Výber z tých najzaujmavejších člankov od čitateľov, ktoré dorazili do redakcie.
nezadaný
25.08.2008 (8/2008)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Dovolenka
Viem, že každý z nás, rybárov, túži po celoročnej tvrdej práci stráviť aspoň dva pekné a príjemné týždne s rodinou niekde na tichom a pokojnom mieste pri vode, kde by sa okrem iného, mohol naplno venovať svojej najobľúbenejšej zábave - rybolovu. Takýto sen sa však vyplní iba málokomu.
Nepatrím k tým šťastnejším, ktorým sa za svojho života podarilo kúpiť, zdediť či postaviť nejakú chatu pri jazere, a tak som odkázaný na ponuky cestovných kancelárií a inzerátov, ktoré však ani zďaleka nespĺňajú moje predstavy. Zaiste si mnohí poviete, že postaviť bivak hocikde pri vode nie je problém, no ísť so štvorročným synom a priateľkou do takýchto podmienok, sa mi javí ako dosť riskantné z hľadiska hygieny a bezpečnosti.
Stan a bivak som preto zo svojich predstáv vylúčil. Zostali chaty na prenájom. Na internete je ich neúrekom, no keď sa zameriate na naplnenie svojich túžob, tak nenájdete ani jednu. V ponuke sú väčšinou chaty od vody dosť vzdialené. Možnože som príliš náročný, ale myšlienky na to, ako každý deň prenášam svoje náradie na ryby niekoľko krát za deň 100-150 m od chaty k vode, nemajú s pohodovou dovolenkou nič spoločné; to by so mnou namiesto partnerky musel ísť sluha, alebo slúžka.
V minulosti sme sa takto rekreovali v Šaštíne (200 m), na Zelenej vode (80 m), v rybárskej chate v Malých Levároch (25 m), v Jakubove (50 m), dvakrát som si vypožičal od kamaráta karavan, s ktorým sa dalo utáboriť síce tesne pri vode, ale problémy boli zasa s hygienou. Aj keď mám na každú z týchto dovoleniek pekné spomienky, moju predstavu úplne nenaplnili.
Ideálom by bola chata tesne pri jazere, kde by človek mohol loviť nonstop celé dva týždne bez ohľadu na počasie, popíjajúc s rodinou kávu na terase, nerušený motorovými plavidlami a s možnosťou kúpania sa priamo pri udiciach. Na Slovensku je takýchto miest zaiste veľa, no zatiaľ som nemal to šťastie na ne natrafiť. Chcel by som aj touto formou poprosiť kolegov od vody, prípadne ochotných majiteľov takýchto chatiek, pokiaľ majú informácie o možnosti strávenia letnej, alebo jesennej dovolenky pri vode podľa predstavy, ktorú som popísal, nech mi dajú vedieť...
Počas niektorých rybačiek som si všimol, že aj v priebehu nádherného leta bývajú pri mnohých jazerách niektoré chaty opustené a málo využívané. Nie všetci majitelia sú ochotní prenajímať svoje nehnuteľnosti prostredníctvom cestovných kancelárií, ale mnohým by iste dobre padlo zarobiť si nejaké peniaze, potrebné na údržbu alebo opravy svojich chát. Zaiste sú aj takí, ktorých by snáď potešila spoločnosť nekonfliktného rybárskeho fanatika so svojou polovičkou a nádejným štvorročným rybárskym adeptom, ktorý by určite prispel k spestreniu letného pobytu.
Osobne nie som rybár, ktorý potrebuje chytiť rybu za každých okolností a sťahuje sa z miesta na miesto len aby uspel, skôr som ochotný venovať sa dlhodobo jednému miestu a kvalitným ale striedmym zakrmovaním prispieť k úspešnému lovu, čo by iste ocenil každý rybár loviaci na takomto mieste po mojom odchode. Neraz som aj na frekventovaných revíroch zdolával ryby dva metre od brehu, za údivu susedov, nahadzujúcich svoje návnady a nástrahy do vzdialeností osemdesiat a viac metrov. Samozrejme, že druhý deň bolo toto miesto zamínované a nedostupné. To je však daň jednodňových vychádzok a dovolenka by mala byť o niečom inom.
Pevne verím, že sa nielen mne ale aj vám podarí stráviť tohtoročnú dovolenku v príjemnom prostredí, za pekného počasia a hlavne s príjemnými ľuďmi.
Stano Bernhauer
Namiesto štúdia rybačka
V to ráno som išla, ako každú sobotu, do školy; to je totiž údel externých študentov. No vyučovanie bolo zrušené. Takže z plánov na tento deň už zostalo len dať dohromady moje auto, ktoré pred týždňom vypovedalo poslušnosť. Nepodarilo sa a dosť ma desila predstava týždňa bez auta. O čo si človek rýchlejšie zvyká na pohodlie, o to potom ťažšie znáša návrat, i keď len dočasný.
