Na 1. jún sa tešia nielen všetky deti na Slovenku, ale aj pomerne veľká komunita rybárov, predovšetkým milovníci prívlače. Odbitím polnoci z 31. mája na 1. júna vstupujeme na tzv. „K“ vodách do hlavnej sezóny.
nezadaný
02.07.2024 (7/2024)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JÚL 2024
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.01.2025.
Obdobie medzi 16. marcom a 31. májom, kedy má prívlač „červenú“, dáva dravcom priestor na oddych a pokojné vytretie. A nás, ktorí ich naháňame, konečne donúti siahnuť po inom spôsobe športového rybolovu. Je to tak od roku 2019. Vtedy sa lov prívlačou predĺžil o 6 týždňov. Pribudol február aj polovica marca. Možno stačilo pridať iba mesiac, lov povoliť len do konca februára a marec vypustiť celý. Dravce by mali dlhší oddych a pokojnejšie reprodukčné obdobie...
Milujem prívlač. Ak by bola celoročná, hádam by som inak ani nelovil, ale oceňujem a vidím zmysel zákazu lovu dravcov práve kvôli ich reprodukcii. O ryby sa treba aj starať, nielen ich loviť.
Lov počas prívlačovej prestávky
Samozrejme, som športový rybár celým svojím telom a dušou. Po 15. marci odkladám prívlačové prúty a oprašujem hlavne feedrovú výbavu. Štrkoviská a rieky sú prístupné. Za celoročný lov na štrkoviskách tiež môžeme poďakovať novej vyhláške z roku 2019. Nie sme tak odkázaní na lov na súkromných revíroch. V posledných rokoch ma ešte viac ako feeder počas prívlačovej prestávky baví plávaná a tzv. položená na „ľahko“. Vysvetlím...
Plaváčik na prívlačovom prúte
Hoci som spomínal, že po 15. marci odkladám svoje prívlačové prúty, tak zopár z nich predsa len ostane v pohotovosti a lovím s nimi, no iným spôsobom než na prívlač. Teoreticky ide o kombináciu prívlače a plávanej, ale s prívlačou to v podstate nemá nič spoločné. Akurát to, že prút je z kategórie prívlačových a nie plavačkových.
Jednoducho na ľahký prívlačový prút dám 1 – 3 g plaváčik a vyberiem sa k vode. Nie je to žiaden extra vynález a možno to robievate aj vy. Chodievam hlavne k rieke alebo na priesakové kanály. Väčšinou sú to krátke vychádzky v trvaní 1 – 4 hodín. Úplne naľahko, s jedným prútikom a povinnou výbavou, aby som dodržal rybársky poriadok. Akurát mi ešte pribudol podberák, ktorý vyhláška prikazuje, ak nelovím prívlačou (vtedy stačia vylovovacie kliešte). Nosím taký menší, aký používajú muškári na P vodách alebo feedrovú hlavu na krátkej rukoväti. Krátku, len 20 cm rukoväť demontovanú zo zakrmovacej lopatky naskrutkujem na feedrovú hlavu. Hoci ho používam minimálne, musím ho mať pre prípad kontroly. Väčšinu úlovkov uvoľním vo vode alebo zodvihnem rybu priamo do mokrej dlane.
Na háčik dám kostné červy alebo kukuricu. Kukuričkou si občas aj prikŕmim, ale veľmi dlho sa na jednom mieste nezvyknem zdržovať. Nosím si aj malú trojnohú stoličku, ktorú ľahko zbalím. Z času na čas si posedím, keď sa mi miesto zapáči, prípadne, keď som unavený. Na riekach takto plaváčikom splavujem prúdy alebo hľadám pokojnejšie úseky vedľa nich.
Darí sa mi loviť predovšetkým jalce, plotice a červenice. Občas sa pritrafí nosáľ alebo podustva, sem-tam aj mrena alebo ostriež. Na ľahký prút je to fakt zábava a zážitok!
Na kapry trochu inak
Mám rád aj klasickú kaprárinu, ale zisťujem, že jej už venujem minimum dní v roku, a preto som tento rok kaprárske prúty predal. Ak by som niekedy šiel s kamarátmi na serióznu kaprárinu na veľkú vodnú plochu, postačia mi heavy feedrové prúty, ktoré používam na rieku. Akurát na ne dám kaprárske navijaky. Tie som si nechal.
