Naša prvá tohtoročná rybačka – ak nerátame Košický Carp Marathon, na ktorom sme sa umiestnili na peknom treťom mieste – viedla jednoznačne na štrkovisko Krásna. Je to košická miestna voda, ktorá kedysi bola „chyť a pusť“. Avšak pre pracovné povinnosti nebol jednoznačne jasný termín...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2023
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.
Rybárska neposednosť bola veľká, nuž sme si dohodli termín dva týždne po pretekoch. Vo štvrtok začal Domino baliť veci a v piatok po práci vyrazil rovno do Košíc. Stretli sme sa na dohodnutom mieste a vyrazili k vode.
Miesto máme správne
Miesto pri vode sme mali dopredu vytypované a dúfali sme, že bude voľné. Pravdou bol opak. Našťastie rybári, ktorí tam chytali, mali v pláne ostať len do večera, a tak sme sa pustili do vybaľovania. Po postavení „tábora“ sa Domino vybral na vodu nájsť tú správnu hranu. Prečo píšem správnu? Lebo na tejto vode je ich toľko, že je dôležité dno preskúmať poriadne a byť si stopercentne istý s výberom. Z brehu pozerám, ako do vody púšťa prvú tyčovku a spokojne odchádzam do práce na nočnú.
Asi po hodine a pol má Domino vo vode montáže z oboch udíc. Vonku sa pomaličky zotmelo a v telefonáte sme sa dohodli, že ho pred polnocou zobudím, aby vytiahol udice z vody kvôli dennej dobe lovu. No nestihol som. Predbehla ma jazda na ľavú udicu. Krátko pred polnocou sa Domino vydáva na vodu a úspešne zdoláva prvú rybu výpravy. Krásny vysoký lysec hmotnosti 11 kilogramov nás utvrdil v tom, že miesto vo vode je správne.
V sobotu ráno prichádzam z práce k vode a vyvážam aj svoje udice. Po zdokumentovaní ryby som si ľahol do bivaku, keďže ma čakala ešte jedna nočná. Krátko po dvanástej na obed ma budí nenormálna jazda, vybieham z bivaku a vidím, ako si ryba berie metre a metre šnúry z cievky. Opäť je to záber na Dominovu udicu, v tomto prípade na druhú. Podávam mu ju do člna a sledujem z brehu súboj medzi rybou a Dominom. Skončil tak ako mal a v podložke leží ďalší lysec. Tentoraz o pár stovák gramov ľahší. Rybku sme si odfotili a pustili späť do vody.
Bezchybný šupináč s hmotnosťou 15 kg.
Čakajú ma tri dni pri vode
Nasledoval pokojný zvyšok soboty. Ja som svoje udice z vody vytiahol pred piatou podvečer a odišiel opäť do práce. Domino si už len užíval prírodu a oddychoval. Do polnoci už záber neprišiel. V nedeľu ráno sa opakovalo to isté, čo v sobotu. O šiestej odchádzam z práce a ponáhľam sa k vode. Ale už s pocitom, že ma čakajú tri dni strávené pri vode bez odchádzania do práce. Udice mám vyvezené, takže zostáva už len čakať. Na obed k nám prišla moja manželka, ugrilovali sme si dobré mäsko a užívali sme si pobyt pri vode. Čas ale bežal a zábery nikde…
Popoludní Domino odišiel, keďže ho čakal pracovný týždeň. Deň sa schyľoval ku koncu a z vody žiadna reakcia. Miesta vo vode mám dobré, s kŕmením sme si istí na stodesať percent. Zmysel dávala už len zmena počasia. A tá aj prišla!
Skvelé produkty,ktoré vo vode doslova čarujú.
Konečne sa šťastie usmieva
O polnoci som udice sťahoval už v daždi a v daždi som ich tiež ráno vyvážal. Po vyvezení smerovali moje kroky späť do bivaku. Po raňajkách som si opäť ľahol. Veď čo bude robiť človek sám a ešte aj v daždi na rybách. Niečo po desiatej hodine sa konečne rozoznel príposluch. Šialená jazda! V rýchlosti sa obliekam a plný adrenalínu a očakávaní skáčem do člna a vyrážam za kaprom. A vtom som to zistil… V člne mám vodu asi tak po členky. Topánky mám totálne premočené, ale sústredím sa na zdolávanie. Rybe sa veľmi z vody nechcelo, ale nakoniec boj vyhrávam. Na breh si veziem krásneho tmavého šupináča s hmotnosťou 15 kilogramov. Konečne sa šťastie usmialo aj na mňa!
Po nafotení ešte skontrolujem fotky a so spokojným pocitom rybku púšťam späť do vody a idem dostať vodu z člna. S malou lopatkou na kŕmenie to išlo dosť pomaly, ale podarilo sa. Vymenil som guľôčku pod háčikom a išiel montáž položiť do vody. Už len prihodiť boilies a späť na breh. Dážď neprestával, a tak som trávil čas oddychovaním v bivaku. Poobede prichádza ďalšia jazda. Kapor odvíja šnúru z cievky aj počas toho, ako za ním idem na člne. Nakoniec som ho dobehol asi 200 metrov za tyčovkou, no len asi 10 metrov od brehu na druhej strane štrkoviska, pri mieste, z ktorého len ráno odišli rybári. Ešteže tam už neboli a mne sa ryba nezamotala do cudzích silonov. Udica prehnutá a ryba dáva zabrať brzde na navijaku. Po chvíli boj vzdáva ďalší šupináč. S úsmevom na tvári mierim na breh, kde mi váha ukazuje 13,5 kilogramov. Tak ako ostatné ryby, aj táto putuje späť do vody.
Po zvyšok dňa bolo ticho a ja som si vychutnával zvuk kvapiek dažďa dopadajúcich na bivak. Nakoniec predsa len, hodinku pred polnocou, neodolal mojej nástrahe ešte jeden lysec. Nasledujúce ráno som to tam ešte vyviezol, troška ešte pospal a začal baliť veci, keďže konečne prestalo pršať. Aj keď som mal v pláne zostať o deň dlhšie, vedel som, že ma ešte doma čaká kopec práce všetko ešte raz rozložiť, aby to vyschlo.
Miesto, o ktorom sme dúfali, že bude voľné a napokon aj bolo.
Korenená jahoda od Dušana
Všetky ulovené ryby nám prišli na 24 mm guľôčku s popkou s príchuťou Spice Krill Strawberry od firmy Dr. Baits, za čo sme im nesmierne vďační. Samozrejme, že tak ako kvalitné kŕmenie, aj koncová montáž mala svoju zásluhu na zdolaní týchto rýb. Na ňu používame kvalitné produkty od spoločnosti PB Products, s ktorými sme maximálne spokojní. Aj keď nám o chvíľočku začína Šírava, určite sa na túto vodu ešte vrátime. Tešíme sa, že nám táto miestna voda odkryla svoje poklady a sme si istí, že ukrýva ďalšie oveľa krajšie.
Aj keď táto naša výprava bola trochu komplikovanejšia v dôsledku pracovných povinností, o to viac si vážime každú jednu chytenú rybu.
Môj druhý lysec,ktorý ma vyprevadil z tejto rybačky.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
