Je tu leto a ja verím, že väčšina z vás si už užíva pobyt pri vode. Väčšinou som bol doteraz zvyknutý vložiť do jedného článku viacero mojich krátkych výprav. Jeden môj kamarát mi však nedávno povedal: „Birky, najbližší článok napíš trochu inak, napíš ho len z jednej rybačky.“ Celkom som si túto myšlienku vzal k srdcu...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JÚL 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.02.2024.
Minulé roky som sa zjari venoval väčšinou miestnym štrkoviskám. Tohto roku ma to ťahalo skôr na rieky. Keďže v okolí Prešova nie je tok, kde by som si vedel predstaviť loviť, musel som merať cestu do Michaloviec. Rieka Laborec je môjmu srdcu blízka a pár rýb som už v nej ulovil. Na túto „riečnu tour“ sa pridal párkrát aj kamarát Kubo, bývajúci blízko Michaloviec. V mesiaci marec a apríl sme boli skúšať šťastie na viacerých úsekoch, ale väčšinou sme skončili len s jalcami a pleskáčmi.
Bez jedinej chybičky krásy.
V spoločnosti kolegov‑rybárov
Deň D nastal hneď na začiatku mája. Legislatíva nám už konečne umožňuje loviť aspoň do polnoci, a to som chcel čím skôr využiť. Mal som pred sebou dva dni lovu. K vode som prišiel, samozrejme, už skoro ráno, aby som o štvrtej mohol začať loviť. Nečakal som však, že na mnou vybraný úsek príde chytať ďalších 7 rybárov. Čo už, nejako sa s tým popasujem.
Od skorého rána začal krásny slnečný deň a dúfal som, že sa mi spomedzi všetkých rybárov podarí urobiť aspoň jeden záber od kapra. Čakal som, čakal, čakal… Nič sa nedialo. Pre istotu som aj poprehadzoval prúty, skontroloval ostrosť háčikov a mierne dokŕmil. Okolo desiatej hodiny to konečne prišlo! Prvý razantný záber od kapra a mne sa vlieva adrenalín do žíl. Po slušnej zdolávačke, keď sa kapor vybral hore prúdom, sa mi ho darí podobrať. V podberáku mám krásneho lysca a čoskoro s ním kľačím pred objektívom fotoaparátu. Kapríka púšťam a opäť nahadzujem prút na rovnaké miesto. Prakom som dostrieľal pár boilies na lovné miesto a ďalej viedol debaty s priateľmi chytajúcimi nižšie podo mnou. Cez deň sa nič neudialo a až k večeru sa mi podarilo urobiť dva menšie kapry okolo 8 kg. Musím sa priznať, že po celom dni na slnku ma po zotmení doslova „vyplo“. Poprosil som kamaráta Martina, aby mi o polnoci vybral prúty v prípade, že ma nebude vedieť zobudiť. Doteraz som mu vďačný, že som nemusel vstať z postele a mohol som pokojne spať.
Niekedy sa priplietol aj pekný lysec.
Atraktívne pop-up funguje skvele aj na riekach.
Aj osamote mi to ide!
Budík o 3.50 hod. ma veľmi nepotešil, ale donútil som sa nachystať montáže, pripraviť PVA‑čka a nahodiť prúty. Jediná zmena oproti minulému dňu bola očividná. Nikoho nikde, bol som pri vode sám. Hneď som tomu začal viac veriť. Je samozrejmé, že je väčšia šanca chytiť rybu, keď sú vo vode len dve nástrahy. Nahodil som prúty a vybral som sa do bivaku ešte si zdriemnuť. Nestihol som si ani sadnúť a už sa mi rozbehol pravý prút. Stále trochu zaspatý som nechápal, čo sa deje. Nechcelo sa mi tomu veriť. „Super!“ Prvá ryba na prúte. Kapor sa opäť vybral hore prúdom a ja som len cítil, ako mi šokový vlasec prechádza cez nejaké kamene. Našťastie som ho na navijak navinul dosť, aby som zvýšil šancu úspešného zdolania. Riečne kapry sa ľahko nevzdávajú a tie zdolávačky aj 10 kilových rýb stoja za to. Úspešne sa mi darí zdolať opäť krásneho lysca nízkej formy. Rýchlo si rybku dokumentujem, púšťam ju domov a čím skôr nahadzujem prút s novou montážou. Pokúsil som sa o kontaktný záber a ten naozaj do pár minút prišiel na ten istý prút. Tentoraz bol na konci bojovný šupík. Tento deň začal veľmi dobre, a to som ešte netušil, ako skončí.
