Na miestnych a zväzových kaprových vodách má prívlač vymedzenú dobu lovu. V čase prívlačovej prestávky siaham po inom rybárskom náčiní a lovím iným povoleným spôsobom. Niektoré prívlačové prúty nechám v akcii aj naďalej, iba prerobím zostavu a lovím iným spôsobom aj ryby, ktoré by som inak lovil vláčením.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JÚL 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.
Keď začnem 1. januára, tak do 15. marca sa venujem vyslovene iba prívlači. A práve tá zimná je moja najobľúbenejšia. Väčšina rybárov si užíva teplo domova, no nájdu sa aj takí, ktorí uprednostnia pobyt pri vode napriek chladnému a sychravému počasiu. V zime je predsa len lepšie byť v pohybe, ako postávať či posedávať na brehu.
A práve lov prívlačou je týmto špecifický a krásny. Výhodou chladných mesiacov je, že takmer úplne vyprázdnia brehy od rekreantov, ale aj od rybárov. Vtedy si môžem vyberať, kam chcem ísť. Takmer všade je voľno. Je pre mňa výzvou preveriť rybaciu osádku na miestach, kde by v lete málokto povedal, že tam niečo žije.
Výrazný pokles teploty vody mení podmienky. Aj miesta, ktoré boli v lete nechytateľné, sa postupne otvárajú. Koberce tráv odhnívajú a hladina sa postupne uvoľňuje.
Keď kvitnú snežienky, dravcom chutí, vláčim kým sa dá.
Prívlač má červenú
Potom nasleduje prívlačová stopka do 31. 5. (stále hovorím o kaprových vodách). Dnes je to už len toto krátke obdobie 16. 3. – 31. 5. , keď je zákaz lovu prívlačou.
Ešte v roku 2018 bolo obdobie medzi 31. 1. a 15. 3. hluchým aj z hľadiska prívlače. Zmenu priniesol až nový Zákon o rybárstve a jeho vyhláška s platnosťou od 1. 1. 2019. Srdcia prívlačiarov zaplesali. Veľmi som uvítal predĺženie prívlače do 15. marca. V tom čase som tiež patril ku kritikom, ktorí poukazovali na to, že lov prívlačou je zakázaný, pričom dravce nie sú hájené, čo tak trochu odporuje logike. Vtedy takmer všetky dravce okrem šťuky boli do 15. 3. nehájené.
Zmenilo sa to až v roku 2019. Lov prívlačou sa predĺžil o 5 týždňov, ale rafinovane sa zmenila doba individuálnej ochrany niektorých dravcov, ktoré vtedy neboli hájené. Napr. sumec aj obidva zubáče neboli hájené do 15. 3. Dnes sú chránené už od 1. 1. , podobne ako šťuka. Teraz je možné vláčiť do polovice marca, ale významnejšie dravce si nemožno privlastniť.
Možno to znie čudne, ale z môjho pohľadu to má logiku, resp. má to svoje opodstatnenie. Môžem to vyjadriť známym prirovnaním, aby bol „vlk sýty aj ovca celá“. Milovníci prívlače môžu skúšať svoje šťastie, ale okrem boleňa, jalca a ostrieža si iné dravce privlastniť nemôžu. Táto situácia viac nahráva rybárom z kategórie „chyť a pusť“, ale nebráni ani tým ostatným, aby si zachytali, ak majú chuť. Veď predsa rybačka nie je len o rybách, ale aj o pocitoch radosti a šťastia z pobytu v prírode. Dovolím si povedať, že pribúda stále viac rybárov, ktorí si privlastnia len 1 až 3 ryby ročne a zvyšok s úctou vrátia späť. Aj oni určite s radosťou privítali zmenu.
Obľúbený zvuk hrkálky prezrádza záber. Máme však aj také vtáky, ktoré to vedia vynikajúco napodobniť a zmiasť nás.
Obľúbený úlovok cez prívlačovú prestávku.
Marec – nástup feedra
Samozrejme, som športový rybár celým svojím telom a duchom – nelovím iba prívlačou. Po 15. marci odkladám svoje prívlačové prúty a oprašujem hlavne feedrovú výbavu. Štrkoviská a rieky sú prístupné.
Za celoročný lov na štrkoviskách tiež môžeme poďakovať novej vyhláške z roku 2019. Nie sme tak odkázaní na lov na súkromných revíroch. Kto loví na feeder, ten vie, že je to tiež pomerne aktívny spôsob lovu a keď sme v správnom čase na správnom mieste, tak nemáme čas ani si poriadne sadnúť do kresielka a ani nás neoziaba.
Ale sú aj dni s minimálnym počtom záberov alebo úplne bez záberu. To je trochu nezáživné a vtedy mi pri vode občas býva zima, ktorú však moja rybárska vášeň premôže.
Mám rád aj „ťažkú“ kaprárinu, ale feeder je predsa len môj obľúbenejší spôsob lovu. Je to proste akčnejšie.
Červenice skutočne hýria farbami v jarných mesiacoch. Kukurička im chutí, ale oklamať sa dajú aj na umelé červy.
Plavačková zostava na prívlačovom prúte.
S UL‑kom na plávanú
Keďže milujem prívlač a s ňou je spojený pohyb okolo vody, resp. po jej brehoch, tak som si v poslednom období vymyslel kombináciu prívlače a plávanej. Jednoducho, na ľahký prívlačový prút dám 1 až 3-gramový plaváčik a vyberiem sa k vode. Nie je to žiaden extra vynález a možno to robievate aj vy. Vlasec používam väčšinou 0,16 mm, max 0,18 mm. Chodievam hlavne k rieke alebo na priesakové kanály. Väčšinou sú to krátke vychádzky v trvaní 1 – 4 hodín. Úplne na ľahko, s jedným prútikom a povinnou výbavou, aby som dodržal rybársky poriadok.
