Naše putovanie s Markkom a jeho rodinou pokračuje po ďalšej turisticky mimoriadne vyhľadávanej a atraktívnej oblasti – po Liptove. Cieľom našich nerybárskych výletov sa stávajú Vysoké Tatry so Štrbským plesom, Lomnickým štítom s lanovkou, nasledujú Nízke Tatry s Vrbickým plesom, Demänovskými jaskyňami a vybranými turistickými chodníkmi... Viac sa za týždeň vlastne ani nedalo stihnúť. Markkove deti a manželka ocenili výlet do Tatralandie, rovnako aj na termálne kúpalisko v Bešeňovej. A tu sa vlastne začal aj náš „liptovský“ rybársky program...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: AUGUST 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Bešeňová
S Markkom sme namiesto kúpania navštívili jeden z mála slovenských revírov bez privlastnenia si úlovku – VVN Bešeňová. Vysoká obsádka pstruha dúhového a možnosť úlovku kapitálnych aj niekoľko kilogramov ťažkých pstruhov potočných, resp. jazerných, robí z tejto lokality atraktívnu vodu nielen pre našich, ale aj zahraničných rybárov.
Avšak ani tu nie je až také jednoduché dosiahnuť úlovky pekných rýb. Niekoľkokrát popichané pstruhy sú od rybárov dokonale „vyškolené“ a opatrné. Ponúkané nástrahy často len prenasledujú, prípadne do nich jemne ťuknú. Poriadne zábery sú skôr výnimkou.
Preto sme sa rozhodli pre jemné muškárenie s malými patentkami. Takmer štvormetrový nadväzec mal byť zárukou, aby sa šnúra stane pre ryby prakticky neviditeľnou. Háčiky bez protihrotov sú tiež samozrejmosťou. Obloha bola zamračená, akoby sa mal každú chvíľu spustiť dážď, jednoducho ideálne počasie na ryby. Po chvíli prišli aj prvé zábery a pstruhy dúhové. Krásne stavané bojovné ryby sa predvádzali v plnej sile. Nečakané prudké úniky a snáď metrové výskoky zdolávaných rýb dokonale preveria každého rybára. Markkovi to pripomínalo lov na niektorých dobre zarybnených fínskych jazerách. No ani tam nie je bežné uloviť za necelé tri hodiny niekoľko krásnych viac ako polmetrových rýb.
Liptovská Mara 1
Liptovské „more“ je určite na slovenské pomery jeden z najrozľahlejších rybárskych revírov. Vo Fínsku by to bolo celkom bežné jazero, a tak Markku jeho veľkosťou nebol vôbec prekvapený.
Cieľom našej ďalšej rybačky boli miestne zubáče. Tie patria, podobne ako u nás, aj medzi Fínmi k najviac ceneným rybám. Na vode už bolo niekoľko lodí – lovcov zubáčov. Domáci lovili väčšinou na rybičky a v sieťke mali už prvé ryby. Po niekoľkých hodoch sa Markkovi zdalo, že mal jemné ťuknutie na twister. Po chvíli ďalšie.
Príliš som tomu nevenoval pozornosť, pretože sa len málokedy stane, aby zábery prišli tak náhle, takmer okamžite po prvom zakotvení. Až jemné ťuknutie na mojom prúte ma presvedčilo. Zásek sadol a po chvíli bol pekný 63 cm zubáč v loďke. Niekoľko hodov a ďalšieho zubáča už zdolával Markku. Okolo stojace loďky sa k nám začali nenápadne približovať. Zubáče totiž nestáli na koryte, ako obyčajne, ale na nenápadnej plytčinke neďaleko, kde pravdepodobne lovili poter.
Ešte pár hodov a spod loďky vybehol ďalší pichľavý krásavec. Zásek sedel a Markku úspešne zdolal ďalšiu šesťdesiatku zubáča. Keď ho púšťal na slobodu, vzrušene mi rozprával niečo o rybárskom raji. Nie však vo Fínsku, ale na Slovensku...Viem, že tentoraz viac než rybárske umenie pri nás stála šťastena, ale aj tak ma to veľmi potešilo.
Dva zubáče sme si vzali na večeru, ďalším dvom sme darovali slobodu a rybačku sme ukončili. Blížila sa totiž búrka, zdvihli sa vlny a aj keď s nami lomcovala rybárska vášeň, nemalo význam pokračovať a zbytočne riskovať. Samotný lov netrval viac než polhodinku, ale veslovanie späť proti vysokým vlnám sa zdalo takmer nekonečné. Keď sme sa striedali pri veslách, tak Markku konečne uznal, že Liptovská Mara je aj na fínske pomery „dosť veľkým jazerom“.
Liptovská Mara 2
Po úspešnom love zubáčov som chcel Markka oboznámiť s dravcom, ktorý je vo Fínsku takmer neznámy. Je ním obzvlášť opatrný a prefíkaný boleň.
Vo Fínsku sa kvôli chladným zimám vyskytuje len vzácne, a tak bol Markku na jeho lov veľmi zvedavý. Už predtým som mu o boleňoch veľa rozprával. Vedel, že ich lov muškárením na stojatých vodách je dosť náročný, preto sme sa na bolene pripravovali naozaj zodpovedne. Intermediálne šnúry zakončené dlhými nadväzcami so šestnástkou fluorcarbonom a malými strímrikmi pripomínajúcimi drobný poter mali byť zárukou úspechu. Nemenej dôležité bolo nájsť miesto, kde sa bolene kŕmia - lovia drobný poter. Nakoniec sme takéto miesto objavili, akoby zázrakom, priamo pred kempom v Trnovci.