Aj malé rieky ukrývajú prekvapenia.
Najedený sa opäť rozbieham…
Po dvoch skorých ranných záberoch som mal celkom veľké očakávania. Samozrejme, ako rýchlo to začalo, tak rýchlo to aj skončilo. Do popoludnia som sa vyhrieval na slnku a pripravoval som si montáže do zásoby – či už to boli Ronnie rigy alebo selektívne Birky rigy. Poobede okolo štrnástej prišiel za mnou Kubo aj s fajným obedom. Nahodil si prúty nižšie odo mňa a začali sme riešiť ryby, ženy a zase ryby… Z rozprávania nás konečne vytrhla cirkulárka na môj pravý prút. Nasleduje rýchly beh na krátku vzdialenosť a do pár sekúnd držím prút s miznúcou šnúrou. Keďže vo vode okrem mušľami obrastených skál nie sú žiadne prekážky, môžem si dovoliť pustiť rybu viac hore prúdom. Vďaka silnejšej zostave by nebol problém v krajnom prípade rybu pribrzdiť. Zdolávačka trvá už pár minút, ale podľa ťahu viem, že nejde o žiadneho giganta. Úspešne zdolávam tučného lysca. Kubo mi robí rýchlu fotku, kapor naspäť do vody a prút takisto.
Do polhodiny prichádza ďalší záber, do hodiny ďalší… Niekto tam hore mi očividne požehnal pravý prút. Bolo to niečo neuveriteľné. Začal som v sebe pociťovať takú „detskú“ rybársku radosť. Od popoludnia do večera nastal neskutočný kolotoč záberov na jeden prút. Jeden kapor bol krajší ako druhý. Zvlášť šupináče s vysokým chrbtom boli exkluzívne. Mal som šťastie, že bol pri mne taký skúsený fotograf ako Kubo. Celý proces dokumentácie a váženia sa urýchlil. Počas mojej série si aj Kubo zdolal dva kapry.
Pri západe slnka...
Večerná rybárska hostina
Bolo tesne po osemnástej hodine a ja som už mal na konte 9 rýb. Jakub ma, žiaľ, kvôli povinnostiam musel opustiť, a tak som to už dobojoval sám. Pekných rýb som mal už dosť. Ešte nikdy som tu nezažil takú sériu záberov od relatívne väčších kaprov. Prežíval som svoj kaprársky sen. Rozhodol som sa dať do hry selektívnejšie montáže, nech mám čas si niečo urobiť na večeru. Cez videohovor mi zavolal môj rybársky brat Martin a podelil som sa s ním o krásne zážitky od vody. A čo môže byť lepšie ako záber v priamom prenose? Počas rozprávania dostávam už desiaty záber! „Hellyeah!“ Odkladám telefón a venujem sa rybe. Asi po desiatich minútach zdolávam krásnu, vysokú formu kapra. Rýchlo si ho vážim a fotím, kým je ešte aké‑také svetlo. Bezchybného šupíka púšťam naspäť domov, na prút dávam novú montáž a šup s ňou do vody.
Čo sa týka kŕmenia, asi každý očakáva, že som do rieky vysypal kilogramy boilies. Žiaľ, mnohých sklamem. Lovil som len čisto s pár guľôčkami boilies na PVA páske. Ryby na to reagovali skvele a na záber som dlho nečakal. Ľudovo povedané: „Veľa muziky za málo peňazí“. S desiatimi úlovkami za deň som bol maximálne spokojný a viem, že už takú rybačku na tomto úseku rieky nemusím zažiť. Nečakal som však, že na mňa čaká ešte jedno prekvapenie…
Skôr ako sa dostanem k veľkému finále tejto výpravy, rád by som povedal, aký mám svoj momentálny kaprársky sen. Množstvo ľudí poľuje na ryby 20 kg+. Niekoľkí dokonca na 30 kg+. Ja som takýto cieľ nikdy nemal a keď som aj ulovil kapra cez magickú hranicu na súkromnom revíri, nebolo to ono. Dal som si za cieľ chytiť kapra cez meter na zväzovej vode. Pár ľuďom som o tom povedal a oni uistili ma, že je to pekný a zároveň ťažký cieľ.