Keď môj priateľ skonštatoval, že tu nič nezmôže, tak akosi jednomyseľne sme sa zhodli na ďalšom dnešnom programe. Rozhodli sme sa jednoznačne – zájdeme k Baranovi (miestny obchod s rybárskymi potrebami), kúpime kostniaky, popozeráme čo nové a môžeme ísť na ryby. Ešte zostalo vyriešiť kam. Priateľ to mal už premyslené: „Na Váh na mreny.“ Súhlasila som, veď prečo nie.
S nakúpenými kostniakmi a naloženým autom s rybárskym výstrojom sme vyrazil k Váhu. Pri vode sme videli pekné zdolávanie mreny na jemné náradie, čo nás ubezpečilo, že dnešná rybačka bude určite úspešná. Bolo krátko po pol jedenástej, keď priateľ prvýkrát nahodil svoj 20-gramový feedrový košík s vnadiacou zmesou zmiešanou so syrovým posilňovačom a hlinou. Mne, ako oveľa menej skúsenej, chytám asi jeden rok, trvalo dlhšie naviazať si systém. Ale v tento deň som sa rozhodla použiť po prvý raz priebežný systém, čo ma zdržalo viac ako obvykle. Postupne sa počasie stále zlepšovalo, otepľovalo, čo nás tešilo. Postupne sme zo seba zhadzovali vrstvy oblečenia.
Prvý razantný záber mal priateľ zhruba o 20 minút; podarilo sa mu rybu zaseknúť, no v tom - čo človek nechce - zazvonil telefón. Samozrejme, ľudská zvedavosť zvíťazila a on dvíhal hovor v jednej ruke a v druhej držal udicu s nie celkom správne nastavenou brzdou. Ryba si potiahla kúsok silonu, ale potom nasledovalo odtrhnutie celého systému. Podľa všetkého išlo o veľmi peknú mrenu, okolo 65 cm.
Nasledovalo naviazanie nového priebežného systému. Stačili asi dve náhodenia s krmivom a znova razantný záber, po ňom nasledoval zásek. Priateľ sa už mohol plno venovať peknému súboju s rybou. Zhostila som sa úlohy zdokumentovať to s fotoaparátom v ruke.
Pri podoberaní sa ťažko vtesnávala do plavačkového 3-metrového podberáka. Priateľ to však zvládol sám. Vlastne vždy si rybu musí podobrať on, vraj aby potom mohol nadávať sebe keby ju stratil pri poslednej fáze zdolávania. Bola to pekná mrena – 57 cm a 2,3 kg. Len čo sme ju odfotili, putovala naspäť do svojho prirodzeného prostredia.
Hneď nato som nahodila a o pár sekúnd ohnutá špička naznačovala záber. Ako vždy, nesmelo som sekla. Zacítila som odpor a potom nasledoval únik ryby, odvíjanie silonu z navijaka. Na prekvapenie po prúde, až som mala strach, pretože v blízkosti boli potopené konáre. Vždy, keď sa mi podarilo rybu pritiahnuť o kúsok k sebe, o raz taký kus sa mi vzdialila. Po chvíľke sa to však otočilo v môj prospech. Keď som ju mala už bližšie pri brehu, bolo jasné, že o mrenu nejde. Priateľ vyslovil domnienku, že by to mohol byť kapor. Pri prvom pokuse podobrať zostal prekvapený, kapor to taktiež nebol.
Na druhýkrát sa mu ju podarilo podobrať. V podberáku bol nádherný lieň. Predtým sa mi podarilo uloviť túto rybu raz, vtedy som jej namerala 25 cm, čiže aj ja som sa nestačila diviť. Tento môj lieň bol dlhý 47 cm, a vážil 2,1 kg. Jeho farba bola nádherná. Ešte nikdy som s rybou nemala toľko práce. Zdolávanie mi trvalo pre mňa neuveriteľných 10 minút. Aj moje náčinie patrí určite k tým jemnejším, čo pôžitok zo zdolávania znásobovalo spoločne s prúdom Váhu. Rybu sme odfotili a vrátili späť. Veď ja nedokážem ani jednu rybu zabiť, a preto si ich ani nemôžem brať. A zvlášť takúto nádhernú rybu, to určite nie.
Vzduch sa oteplil tak, že sme zostali len v tričkách, čo na 14. október bolo takmer nepredstaviteľné. Ešte v ten deň sa mi podarilo uloviť 55 cm mrenu, boj bol miernejší. To už sme boli smädní a nadišiel čas obeda. Rozhodli sme sa pobaliť veci a o jednej vyrážali naspäť. Obaja spokojní, veď sme strávili príjemné dopoludnie a ja som sa opäť utvrdila, že ryby sú veľmi dobrý relax. Nemyslíte tu na nič iné, hlavné po takýchto nádherných rybách.
Magdaléna Horná, Moravské Lieskové
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