Pri prívlači nosím väčšinou iba vylovovacie kliešte, ale ak nelovím vláčením, vyhláška prikazuje podberák. Nosím taký menší, aký používajú muškári na pstruhových vodách. Hoci ho používam minimálne, musím ho mať kvôli prípadnej kontrole. Väčšinu úlovkov uvoľním vo vode alebo zodvihnem rybu priamo do mokrej dlane. Na háčik dám umelé kostné červy alebo kukuricu. Kukuričkou si občas aj prikŕmim, ale veľmi dlho sa na jednom mieste nezvyknem zdržiavať. Nosím si aj malú trojnohú stoličku, ktorú ľahko zbalím. Z času na čas si posedím, keď sa mi miesto zapáči, prípadne, keď som unavený. Na riekach takto plaváčikom splavujem prúdy alebo hľadám pokojnejšie úseky vedľa nich.
Darí sa mi loviť predovšetkým pekné jalce. Občas sa pritrafí nosáľ alebo podustva, sem tam aj mrena. Na ľahký prút je to fakt zábava a zážitok. Podobne ako prívlač. Na stojatých vodách alebo pomaly tečúcich priesakových kanáloch si zachytám červenice, plotice a na moje prekvapenie kukurica chutí aj ostriežom. V plytkých úsekoch občas nahodím len tak bez plaváčika plávajúce miniboilies a čakám, kým sa naň niekto rozhodne ulakomiť. Niečo, ako keď muškár sleduje na hladine svoje mušky a čaká, že vyprovokujú pstruhy a lipne odlepiť sa odo dna a vyplávať si po chutný snack ku hladine. V mojom prípade sú to najčastejšie jalce, keďže ide o kaprové vody.
Všetko sa vracia vode.
Celoročný, vďačný, ale aj vzácny prívlačový súper.
Život pri vode sa rozbieha
Popri tomto love som svedkom zaujímavých návštev zo sveta rýb, vtákov aj cicavcov. Keď si posedím dlhšie, často okolo mňa preplávajú štuky v pároch plaviac sa bok po boku. Vyzerá to, akoby sa ešte nevytreli, pritom by už mali mať toto dvorenie za sebou. Občas zahliadnem aj obrysy väčších svalnatých tiel, ktoré určite patria kaprom. To hlavne v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Nezriedka zazriem veveričku, zajaca, potkana, nutriu aj bobra. Labute a kačky ma občas doslova sprevádzajú, a to aj keď mením miesto. Pokoj na duši spestrujú spevavce, ktoré si navzájom dvoria tancom a spevom. Náš koníček je skutočne balzam na dušu!
Prvé nočné prvojúnové lastovičky.
Ryba, kvôli ktorej sa oplatí nespať.
Deň detí – sviatok prívlačiarov
Blíži sa 31. máj. Voláme si: „Vyrazil si? Ja som o chvíľu na ceste…“ Už niekoľko rokov sa stretávame traja, piati kamaráti z rôznych kútov Slovenska na brehu jednej nemenovanej rieky presne 31. 5. , v deň, keď uplynutím polnoci na 1. 6. začne opäť prívlač a v kalendári svieti MDD. Na miesto prichádzame zvyčajne popoludní medzi 16. a 18. hodinou. Rozložíme bivaky, rozprávame, bavíme sa a sledujeme vodu. Je toho veľa, čo si chceme povedať. Popritom si pripravujeme prúty, čo‑to zjeme aj vypijeme. Do vody, samozrejme, nevstupujeme, žiadne nástrahy do nej nehádžeme, iba ju sledujeme. Pomaly sa stmieva a my si dolaďujeme výbavu a robíme výber nástrah.
O 23.30 hod. už zhromažďujeme prúty aj potrebné príslušenstvo blízko vody a pomaly navliekame broďáky. Pred polnocou už stojíme v plnej poľnej na brehu a čakáme, kým hodinky zaznamenajú polnoc. Rituálne jeden štamprlík vylejeme Svätému Petrovi a čakáme na odbitie polnoci. Sme netrpezliví, ale vždy to dodržíme.
Úderom polnoci pomaly vstupujeme do vody. Ide sa na to! Neodradia nás ani komáre. Spravidla začíname ľahším náčiním a lovíme zubáče, často mreny, jalce a občas bolene. No hlavným cieľom sú fúzaté obludy. Tých je pomenej, ale vieme, že tam niekde číhajú. Vždy nejakého sumca dostaneme, avšak to musíme pritvrdiť, lebo sumcová prívlač je iná liga. Kto ich takto loví, ten vie, o čom hovorím.
Rana ako z dela, cievka vrčí… Sme ticho a len malé svetielka nás prezrádzajú. Máme vždy prehľad jeden o druhom a ak treba, tak si pomáhame podobrať atď. Lovíme, kým vládzeme. Všetky ryby púšťame naspäť. Pred svitaním väčšinou zaľahneme, no občas sa nájdu takí, čo lovia až do rána.
Cez deň lovíme opäť. Cielená ryba je vtedy boleň, ale veľmi často nám to berú jalce. Strávime tam dve, niekedy tri noci, výborne si zachytáme, oslávime Deň detí aj moje narodeniny a potom sa poberieme domov. Je to už naša tradícia a vopred plánovaná dovolenka. Hádam už päť rokov to dodržiavame. Tento článok píšem v máji. Verím, že keď vyjde, my už budeme mať ďalšie kolo tejto tradície za sebou. Už sa neviem dočkať!
Petrov zdar, priatelia!
Pani fúzatá svojou
bojovnosťou takisto zahreje našu prívlačiarsku dušičku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
