Zrazu sa stalo niečo, čo sme nečakali. „Plavák“ zastal a ponoril sa! Potom vyšiel a udialo sa to, čo sme videli vo filme Čeľuste. Greg síce ponúkol, aby sme si útočníka aj zdolali, radšej sme však réžiu tejto drámy prenechali jemu. Zasekol a my sme prestali dýchať! Bol to žralok! Pri fotení nastalo to, na čo nás Greg upozorňoval! Spoznal sme na vlastnej koži, že žralok hryzie nielen vo vode, ale aj na suchu...! Vojto sa fotil a nejako sa pozabudol. „Klofol“ ho do nosa, pery a brady! Zrazu sme nevedeli, z koho toľko krvi tečie... Vojto zostal poznačený na nose.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2008
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V predchádzajúcej časti sme sa rozlúčili vo chvíli, keď nás Greg zobral do prístavu, kde predpokladal ulovenie menších žralokov. Lovili sme z betónového umele vytvoreného móla, kde bol maják. Po nastražení vážnejších udíc sme sa venovali lovu drobných rýb.
Priznám sa, že som lovom z betónových obrovských odliatkov nebol nadšený, nakoľko tam už bolo pripevnených pár spomienkových medených plakiet s menami a dátumami, keď sa zo živých bytostí stali obete... Jeden zlý krok a ocitol by som sa v nenávratne. Nevedel som si predstaviť zdolávanie veľkej ryby z tohto miesta.
Netušili sme čo príde...
Po chvíli Greg zaregistroval záber na svojej udici. Vojto si kúpil špeciálnu obuv a bol na betónových odliatkoch istejší, takže sa podujal na zdolávanie ryby. Po „kamzičích“ skokoch po hroznom teréne a pohľade na Grega ako asistuje tesne nad vodou, ktorá ho občas zaliala sa, Vojtovi podarilo zdolať 24 kg žraloka piesočnatého. Je to veľmi pekný a zaujímavý žralok. Len čo sme ho odfotili, putoval šetrne do vody s odkazom nech pošle „deda“!
Greg bol presvedčený, že na týchto miestach sa nám podarí uloviť garruppu, čo je ryba, ktorá dosahuje až 200 kg hmotnosť a podobá sa na ostrieža. Lov drobných rýb ma omrzel, lebo pomer zakvačení sústavy presahoval pomer rýb a už sa mi nechcelo nadväzovať sústavy. Vrcholom bolo zachytenie „vážnejšej“ udice a pretrhnutie vlasca, kde som to najmenej očakával. Hneď som naznačil Gregovi, že asi sa poškodil veľký kus silonu na útesoch a treba ho vymeniť. Súhlasil, čo sme neskôr ohodnotili ako veľmi správne rozhodnutie, ale to sme ešte netušili čo nás čaká a čo neminie.
Dlhšiu dobu sme nemali úspech, a tak sme využili neďalekú pláž. Bolo zaujímavé, keď cez amplión požiadali kúpajúcich, aby vyšli z vody. Našťastie to povedali aj anglicky, čomu rozumel len Ferči a on nás upozornil, že máme opustiť oceán. Vysvetlenie nám dal Greg, takto sa starajú o bezpečnosť ľudí keď sa objaví na vode plutva....
Plavák z chladničky
Namietal som, že sú tam siete, ale Greg oponoval, že za tie sa schovávajú malé žraloky pred veľkými...! Tak sme radšej išli loviť ďalej. Neviem ako ma napadla myšlienka - lov na veľký plavák - ale zaľúbila sa aj Gregovi a zostavil plavák z prenosnej malej polyesterovej chladničky! Nastavil hĺbku cca 5 m, obtočil okolo „plaváka“ a nahodil.