105 cm dlhý riečny šupináč bol vrcholom rybačky.
Rekordná online zdolávačka
Ale späť k vode… Slnko už pomaly zapadalo a ja volám cez videohovor naspäť Maťovi. Netrvalo to dlho, keď sa opäť ozval pravý signalizátor a bola to riadna „fréza“… Odhodil som mobil na zem a bezmocne som chytil prút do ruky. Šnúra v sekunde rezala vodnú hladinu hore prúdom. Už mi bolo jasné, že to nebude žiaden desaťkiláč. Najlepšie bolo, že Martin bol stále na videohovore. Pekne som oprel telefón o stojan a umožnil som mu prežívať tú atmosféru spolu so mnou. Kapor bol už relatívne dosť ďaleko odo mňa a mieril si to do riečnych splavov. Tam som už využil silnejšiu koncovú zostavu a pomaly som sa ho snažil otočiť naspäť dolu prúdom. Môj protivník bol však o krok predo mnou a napálil to k brehu medzi veľké kamene. V mysli som si len hovoril, nech to šokový vlasec všetko vydrží… Po chvíli kapor vyšiel od brehu a vybral sa na voľnú vodu do koryta. Martin mi medzitým len zahlásil, že už zdolávam 10 minút a ešte som rybu ani nevidel. V hlave sa mi stretávajú pocity pokoja, adrenalínu, šťastia a mierneho strachu zo straty tejto ryby. Ubezpečujem sa, že keď som úspešne zdolal 10 rýb, zdolám aj ďalšie. Prešlo už 15 minút, keď konečne pod hladinou vidím na 20 metrov telo kapra. V tej chvíli som zakričal, že je veľký. Priateľ na telefóne hneď reagoval: „Aký veľký?!“ Keď som kapra pritiahol na 10 metrov od brehu, vedel som, že je to „on“. S roztraseným hlasom som povedal: „Maťo, je to on! Je to metrovica!“ Po pár minútach a pár razantných výpadoch som ho podobral a schuti si zakričal „Jeees!“ Minútu som s podberákom v ruke predýchaval tento krásny okamih, keď som si splnil sen. Martin mi úprimne a nahlas zagratuloval a tešil sa so mnou z pohodlia domova. Na podložku som uložil 105 cm dlhého riečneho kapra vo verzii TDI. Neskutočná riečna ponorka!
_5203_u8h015qbyp_29944.jpg)
Tá lepšia kategória kaprov.
Rieka mi nadelila vrchovato
Nebudem klamať, tešil som sa ako malý chlapec. Pretože už bola pokročilá hodina, rýchlo som si nachystal statív s fotoaparátom, aby som si kapra zdokumentoval ešte za svetla. Pár rýchlych fotiek, video a onedlho tohto domorodca vraciam domov. Premýšľal som, či ešte budem pokračovať v love… Do polnoci ešte zostávajú štyri hodiny. Uvedomil som si však, že už nič viac od rieky nemôžem chcieť. Dostal som toho až‑až. S vnútorným pokojom a rybárskym šťastím som sa rozhodol všetko zbaliť a ísť domov. Táto krátka výprava mi vyšla na 100 %. Rozumné počasie, montáže chytali ukážkovo, adrenalínové zdolávania a, samozrejme, krásne úlovky. Niekedy naozaj stačí na ryby aj jeden dobrý deň…
_5203_1rpgcxefbj_29936.jpg)
Kvalitná stužená šnúrka do každej situácie.
Celá fotogaléria k článku
_5203_1rpgcxefbj_29936.jpg)
_5203_u8h015qbyp_29944.jpg)
PrihlásenieRegistrácia 
