Malajzia
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.
Tesne pred odchodom lode na Perhentian som si bol istý, že nepôjdeme nikam a počkáme jeden deň na lepšie počasie. Ale predstavte si, ten šialenec – kapitán lode nakoniec išiel. Normálne trvá cesta 30 – 40 minút, my sme išli skoro 2 hodiny. Vlny boli také veľké, že dve Hondy po 200 koní išli neraz niekoľko sekúnd naprázdno. Prvých 10 vĺn väčšina pasažierov pišťala a híkala, po 150. vlne už bolo ticho a plnili sa sáčky na zvratky.
Big Fish sa tentoraz nekonala, museli sme sa uspokojiť s takouto veľkosťou rýb na jigging.
Ostrovy Perhentian
Tieto ostrovy nám odporučila Češka Radka z Langkawi, ktorá robí výlety a sprievody po Malajzii.
Z Langkawi sme mali ísť na ostrov Koh Lipe, ktorý už patrí pod Thajsko, ale pre silné búrky sme nakoniec skončili na Perhentiane. Na prvé štyri dni sme sa ubytovali v južnej časti ostrova, na dlhej pláži. Fungoval tu teraz každý druhý rezort, čo sú dopady Covidu.
Pláže sú tu lemované bójami, tie sú pozdĺž pevniny väčšinou tam, kde už končia koraly. Miestne úrady pochopili, že kde sú koraly, sú i ryby a tam chodia aj turisti. Preto začali vytvárať konštrukcie z plastových rúr, ktoré postupne obrastajú koralmi.
Celá naša lagúna, kde sme ubytovaní, je veľmi plytká, a tak s Ferim zvažujeme, čo budeme robiť. Normálne zvykneme na dovolenkách chodiť ráno alebo večer na ryby, ale tu to vyzerá, že budeme bez rybačky.
V potápačskom centre sa dokonca dozvedáme, že je tu zakázaný rybolov z brehu. „Pekne nám to začína, môžeme sa teraz päť dní škvariť na slnku,“ hovorím Ferimu. Na pláži síce požičiavajú kajaky, čo sa nám celkom pozdáva, ale more je stále nepokojné. Všetci nám odporúčajú rybársky výlet a Jemiho, čo je vraj miestny špecialista.
Prístavné mesto Langkawi.
Verejné parky sú nádherné. Nie je to len atrakcia pre turistov, do parkov chodia miestni na pikniky a oddych. Počas našej návštevy sa tu fotilo niekoľko svadieb.
Sprievodca Jemi
Jemi je príjemný chlapík, veľmi úprimný, z čoho sme celkom prekvapení. Väčšina domorodcov na vás chce zarobiť, ale Jemi bol iný. Dokonca nám odmietol rybačku a aj šnorchling, keď sme si ho chceli najať: „More je búrlivé, najskôr môžeme ísť tak o päť, šesť dní. Voda je prikalená, nič poriadne neuvidíte, nebudem od vás za to brať peniaze, príďte potom.“ Tak sme sa dohodli na neskôr, že aj tak budeme niekde na ostrovoch a príde po nás. Jemi mal prenajatý malý dom na pláži, dole reštaurácia s kuchyňou a hore 3 izby pre hostí na prenájom. Len pre predstavu, reštaurácia tu znamená 3 až 6 plastových stolov so stoličkami. Práve to opravoval a prerábal, vraj o mesiac príde aj manželka a bude variť pre hostí.
Feriho vyblednutý kalamár. Ťaháte tmavého kalamára a po vystriekaní „atramentu” ostane beloch. Z černocha beloch za minútu.
Večer budeme grilovať náš úlovok. My sme doniesli slivovicu a chlapci grilovali. Už sa mi zbiehajú sliny, len čo si na to spomeniem, večera bola výborná.
Na móle…
Po štyroch dňoch v tejto lagúne sme sa presunuli na inú pláž. Presťahovali sme sa tam, kde väčšina lodí z pevniny a susedných ostrovov vozí turistov na výlety na šnorchling. Celkovo sa tu robia tri také výlety: plávanie s korytnačkami, útes so žralokmi a šnorchlovanie – koraly s rybami. Všetko to bolo tu, pri našej pláži.
Neďaleko našich domčekov bolo aj jedno miesto, kde chodili chytať domáci rybári. Je to veľké betónové mólo v rezorte, ktorý už nefunguje. Všimli sme si, že domáci rybári sa tam zastavujú s loďami, párkrát pohádžu udicami a odchádzajú. Tak sme to išli preveriť. My sme boli vyzbrojení rybacím mäsom, že budeme chytať ryby na dne. Aj v ten večer prišli domáci, hádzali z móla a po 20 minútach odišli. To už sme ale okukali techniku aj nástrahy, chytali kalamáre. Hneď sa nám to zapáčilo, pretože ani ja, ani Feri sme ešte kalamára na udicu nechytili.
