Rybárom som už od útleho detstva,
a preto s radosťou spomínam na svoje rybárske pokroky. Sledovaním nových trendov a získavaním nových, vlastných rybárskych skúseností, som sa dostal až k športovému lovu kaprov.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Podarilo sa mi uloviť a zdokumentovať mnoho veľkých kaprov, vďaka ktorým som si párkrát vybojoval aj prvé miesta v love týchto nádherných rýb. Išlo o 3-4-dňové preteky v love kaprov na boilies. Tieto úspechy ma tešia, a práve preto by som si nebol pomyslel, že kaprárska disciplína niekedy nebude mojou hlavnou.
Chlieb sa lámal v roku 2004
Písal sa rok 2004 a my sme vyrazili za veľkými kaprami do Maďarska, na jeden z najznámejších revírov. Očarení krásou tejto lokality sme boli plní očakávania. Čo najrýchlejšie sme sa preto rozložili a netrpezlivo čakali na naše prvé píííp.
Keďže bol iba koniec marca a voda dosahovala len niečo nad 9 stupňov, voľba padla na miesto pri ostrove, vzdialenom asi 100 metrov od brehu. To sa napokon ukázalo ako naozajstná výhra, lebo zábery prišli už o pár hodín po vyvezení nástrah. Čo viac si kaprár môže priať...?
Kľúčový zlom nastal v tretiu noc
V tretiu noc sa však všetko začalo meniť. Zábery ustávali, až sme nemali takmer ani ťuk. Namiesto záberov a kvílenia signalizátora však naše uši pritiahol iný zvuk. Boli to typické sumčie pukania, spojené s hlučným rabovaním na hladine. Sumce boli pre mňa dovtedy jedna veľká neznáma, a preto som toto divadlo s obdivom sledoval celé hodiny. Nasledoval jeden výpad sumca za druhým a snáď až do rána som nezažmúril oči. Asi tu sa to zlomilo a ja som čoraz viac túžil po boji s jedným z týchto velikánov.
Nakoľko som na lov sumcov nebol vôbec pripravený, dlho som premýšľal ako na to. Sumce boli stále až neuveriteľne aktívne a to ma strašne žralo. Hneď ráno som si aspoň z jednej kaprovej udice zostrojil provizórnu sumčiarku a v podvečer ju vyniesol k ostrovu. Nemal som plaváky, bóje, proste nič.
Ako z núdze cnosť som si vymyslel vlastný systém lovu pod hladinou, ktorý sa ukázal ako úplná bomba. Skutočne sa nechcem chváliť a fušovať iným veľkým firemným vývojárom do práce, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že so svojim rýchlosystémom môžem byť hneď po prvýkrát taký úspešný. Veď už asi hodinu po zanesení som mal prvý sumčí záber.
Tie pocity sa ani nedajú opísať. Vybehol som zo stanu a zasekol svojho prvého sumca. Keďže som lovil na boiliesové prúty, zalieval ma pot. Bál som sa, aby som o svoj prvý úlovok neprišiel. Aj keď s určitosťou nešlo o svetový rekord, bol to boj so sumcom skutočne namáhavý. Viete si predstaviť ako som sa ja s ním a on so mnou pohral?! Po dlhom súboji sa šťastie prevalilo na moju stranu.
Výsledkom bol 10 kg sumec, no radosť som mal ako keby mal rovný metrák.
A sumčiarina sa nekončí
Radosť môžem mať i naďalej, pretože či bol deň alebo noc, zábery sa množili a naozaj nenechali na seba dlho čakať. Brali aj cez deň, na pravé poludnie. Proste nepretržite.
Bez škodoradosti som musel konštatovať, že kolega od vedľa so sumčiarskym vybavením nemal už týždeň ani záber.
Ešte šťastie, že bol veľmi dobrosrdečný a nerobilo mu problém mi nosiť menšie nástrahové rybky, ktoré som niekedy ani nestačil meniť. Úlovky neboli veľké, ale komu sa po prvýkrát pošťastilo toľko záberov?
Systém lovu na hladine asi v 1,5 m vode sa ukázal ako fakt perfektný a trafil som ním do čierneho.
Nad väčšími úlovkami sme ani veľmi nepremýšľali. Úplne nás dokázalo uspokojiť to množstvo záberov, ktoré sme mali, aj keď od menších rýb.
To sme nečakali!
No v jedno poludnie som spozoroval s kamošom Stanom niečo, čo sme naozaj nečakali. Veľký sumec zalovil po vodnej sliepke. Nádherné divadlo. Chvíľu sme sa z toho museli spamätávať. Ale asi o hodinu si to zopakoval znovu. Hmm... ten adrenalín!
Vtedy som si uvedomil, že moje jemné kaprárske náčinie na toho „sliepkožrúta“ asi stačiť nebude. Zavolal som kolegu od vedľa, nech si k nám príde na noc zdriemnuť aj s jednou sumčiarkou a poriadne veľkým pleskáčom.
Šťastie nemôže byť unavené
Prezradil som mu miesto, kde sme sumca videli loviť a zaniesli tam montáž. V záber od toho obra sme veľmi nedúfali, ale čo ak... Veď to moje nováčikovské šťastie predsa ešte nemôže byť unavené.
Krátko po zotmení prišiel razantný záber. Je tam! Je tam, a ešte raz je tam!!! Kričal som ako zmyslov zbavený. Teraz len aby nespadol. Ale zdolávanie so sumčiarskym vybavením bolo predsa o niečom inom.
Po ozaj urputnom boji zdolal 43 kg sumca. Oslava a fotenie nemalo konca-kraja. Som tiež rád že som mu tie nástrahovky niečím oplatil.
Takže takto sa to začalo. Od tej doby som už ulovil množstvo sumcov a svoje umenie sa snažím stále vylepšovať. V súčasnosti je pre mňa sumčiarina jednotkou, aj keď si občas na kapríky odskočím.
Musím podotknúť, že sa špecializujem na lov sumcov na štrkoviskách a na veľkých riekach a priehradách lovím len občasne. Hovorím to preto, že mnohí miestne či malé štrkoviská zatracujú. Preto sa im budeme venovať nabudúce v článku o love sumcov na štrkoviskách. Aj systém lovu na hladine som o čosi vylepšil a môj doterajší rekord je 30 sumcov ulovených týmto spôsobom za 48 hodín.
Ale o tom až nabudúce.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
