Úprimne sa musím priznať, že minulú sezónu som ulovil jedného kapra. Dôsledok tejto chudobnej štatistiky je aj fakt, že kvôli pracovným ako aj súkromným povinnostiam som bol na rybách len trikrát. Prvých sedem júnových dní na našom východoslovenskom „mori“ a akurát tento necelých osem kilogramov ťažký „jedinec“ bol len slabou satisfakciou na pohľad nehybných swingrov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2008
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Druhú vychádzku zachránili Rigor a Vilo dvoma takisto neveľkými rybami na našej „srdcovke“ neďaleko Košíc. Famózny záver sezóny bol na Šíravskom kaprovi, kde sme boli s Rigorom za celkom seriózne snaženie odmenení siedmimi dňami a siedmimi nocami bez jediného záberu. Ryba sa proste na našich kŕmnych miestach neukázala. Človek mieni, ale niekto „hore“ zrejme mení.
Cieľ bol jasný: Ecséd tó
No nevadí! Najviac ma však štvalo, že som premeškal začiatok sezóny, keď je ešte, bohužiaľ, na našich vodách svätý pokoj. Áno, asi po deviatich sezónach som prvýkrát vynechal jarnú rybačku v zahraničí (jasné, že v Hungárii), a tak som sa rozhodol, že tento rok trochu pritlačím na pílu a dobehnem zameškané. Aj keď vlastne iniciátorom všetkého bol Vilo, bol som rád, že budem mať po boku niekoho seriózneho (nie som si celkom istý, že to isté hovorí aj on o mne).
Rigor odmietol účasť z nie celkom jasných príčin (žeby ma už nemal rád?). Nech je už ako chce, musím povedať, že sme sa na túto výpravu obidvaja pripravovali poctivo a už od januára vypili naozaj veľa kávy pri nepravidelne pravidelných návštevách, aby nám nič neuniklo. Cieľ bol jasný: Ecséd tó.
Naozaj krásne jazero s priezračne čistou vodou, miliónom prekážok, dvoma mi-liónmi „amerických sumčekov útočníkov, ktorých sa je ťažko zbaviť“, ale hlavne zdravými bojovnými rybami. A keď internetový portál ohlásil na jeseň minulého roka nový „náklaďák“ s hmotnosťou 30,60 kg (Frank Warwick si môže pripísať na svoje návnady ďalší z úžasných úlovkov nad 30 kg), bol len potvrdený cieľ našej prvej tohtoročnej výpravy.
Jasné, že sme boli presvedčení, že „Ericha“ ulovíme, ako iste aj všetci ostatní, čo tam boli. Ale skôr ako sa rozpíšem, poviem opäť úprimne: neulovili! Nevadí, najbližšie sa dá určite prehovoriť. Takže ostávalo už len kontaktovať Roba Martona. Ústretový Robo dotiahol všetko do víťazného konca a stanovil dátum nášho odchodu na 26. apríla 2008.
Neveselá situácia
Ešte skočiť do Košíc ku Gidovi, pre „pár“ (viezli sme si so sebou asi 60 kg boilies a peliet) návnad a mohli sme vyraziť. K jazeru sme prišli ráno, aj keď pontónová rotácia prebieha každú sobotu o 13.00. Hlavná aktérka - usmievavá Heni - nás vítala pohárikom szilva pálinky a rýchlou maďarčinou, alebo plynulou, rovnako rýchlou angličtinou nás zasypávala čerstvými informáciami.
Vilo ma po úvahe, že mám doma 2 roky „spolubývajúcu“ Edinu, ktorej rodný jazyk je maďarský, pasoval hneď za tlmočníka. Vraj tých osem slov, čo som sa za ten čas naučil, mi musí stačiť. A tak sme mali aký-taký prehľad o tom, čo sa na vode deje. Neveselá situácia: Heni „beszélni“, že ryba veľmi nejde a keď zo štyroch odovzdaných prehľadov boli dva prázdne, na treťom tri a na štvrtom štyri menšie ryby do deviatich kilogramov, dali sme si radšej ešte jeden (alebo dva) poháriky szilvy.
