiež na štvrtom mieste a chýbalo nám 7 kg na bedňu… Toľkokrát sme boli tak blízko, a predsa tak ďaleko! Práve vtedy mi prišiel záber a značne znechutený som naskakoval do člna. Krátko nato mal jazdu aj Majo a vyrážal na vodu hneď po mne. Zdolal som asi 7-kilového lysca (môj prvý na týchto pretekoch) a Majo podobral šupináča nad 8 kg. Keby tie zábery prišli o pár minút skôr, tak to tretie miesto by sme udržali. Ale to je „keby“!
Naša najväčšia tohtoročná ryba 18,4 kg.
Šťastie alebo smola?
Pozbierali sme na vode bójky a na brehu začali baliť množstvo vecí. Mohli sme sa utešiť jedine tým, že sme vyhrali náš sektor Senzor Planet a opätovne sme z IBCC odchádzali s cenou. Na jednej strane je to obrovské šťastie skončiť takto vysoko pri takej obrovskej konkurencii 240 tímov z celej Európy, na druhej strane sme mali obrovskú smolu.
Dostať sa na pódium a prevziať cenu je sen každého pretekára na IBCC.
Ďakujeme za zážitky!
Nakoniec zostáva len poďakovať všetkým kamarátom, ktorí nás podporovali a držali nám palce, firmám Parys a Mikbaits, ktoré nás podporovali a parťákom Majovi a Lacovi za super výkon. Veľké ďakujem patrí aj nášmu kameramanovi Marekovi, ktorý nám urobil pekné fotky a natočil spomienkové video (môžete si ho pozrieť nasnímaním QR kódu).
Už teraz sa tešíme na IBCC 2023!
Cena, ktorá nám bude navždy pripomínať, že sme boli tak blízko...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