Po odvinutí a ustálení nástrahy - pol tuniaka - nastal záber! Neskutočné! Greg sekol, nakoľko typoval garruppu, ktorá hneď hľadá útočisko medzi skalami, alebo v betónových odliatkoch. Ale bezúspešne! Škoda. Nástraha bola dokmásaná, podľa odhadu na 10 kg rybu. Takto „rozfrancovanú“ nástrahu Greg znova nahodil s nádejou, že sa ryba znova ulakomí. Prúd bral „plavák“ aj s nástrahou ďaleko a už klesala nádej na záber. Ale zrazu sa stalo niečo, čo sme nečakali. „Plavák“ zastal a ponoril sa! Potom vyšiel a udialo sa to, čo sme videli vo filme Čeľuste. Ale, samozrejme, v menšej mierke.
Žralok hryzie aj na suchu!
Fantázii sa medze nekladú a keď nám Greg ponúkol, aby sme si útočníka aj zdolali, radšej sme réžiu tejto drámy prenechali jemu. Zasekol a my sme prestali dýchať! Ale zrazu – small (malá)! Vojto sa podujal pomôcť zdolávaní. Išlo o 18 kg žraloka...
Pri fotení nastalo to, na čo nás Greg upozorňoval! Žralok hryzie nielen vo vode ale aj na suchu! Vojto sa fotil a nejako sa pozabudol. „Klofol“ ho do nosa, pery a brady! Zrazu sme nevedeli, z koho toľko krvi tečie... Vojto zostal poznačený na nose. Nahováral som Grega nech nastražíme uloveného žraloka, ale on skonštatoval, že tam v tomto čase nie je veľký žralok – škoda.
Dráma sa teda skončila a my sme sa pobrali na chatu. Tam sme sa rozhodli pokračovať lovom z piesočnatého pobrežia. Ešte za svetla sme dorazili na pobrežie, vymenili silony a nastražili tuniaky a sépie. Bolo veľmi veterno a piesok sme mali doslova všade.
Na pobreží lovilo viac rybárov, ale pri zotmievaní sa balili, lebo vraj sa im nechce zdolávať žraloky! Ale my sme zostali! Bol spln, a tak sme sa kochali krásou prírody a počúvali neustále hučiaci oceán. Stál som pri udici, ktorá bola „pridelená“ Vojtovi a zrazu grrrr! Multiplikátor sa ozval pre rybára tým najkrajším a najočakávanejším zvukom!
Sľubný začiatok večerného lovu
Vojto sa ustrojil s opaskom na udicu a sekol. Z navijaka ubúdalo silonu a Greg skonštatoval, že je to pravdepodobne raja. Ako Vojto zdolával, tak aj na druhej udici bol záber! Zobral som si opasok a zasekol. Sprvoti som nevedel, čo mám na udici, lebo to bolo ako keby som zakvačil vrece v rieke. Greg aj mne povedal, že je to taktiež raja. Takže sme obaja zdolávali raje. Keď na týchto miestach zdolávate rybu, nie je isté, že úlovok vytiahnete v celosti. Zdolávanie raje je zaujímavé tým, že necítite bojovnosť ryby ale len ťah, pretože raja veľmi využíva prúdenie a aj vlny.
Asi po 20 minútach sa mi podarilo úlovok zdolať. Ulovil som raju hnedú s hmotnosťou 32 kg. Navrhol som, aby sme ju nastražili, ale bola to samica a tak sme ju po fotení pustili šetrne späť. Vojto zdolal raju diamantovú ťažkú 56 kg. Začiatok večerného lovu sa začal sľubne. Nastražil som asi 50 cm sépiu. Dlhšie sa nič nedialo, a tak som kontroloval udice, či sa neuvoľnili alebo či nám neodhryzli nástrahu aj s lankom. Greg zostal pri svojej a mojej udici a ja som išiel k tej Ferčiho.
