V prvej časti som spomenul moje prvopočiatky prívlače na pstruhových potokoch a prvé skúsenosti. V druhom pokračovaní prejdem viac k opisu techniky a taktiky lovu ako aj nástrah a náčinia, ktoré som použil. Ako som už spomenul, mnoho cenných rád som načerpal z článkov v našom magazíne (napr. od ostrieľaných pstruhárov Maja Fedeša, Marcela Pecníka, Maťa Forbaka či Mira Mikáča) ako aj od viacerých kamarátov s bohatými skúsenosťami s lovom pstruhov na tokoch. Teóriu som obohatil o vlastné praktické vedomosti. Iste je neustále čo vylepšovať, vymyslieť, zmeniť či zaexperimentovať si, aby som prekabátil hlavne potočáky „domorodcov“. Proste musím byť vždy flexibilný a snažiť sa prispôsobovať daným podmienkam - charakteru toku, stavu vody a počasia a podobne...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 69
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Technika a taktika lovu
Ako som už spomenul, mnoho cenných rád som načerpal z článkov v našom magazíne (napr. od ostrieľaných pstruhárov Maja Fedeša, Marcela Pecníka, Maťa Forbaka či Mira Mikáča) ako aj od viacerých kamarátov s bohatými skúsenosťami s lovom pstruhov na tokoch. Teóriu som obohatil o vlastné praktické vedomosti. Iste je neustále čo vylepšovať, vymyslieť, zmeniť či zaexperimentovať si, aby som prekabátil hlavne potočáky „domorodcov“. Proste musím byť vždy flexibilný a snažiť sa prispôsobovať daným podmienkam - charakteru toku, stavu vody a počasia a podobne...
Od viacerých pstruhárov som dostal odporúčania, aby som postupoval v love smerom proti prúdu a viedol nástrahu zhora smerom dole až do priečneho uhla cca 75 stupňov. Pri love s muškami a strímrami je to pre mňa úplne logické, nakoľko pstruhy čakajú hlavne na hmyz, ktorý napadá do vody, a ten splavuje prúd k ich pozíciám. Logicky sú pritom postavené súbežne s tokom, hlavou proti prúdu.
Lenže mne sa potvrdilo, že nie vždy to platí, nakoľko viacero úsekov s výskytom pstruhov má rôzny charakter a mnoho druhov nástrah pre tento spôsob lovu nie je vhodný. Iste, napríklad mnoho vláčkárov používa na tento druh lovu aj minirotačky, pričom je dosť záberov hlavne po jej dopade na hladinu. Pstruhy po nej skočia ako po muche. To sa dá praktizovať predovšetkým vtedy, keď zbierajú hmyz z hladiny a na úsekoch s plytšími prúdmi či pláňami.
Aj dolu prúdom...
Ak to však nefungovalo a chcel som pstruhy zaujať pohybom či imitáciou rybej mlade, siahol som aj po iných nástrahách a zvolil inú taktiku a spôsob lovu. Neraz sa mi potvrdilo, že som pstruhy ale aj jalce nachytal aj vtedy, keď som nástrahu neviedol iba hore, ale dole prúdom aj s minirotačkami.
Samozrejme, aj tu platí, že sa nevrútim hneď do vody, ale snažím prelovovať vytypované pobrežné úseky najskôr z brehu. Musím byť však pritom veľmi opatrný, aby som približovaním, pohybom či svojim tieňom ryby nevyplašil (pochopiteľne, pri love nikdy nemám na sebe žiadne oblečenie v krikľavých farbách). Zopárkrát som sa doslova k danému miestu priplazil po bruchu a chytal skoro z pozície ležiaceho strelca. Až po odskúšaní variant lovu z brehu vleziem do vody a prelovujem ostatné partie toku.
Pstruhy (hlavne tie väčšie jedince) bývajú často úzkostlivo teritoriálne a majú svoje stanovištia v hlbších partiách, za rôznymi prekážkami ako sú balvany, kmene stromov a bývajú ukryté aj pod brehmi, vo výmoľoch a podobne. Ich aktuálny výskyt a aktivita sú veľmi závislé aj od stavu vody, počasia, teploty, tlaku, svetelných podmienok a výskytu potravy.