Na druhý deň sme si urobili výlet loďou do prístavu, tam vraj majú rybársky obchod aj s nástrahami. Boli to skôr potraviny, ale mali aj pár vecí na ryby. Dokúpili sme, čo bolo treba. Večer sme už boli na móle a testovali nástrahy.
Tieto nástrahy si Jemi robí sám, je to bavlnka naviazaná spolu s nadväzcovým silonom.
Kapitán Jemi pri love.
Kalamáre
Všetci domorodci chytali na výrazné farby, tak som zámerne vyskúšal prirodzenú hnedú farbu krevety. V malej vode pri brehu som si vyskúšal, ako to funguje, ako sa nástraha správa. V podstate bolo treba ťahať na prepad ako pri love zubáča. Veľa nám pomohlo to, že sme pri šnorchlovaní videli dva kalamáre, ako sa správajú. Väčšinu času plávali úplne pri dne. Tak som to tak vyskúšal ťahať. Asi na desiaty hod som zacítil záber, ale nepremenil som ho, nevedel som, či to bola ryba alebo kalamár. Tak som tam začal znova hádzať a podarilo sa. Vlastne som ani nevedel, čo som chytil, len to zrazu oťaželo a na vode sa zjavil tmavý mrak – to kalamár vystrekol farbivo. Po pár metroch znova. Ono to ťaháte ako handru, aj sa to tak správa. Môj prvý kalamár na udicu. Feri sa zabával chytaním večere na mäso. Väčšie ryby sme doniesli do reštiky, kde nám ich pripravili na večeru.
Na toto mólo sme chodili takmer každý deň.
Môj prvý kalamár na prívlač. Nástraha v prirodzenej farbe fungovala najlepšie.
Takýto typ ubytovania je tu taký štandard na ostrovoch, ale plne postačuje.
Tom a Jemi
Po večernom telefonáte sme sa s Jemim stretli ráno na pláži. Keďže už máme skúsenosti s „ázijskými sprievodcami“, tak si výbavu nosíme svoju, ale Jemi bol iný kaliber. Takú výbavu som ešte u domorodca nevidel. Ešte aj sonar mal – malý, ale mal – dokonca aj ručné GPS, fakt som čumel. Musím uznať, že Jemi bol najlepšie vybavený rybár, akého som stretol v celej Ázii.
A jeho pomocník na lodi Tom, to bola iná trieda! Ešte nás len videl a už vykrikoval, „slivovica, slivovica“. Pred časom robili sprievod nejakým Čechom, čo im nechali fľašu slivovice.
Na naše počudovanie chytali na malé jednodiely nízkej gramáže do 20 g. Mali samé značkové udice – Saltiga od Daiwy, Storm, Shimano. Keď otvoril krabice s nástrahami, tak sme čumeli s Ferim obaja.
Keďže predpoveď hlásila stále nepokojné more, rozhodli sme sa pre rybačku z lode, ale len v blízkosti ostrova. Cena za 3 hodiny bola 300 ringitov, čo je na naše cca 60 €, takže super cena. Nachytali sme na mäso kopu rýb na večerné grilovanie.
Keďže to nebolo to, o čo nám išlo, dohodli sme sa na ďalšiu rybačku, ale už na niečo väčšie…
Shark Point – je samostatný výlet.
Čakali sme, kam nás idú odviezť a nakoniec to boli útesy na konci
„našej“ lagúny, kde sme bývali.
Veľmi obľúbený sposôb u domácich, Jemi nadväzce vyrábal sám.
Big Fish
O štyri dni sa prognózy počasia nelepšia, ale nám bolo treba ísť na ďalší ostrov, takže sme to riskli. Vyplávali sme na voľné more a ja ako vždy som nahodil na trolling, pretože oni mali vybavenie len na jiging. Sieťami sa tu neloví, šanca na peknú rybu bola vysoká. More bolo stále nepokojné, Jemi mal čo robiť a veľmi sa snažil, obchádzal všetky dobré miesta, ale nič veľké sme nechytili. Nakoniec sme chytali iba my dvaja s kapitánom, Feri aj plavčík Tom zaľahli – morská nemoc.
Rada od Feriho, vlastne od Toma: „Ak ti je v lodi zle, ľahni si a zavri oči.“ Znie to čudne, keď s ľodou hádže hore dole, ale funguje to.
Ostrovy Perhentian, my sme boli ubytovaní najprv na južnej a potom na východnej časti Veľkého ostrova. X naše ubytovanie.
Cez deň je to cesta na ulici a večer sa zmení na mega reštauráciu
s množstvom stánkov.
Na záver
Musím úprimne priznať, že Malajzia nás všetkých veľmi milo prekvapila. Je tu čisto, čo sa o Ázii nedá povedať. Kuala Lumpur je krásna a moderná metropola na vysokej úrovni. Celkovo dobrá strava a ceny ako u nás a nižšie, podľa oblasti. Za mňa bola Malajzia zatiaľ z Ázie topka.
Kuala Lumpur je krásna a moderná metropola na vysokej úrovni.
Vodný park v Langkawi.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