Blížila sa 23. hodina, keď Greg na mňa volal, že na jeho udici je záber a aby som sa jej chopil. Keď som k nej dobehol, tak z multiplikátora sa postupne odvíjal silon. Len čo sa mi palica ocitla v rukách, pocítil som plynulý a silný ťah. Greg ma upozornil – BIG FISCH!!! Potom som zasekol. Nastalo to, čo som nečakal. Ryba zostala stáť! Tak som začal navíjať a „pumpovať“ s vedomím, že mám zasa nejakú raju.
Bol to neopísateľný silný ťah!
Greg stál vedľa a tak som nahlas podotkol – small fisch. On sa na chvíľu zamyslel a znova zopakoval: BIG FISCH!! Sám seba sa pýtam, ako to môže byť veľká ryba, keď nebojuje ani tak ako raja hnedá. Už len chvíľu trvalo plynulé zdolávanie a zrazu sa karta otočila! Ryba znova zastala a rozhodla sa pre iný smer!
Bol to neopísateľný silný ťah. Darmo som sa „posadil“ do udice a darmo priťahoval brzdu. Greg sa pousmial nastavil ma na zdolávanie – ukázal mi finty pri súboji s veľkou rybou. Z cievky mi ubúdalo silonu, a tak som sa rozhodol, že budem rybu nasledovať, keďže išla súbežne s pobrežím približne v 200 m vzdialenosti.
Ani po hodine som netušil, či mám veľkú raju alebo žraloka. Greg povedal, že pokiaľ je to raja nad 100 kg, tak nemáme šancu ju zdolať, lebo raje takej hmotnosti sa nechajú unášať silným prúdom. Zrazu „súper“ zastal a spravil pohyby, podľa ktorých som určil, že zdolávam rybu a nie raju. Prešli dve hodiny zdolávania a nebol som si istý, či ten na druhej strane vie o tom, že sa s ním chcem fotiť alebo si naďalej hľadá potravu.
Tretia hodina zdolávania...
Keď sa blížila tretia hodina zdolávania a mali sme za sebou asi 5 km chôdze, pocítil som, že asi začína mať aj súper toho dosť! Mýlil som sa! Greg ma neustále povzbudzoval. Vedel, že zdolávam žraloka, ale nevedel aký druh. Žralok si to zrazu rozmyslel a otočil sa priamo do oceánu! Z cievky mi silon ubúdal neskutočne rýchlo a to nás doviedlo k myšlienke, či nám nezobralo žraloka niečo väčšie, na ktoré žiadnu šancu nemáme.
Povedal som si – keď som to vydržal doteraz, nevzdám sa! Na cievke bolo navinuté 400 m silonu a 600 m šnúry, a tak som dúfal, že to postačí. Greg svietil na cievku a spolu sme očakávali zázrak – že sa zastaví. Stalo sa! Povzbudil ma – teraz je už tvoj! Zdoláva sa spôsobom - keď ryba zastane tak sa dozadu kráča a potom sa behom navíja. Je to neopísateľný súboj, ktorý sa zdá, že nemá koniec. Ale aj žralok začal mať toho dosť a blížil sa k pobrežiu. Ešte využíval veľké vlny. Nakoľko som bol ďaleko od vody, videl som len čelové svetlo Grega ako sa snaží uchopiť žraloka.
Z posledných síl som sa oprel do udice – Greg zmizol vo vlne a zrazu som počul – Zambezíííííí! Sark zambezíííí!!! Bol som poučený, že do poslednej chvíle musím mať kontakt s rybou, a tak Vojto a Ferči pomáhali vytiahnuť rybu. Všetci sme mali veľkú radosť a ja o to väčšiu, keď som sa dozvedel, že som ulovil najobávanejšieho žraloka oceánov a morí –ŽRALOKA ZAMBEZI! Po meraní a fotení sme ho rýchlo navrátili do jeho domáceho prostredia. Podľa tabuliek mal hmotnosť cca 120 kg. Zabral na sépiu hodinu pred polnocou a zdolal som ho o 2.30 hod. na 55-ku silon! Unavený sme sa vrátili na chatu. Ráno nás čakala cesta k mozambickým hraniciam...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