Pstruhy som vždy našiel
Je pravdou, že pstruhy sú najaktívnejšie hneď zrána, pred zotmením a najmä po čerstvých dažďoch, po ktorých sa im dole prúdom splavujú rôzne maškrty. Aj keď ma mnoho pstruhárov odrádzalo od lovu počas slnečných a suchých dní s nízkym stavom vody, nedal som sa odradiť a na lov sa napriek tomu vydal.
Neraz som bol pritom úspešný, z čoho boli viacerí dosť prekvapení. Pstruhy som vždy našiel, aj keď v tom období hlavne na jamách či schované v chládku konárov stromov visiacich nad vodou. Jemnosťou techniky a správnou voľbou nástrah (neraz neokukaných) som ich dokázal vyprovokovať (napriek nie najlepším podmienkam na lov) k atakom.
Pred každým lovom viackrát zhodnotím situáciu, prezriem terén, vodu a až potom zvolím techniku a taktiku, ako aj nástrahy. U rotačiek to mám veľmi slušne natrénované predovšetkým z tréningov na blízkom a obľúbenom Hrone (dúfam, že sa čoskoro vyberiem aj na pstruhovky na tejto peknej rieke), ale aj z ligy. Vtedy využívam obzvlášť svoju najjemnejšiu a najdlhšiu jiggovku (2,6 m a 4-13 g), hlavne ak viem, že na danom úseku uplatním aj minigumky (twistre, nymfy, ráčiky, smáčky); tak trocha aj s kombináciou vláčenia s natriasaním vystretou rukou a natiahnutým prútom ako pri love s marmiškami.
Mnoho záberov až v konečnej fáze
Je to hlavne na úsekoch, kde sú hlbšie jamy, tzv. stojáky. Tu viac ako inokedy využívam zápästie, aby gumka vďaka pomalým trhavým pohybom a striedavým skackaním po dne a nad ním vyprovokovala rybu k záberu. Občas k tomu pridám niekoľko otočiek kľukou a priťahujem nástrahu ku brehu (ak chytám z druhej strany toku; to platí opačne, od náprotivného brehu ku mne).
Mnoho záberov prichádza práve v konečnej fáze. Okrem toho, že gumky sú vernou napodobneninou živočíšnej potravy rýb, majú výborný pohyb (napr. so smáčkami sa dá verne napodobniť pohyb práve hynúcej rybej mlade, ktorá je pre ne ľahko polapiteľnou maškrtou). Často pomôže aj to, ak ich nadipujem rôznymi živočíšnymi arómami (ryba, patentka a pod).
Vďaka jemnosti prúta, jeho citlivej špičke ako aj tenkého vlasca môžem výborne nahadzovať a viesť aj tie najľahšie mininástrahy a zaznamenať tie najjemnejšie zábery.
Pokiaľ však viem, že idem do náročnejšieho terénu s výskytom väčšieho množstva prekážok a väčších rýb, nasadím skôr kratšie a pevnejšie špeciály (1,9, 2,1 a 2,4 m a gramáže až do 20 g). Tie používam pri love aj s klasickými pstruhovými a stredne veľkými rotačkami (0-2), voblermi (2,5-6 cm), gumami (do 6 cm a jiggy 1-3 g, u minigumkáčov je to 0,6-1g).
Tieto pevnejšie prúty znesú väčší odpor prúdov, vedenej nástrahy a zdolávanej ryby. Ide aj o to, aby prút v ruke sedel a jeho gramáž a dĺžka boli prispôsobené daným podmienkam lovu na konkrétnom revíre a aby boli s navijakom dobre zladené, vyvážené.
Pomôže flexibilita, zmena
Pri vedení nástrahy záleží mnoho od charakteru toku, jeho rýchlosti a hĺbky a, samozrejme, od druhu zvolenej nástrahy, podobne ako je to aj pri love ostatných dravcov. Síce je pravda, že najmä staršiemu opatrnému pstruhovi treba niekedy nástrahu viesť rýchlejšie aby ju nestihol okukať, ale platí rovnako aj to, že jej neraz v prospech úspechu pomôže flexibilita, zmena. To znamená, že dosť často mením rýchlosť navíjania, hĺbku aj uhol nahadzovania a vedenia nástrahy.