Tento apríl a máj som si kapry zachytal trochu inak. Opäť som použil prívlačový prút, tentoraz pevnejší ako na plaváčik, cca 40 g vrhacia záťaž. Najprv spôsobom na method feeder s krmníkom alebo na ťažko s olovom. Ale oba spôsoby kapry odmietali, a tak som demontoval záťaž a nahradil som ju iba malým brokom, niekedy len obratlíkom, aby som dokázal ako-tak nahodiť. Na feedrový háčik som dal dve kukuričky. Lietalo to lepšie ako jedno zrnko. A takto som to nechal pomaly klesnúť, niekedy tak trochu „splaviť“ po dne. Ryby to neplašilo a dali sa oklamať. Akurát som sa musel na brehu dobre maskovať a minimálne hýbať, a pozorne sledovať vlasec. Bol to lov bez signalizátorov, lov jastrabím okom a na cit.
Keď som chytil kapra na jednom mieste, musel som sa potom premiestniť inde, lebo už ma prekukli a buď odplávali, alebo návnadu ignorovali.
V priebehu 2 – 3 hodín som prešiel asi 500 metrov, ale tých dva až päť kaprov v rozmedzí 3 – 5 kg som takmer vždy chytil. Bola to veľmi príjemná zábava loviť ich takto na „ľahkú“ položenú na prívlačové prúty. Bolo to akoby som pri prívlači mal na prúte 80 cm bolene alebo šťuky.
Skúška nového cestovného prúta na prívlač
V polovici mája sme s manželkou a kamarátmi vycestovali na vopred plánovanú krátku návštevu Edinburghu. Cieľom bolo navštíviť hrady v blízkom okolí, ale vzal som si nový cestovný prívlačový prút, hádam sa nájde aj príležitosť vláčiť.
V riekach bol zákaz. Povolené bolo iba muškárenie, dokonca zadarmo, ale nemal som výbavu. Nezmestila sa mi do batožiny. Ale zato moju novú mini tele prívlačovú udicu som hravo zbalil. Prút 2,4 m, no transportná veľkosť iba 40 cm! Neuveriteľne šikovná hračka.
Na mori sa vláčiť mohlo. Nástrahy som kúpil až na mieste, keďže som sa do lietadla bál brať háčiky. Posledný deň pobytu som sa pobral k moru, lenže prístup bol dosť zlý, resp. iba na jeden pier som sa vedel dostať a v typicky sychravom a veternom škótskom počasí som si asi tri hodinky zahádzal. Bol odliv a bolo to bez záberu. Vôbec mi to neprekážalo. Tešil som sa, že aspoň takto som bol vo svojom svete prívlače ešte pred 1. júnom. Prút ma však milo prekvapil.
MDD – sviatok prívlačiarov
Už niekoľko rokov sa stretávame traja až piati kamaráti z rôznych kútov Slovenska na brehu jednej nemenovanej rieky presne 31. mája, v deň, keď odbitím polnoci začne opäť prívlač a v kalendári svieti MDD.
Na miesto prichádzame zvyčajne poobede medzi 16.00 – 18.00. Rozložíme bivaky, rozprávame, bavíme sa a sledujeme vodu. Popritom si pripravujeme prúty, čo-to zjeme aj vypijeme. Do vody, samozrejme, nevstupujeme, žiadne nástrahy do nej nehádžeme, iba ju sledujeme. Pomaly sa stmieva a my si dolaďujeme výbavu a robíme výber nástrah.
Keď je 23.30, to už zhromažďujeme prúty aj potrebné príslušenstvo blízko vody a pomaly navliekame broďáky. Pred polnocou už stojíme v plnej poľnej na brehu a čakáme, kým hodiny odbijú polnoc. Rituálne jeden štamprlík vylejeme Svätému Petrovi a čakáme na odbitie polnoci. Sme netrpezliví, ale vždy to dodržíme.
Úderom polnoci pomaly vstupujeme do vody. Ide sa na to!
Spravidla začíname ľahším náčiním a lovíme zubáče, často mreny, jalce a sem-tam aj bolene. Hlavným cieľom sú však fúzaté obludy. Tých je pomenej, ale vieme, že tam niekde číhajú. Vždy nejakého sumca dostaneme. To musíme, samozrejme, pritvrdiť. Sumcová prívlač je iná liga. Kto ich takto loví, vie, o čom hovorím.
Rana ako z dela, cievka vrčí... Sme ticho a len malé svetielka nás prezrádzajú. Máme vždy prehľad jeden o druhom a ak treba, tak si pomáhame. Lovíme, kým vládzeme. Všetky ryby púšťame naspäť.