Niečo pred trinástou už náš arzenál spočíval v troch loďkách a Gyula bácsi - miestny Charon (prievozník) - si to s nami šinul na štvorku pontón. Na Ecsédi veg tó môžete chytať každý na štyri prúty, tak prvé, čo sme s Vilom urobili, bol výber miest. Keďže sme na „štvorke“ lovili už predtým, vedeli sme, do čoho ideme.
Miesto lovu
Štyri prúty sme rozmiestili na asi 200 metrov vzdialenú plošinu, v hĺbke od štyroch do deviatich metrov. Po dva prúty v príbrežných, veľmi zarastených zónach po pravej, rovnako aj ľavej strane. Všetky príbrežné lovné miesta nie sú ďalej ako 2-3 metre od brehu, v hĺbke do troch metrov, z čoho sa javil maličký problém: denných záberov sa asi nedočkáme! Stalo sa.
Umiestniť bójky do aspoň trocha hlbších vôd nebolo možné, nakoľko po 4-5 metroch klesá voda veľmi prudko až na 23-metrovú hĺbku. Jedno z týchto pribrežných miest sa ešte pred prvým zavezením javilo veľmi lukratívne, čo sa neskôr aj potvrdilo asi 70-timi percentami celkových záberov zo všetkých osem prútov.
Zaujímavosť:
O „blízkych“ udiciach sme mali dokonalý prehľad, nakoľko v trojmetrovej hĺbke bolo jasne vidieť aj stoper v boilies. A museli sme si dať aj trochu záležať na poslednom metri udice. Vyvážanie na pomerne šikmé plochy týchto pribrežných zón si vyžadovalo dosť veľkú trpezlivosť, a tak nám večerné prevážanie všetkých prútov zabralo každý deň asi tri hodiny práce.
Prehľad o „plošinových“ udiciach bol trochu slabší, čo je bežným problémom pri klasickom chytaní. Trochu nás zarážala teplota vody. Predpokladali sme o čosi vyššiu, no namerali sme len 14 °C, čo mali za následok chladné noci...
Šestnásť zdolaných rýb
Na takúto situáciu sme sa vopred dokonale pripravili a to aj v oblasti návnad a nástrah, a tak voľba padla na „studenšie“ návnady: na Pineaple plus a The Source. Prvá si s prehľadom odniesla prvenstvo čo sa týka počtu záberov a The Source si na dne vypracoval najväčšiu rybu. Teplota vody mám „ušetrila“ aj značné množstvo návnady, pretože ryby sa na našich kŕmnych miestach naozaj nebili o nástrahu.
Aj napriek týmto podmienkam sme s priemerným denným počtom záberov 4 – väčšinou jedným z náhornej plošiny a troma príbrežnými, teda celkovo dvadsiatimi ôsmimi, z ktorých sme zdolali šestnásť rýb – boli s Vilom celkom spokojní. A to najmä keď sme sa pri záverečnom odovzdávaní prehľadov o úlovkoch od Heni dozvedeli, že sme boli veľmi úspešní a zdolali sme zatiaľ druhú najväčšiu rybu tejto sezóny s hmotnosťou necelých osemnásť kilogramov.
Ak chytáte na naozaj dobrom mieste s naozaj dobrou nástrahou, máte o dve starosti menej, a bez záberový problém spočíva niekde inde. Alebo jeho riešenie je len otázkou času, teda vašej trpezlivosti. Jedinou príčinou smútku v našich očiach bol celkový záver našej prvej tohtoročnej výpravy, keď sme s Vilom túto nádhernú a zároveň nevyspytateľnú vodnú plochu opúšťali. A to zrejme aj preto, že sme ani len netušili, že sa sem už o sedem dní a na rovnaké stanovište opäť vrátime. Ale o tom je už budúci príbeh....
Dodatok
Odkedy som sa vrátil z Ecsédu, budem nosiť fotoaparát asi aj na WC. Nerád by som totiž najbližšie prišiel o nejakú dôležitú momentku, ako napríklad, keď sme pri večernom prevážaní vzdialených prútov zazreli s Vilom „flotilu“ pozostávajúcu z troch členov posádky. Elektromotor na člne riadila Heni, na prove sedel pes a v strede trónila koza. Mimochodom, „Easyike“ je naozaj riadnym členom správcovského personálu, ktorý má na starosti, okrem iných dôležitých záležitostí, hlavne „kosenie“ trávnatých oblastí...
Za Dynamite team Ďoďo
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