Keď Markku na hladine zbadal obrovské kruhy po loviacich boleňoch, bol vo vytržení. No prinútiť k záberu, hoci aj intenzívne loviaceho boleňa, v priehľadnej vode Liptovskej Mary, nie je vôbec jednoduché. Bolene sa za strímrami párkrát otočili, nedôverčivo ich pozorovali, ba dokonca ich aj prenasledovali až tesne ku brehu pod nohy, ale stále žiadny záber neprichádzal. Markku nechápal prefíkanosť týchto rýb a nervózne ťahal nielen strímre, ale aj jednu cigaretu za druhou.
Prešlo niekoľko hodín a my sme sa už mali stretnúť s jeho manželkou a deťmi. Opatrne som ho upozornil, že by sme už mali končiť, že na nás už určite čakajú. „Just one cigarett, only one cigarett...“ - už len jednu cigaretu, len jednu cigaretu... a ďalej nahadzoval popred loviace bolene. Tie už mali naše strímre dokonale prečítané a už sa za nimi ani neobzreli. Prešla ďalšia hodina, zazvonil mobil a Markku sa konečne spamätal. Nasledoval rodinný výlet do Vysokých Tatier...
Liptovská Mara 3
Ďalšie ráno sme stáli opäť na známom mieste. Bolene vytrvalo lovili a my, vyzbrojení novými strímrami, ktoré sme do noci viazali, sme sa ich pustili vyskúšať. Konečne prvý záber! Boleň po záseku vyletel na otvorenú vodu a o pár sekúnd vytiahol celú muškársku šnúru aj s kusom bekingu.
Ďalšie zdolávanie už bolo skôr otázkou rutiny a zanedlho sa prvý 74 cm boleň ocitol na brehu. Po chvíli mal záber aj Markku, boleňa však hneď pri záseku odtrhol. Záber bol veľmi razantný a to láka aj k rovnako razantnému záseku. S jemným muškárskym náradím to však znamená okamžitú stratu ryby.
Prišiel priateľ Peter, ktorému sa medzi loviacimi boleňmi podaril úlovok dvoch krásnych viac ako kilových duhákov. Nakoniec sa aj Markkovi pošťastilo uloviť svojho prvého boleňa, a tak zažiaril neskrývanou spokojnosťou. Nadšene mi rozprával, že nie vo Fínsku, ale tu na Slovensku je rybársky raj. Prekrásne okolie, panoráma Vysokých Tatier v pozadí a zubáče, bolene, pstruhy priamo pred kempom. To sa vo Fínsku naozaj nemôže stať! Tam treba vždy ísť loďou čo najďalej od kempov na menej prechytané miesta.
Okamžite sa pýtal ako ďaleko je letisko, lebo cesta autom na Slovensko je veľmi náročná a zdĺhavá. Určite si tu ešte niekedy príde zachytať opatrné bolene aj s ďalšími priateľmi – rybármi...
Stála pri nás aj šťastena
Okrem Liptovskej Mary a Bešeňovej sme s Markkom navštívili ešte niekoľko prekrásnych rybárskych revírov. Spomeniem aspoň Belú, ktorá Markka očarila svojím okolím a kde sa nám podarilo uloviť niekoľko pekných lipňov okolo 40 cm. Podnikli sme ešte aj niekoľko rybačiek na mikulášsky a ružomberský Váh, kde sme lovili hlavne pstruhy potočné, v Mikuláši aj niekoľko pekných lipňov. Vlastne takmer na všetkých vodách sme mali pekné úlovky. Aj keď musím objektívne priznať, že okrem rybárskeho umenia a dobrých revírov pri nás po celý čas stála aj „šťastena“. Naozaj nie vždy sa takto darí, dokonca nám celkom vyšlo aj počasie.
Markkovi aj jeho rodine sa na Slovensku veľmi páčilo a myslím, že sa nám podarilo zdanlivo nemožné – skĺbiť rybársky aj rodinný program. No na druhej strane ich ešte viac znepokojila a naozaj nemilo prekvapila naša všeobecná neúcta voči prírode. Odpadky a skládky takmer všade. Popri cestách, v riekach, na brehu priehrad... S tým sa nikde vo svete nestretli. Často som sa musel od hanby červenať, ale, žiaľ, vysvetliť som to nedokázal.
Slovensko má svojimi prírodnými krásami obrovský potenciál pre turistický ruch. Z toho si môžu výrazne prilepšiť celé regióny. Aj rybárska agroturistika, vo svete celkom bežná, má u nás veľkú perspektívu. Skutočne, pokiaľ sa nad tým človek naozaj zamyslí, tak zistí, že rybársky a nielen rybársky raj možno ešte stále máme priamo u nás doma. Len nám to musí pripomenúť, upozorniť nás na to často niekto iný, cudzí. Netreba ďaleko cestovať, stačí len trošku rozumnejšie, citlivejšie hospodáriť, mať viac úcty k prírode, k sebe navzájom a k trvalým hodnotám. Myslieť aj na budúcnosť.
Žiaľ, asi skôr než si to všetko plne uvedomíme, tento raj možno nenávratne stratíme – predáme, vymeníme, alebo zabetónujeme. Už teraz ho celkom úspešne zaplavujeme odpadkami a splaškami... Je naozaj ťažké to vysvetliť...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