Pred svitaním väčšinou zaľahneme, no občas sa nájdu takí, čo lovia až do rána. Cez deň lovíme opäť. Cieľová ryba je vtedy boleň, ale veľmi často nám to berú jalce. Strávime tam dve, niekedy tri noci, výborne si zachytáme, oslávime Deň detí a potom sa poberieme domov. Je to naša tradícia.
Nie veľmi priaznivá konštelácia hviezd
Tohto roku vyšiel 1. jún na sobotu, čo nie je dobrý termín, lebo víkend znamená viac ľudí, viac rybárov a viac rekreantov. Leto proste volá. Poznáme to, ten tlak na naše vody... Navyše predpoveď počasia nebola dobrá, a tak to kamaráti zo stredného Slovenska vypustili a ostali sme len dvaja – ja a Noro.
Na miesto činu sme prišli okolo 19.00 a sledovali sme vodu. Pribudlo úsekov s bujnou vegetáciou, čo sťažovalo lov. Bivaky sme ani nerozkladali. Rozhodli sme sa loviť
len jednu noc a ráno ísť inde.
Keď minula polnoc, pomaly sme zabrodili. Boli sme v rajóne celkovo traja. My dvaja a jeden pán, ktorý došiel tesne pred polnocou. Prvé hody do tmy, ale aj tie ďalšie boli o vyťahovaní tráv. No asi po 20 minútach sa mi prút pekne ohol a cievka začala vrčať. Záber prišiel z miesta, kde sekundu pred nahodením bolo zreteľne počuť zaloviť zubáča. Ryba vzala pár metrov šnúry a potom som ju pomaly začal priťahovať. Hneď bolo cítiť, že súper nie je malý. Namieril si to hore prúdom, pomaly som ho priťahoval bližšie, už som siahal po podberáku a v momente, keď som si zapínal čelovku, aby som si naň posvietil – uvoľnil sa! S najväčšou pravdepodobnosťou to bol zubáč 70 cm+. Krátko nato som zdolal krásnu mrenu podobných rozmerov. Kamarát zdolal menšieho zubáča.
Začalo pršať, tretí lovec sa zbalil. Ja som si medzi druhou a treťou hodinou rannou šiel oddýchnuť. Noro lovil bez prestávky. Má o nejaký rôčik menej a vydrží dlhšie bez oddychu. Zdolal ďalšieho zubáča, teraz už solídnych rozmerov okolo 70 cm a dve pekné mreny.
Pred svitaním som sa k nemu opäť pripojil. Došli aj ďalší dvaja rybári. Ja som ostal už bez kontaktu s rybou a Norovi sa ešte podarila šťuka aj boleň.
V porovnaní s predošlými ročníkmi to bolo slabé, ale boli iné podmienky a bez ryby to nebolo. Na „zahájenie sezóny“ môže byť. Ráno o 8.00 sme už balili, ale dohodli sme sa, že si dáme vedieť, či vybehneme aj večer.
Rovnaká rieka, no iné miesto
Zhodli sme sa, že predsa len ešte vyrazíme, ale na iné miesto. Zhruba o 18.00 sme sa tam stretli. S prekvapením sme zistili, že 1. jún oslavujú aj kaprári. Rieku lemovali bivaky, člny a kaprárske prúty. Proste víkend a hneď je plno.
Pred naším príchodom sa oným územím prehnala poriadna búrka a mnohých prívlačiarov vyhnala preč. No napriek tomu nás tam bolo dosť a postupne zase poprichádzali. Miestami to bolo ako na rybárskych pretekoch. Väčšina sa snažila loviť bolene. Tým sa veľmi nechcelo. Kamarát jedného pekného zdolal, hoci cielil s väčším voblerom na zubáča alebo sumca. Mne sa podaril na gumeného ráčika zubáč volžský. Jedna šťuka mi tesne pod nohami vzala kopýtko, ale padla a jedna väčšia mi to celé odhryzla. Potom som nasadil volfrámové lanko, ale žiadnu zubatú som už nevydráždil k záberu.
Z ďalších rybárov v tom čase jeden pán zdolal ešte zubáča a jeden mladý chlapec bojoval s boleňom, no keď mu prút zobral z ruky jeho otec, tak sa boleň uvoľnil. Čo už, mládeži treba občas aj veriť, milí oteckovia...
Asi o 20.30 sme už celkom slušne unavení zložili prúty a spokojní sme sa pobrali k autám. MDD sme oslávili s prívlačovými prútmi v ruke na dvoch revíroch, a to nás tešilo.
Želám vám peknú prívlačovú sezónu a Petrov zdar, priatelia!
PaedDr. Vladimír PAJKOŠ
PrihlásenieRegistrácia 