U voblerov je rozdiel či lovíme s plytko potápavým, potápavým či s voblerom so širokou lopatkou s vrchnou úchytkoua agresívnym pohybom. Nechcem teraz detailne a obšírnejšie opisovať, s ktorým ako pracujem (to som už spomínal v článkoch o vobleroch), ale môžem z mojich skúseností odporučiť, že mnohokrát pomôže zmena rýchlosti navíjania, občasné potrhnutie prútom, zmena hĺbky zvrchu na dol stĺpca a naopak.
U vobleríkov napodobňujúcich hmyz som mal neraz úspech, keď som ich nechal voľne splavovať dole prúdom a len občas mykol prútom, proste som imitoval do vody napadaný hmyz (chrúst, včela a pod.).
S voblermi, rotačkami ale aj s gumkami som mal napríklad aj takú skúsenosť, že mi mnohokrát pstruh zaútočil až po tom, čo som nástrahu dotiahol a už vyberal z vody, dokonca už bola aj nad hladinou. Od toho času využívam teda rotačku či plandavku na spôsob lovu ako u gumkáčoch či marmiškách v hlbších menej prúdivých úsekoch.
Veľakrát sa mi potvrdilo aj to, že keď som pstruha pri neúspešnom záseku pichol a nechal oddýchnuť nejakých 20-30 minút (čo využívam na presun na ďalšie stanovište), sa po tomto čase upokojil a väčšinou opätovne zabral.
Výber nástrah
Výber nástrah je naozaj individuálny, a to podľa charakteru toku a obdobia, v ktorom pstruhy uprednostňujú konkrétne druhy rybiek, kôrovcov, červov, lariev, hmyzu. Snažím sa držať hlavne tohto pravidla, aj keď, ako som už spomenul, rád experimentujem. Niekedy nasadím agresívnejšie rotačky či voblery a inokedy skôr iné druhy nástrah: spomenuté gumky či dokonca marmišky.
Na rozdiel od niektorých špecialistov, pri všetkých nástrahách a pri každej technike prívlače používam z viacerých príčin odopínacie karabínky s obratlíkmi. Pochopiteľne, veľkosť musí byť prispôsobená nástrahe. Vôbec sa mi nepotvrdilo, že napríklad u malých - ľahkých vobleríkov má pridanie takej karabínky negatívny vplyv na jeho chod. Pritom som odskúšal aj tzv. rapalovský uzol a nebol v tom žiadny rozdiel.
Neraz sme chytali spolu s Paľom na rovnaké nástrahy (napr. aj na Dedinkách), pričom on mal ten uzol a ja karabínku s obratlíkom. Nespozoroval som žiadny rozdiel. Chyba býva skôr v tom, že u niektorých výrobcov nie sú minivobleríky pri určitej sérii celkom identické a nechodia rovnako. Vtedy nezostáva nič iné, ako ich očko kombinačkami opatrne doladiť, vyhnutím do strany, vodorovne či zvisle.
Koráliky – veľké dráždidlo
Pri výbere farebných odtieňov mi veľmi pomohli skúsenosti nielen od kamarátov pstruhárov, ale aj prax z tréningov a ligových pretekov. Na pstruhy, ale aj jalce na pstruhovkách sa mi najviac osvedčili tieto nástrahy a odtiene:
Rotačky do čistej vody a za slnečného počasia: medená, sivá a čierna. Do prikalenej či prítmia skôr zlatá, strieborná, biela, ale aj také plandavky s imitáciou červených a čiernych bodiek, ktoré má na boku potočák. Výborne sa osvedčili hlavne rotačky s rôznymi farebnými korálikmi. Ono to podľa môjho názoru dravcom (a nielen tým) pripomína neraz rybie ikry a to je pre nich veľkým dráždidlom.
Okrem klasických rotačiek Mepps, Albastar, Balzer či „vaškoviek“ mám vo výbave hlavne minirotačky od kamaráta Jula („julovky“ veľkosti až do 00000), ktorý ich vyrába nielen pre seba, ale aj pre mňa a celé pretekárske družstvo a výborne sa osvedčili aj na lov pstruhov. Vynikajúce sú aj menšie „hammerky“, ale tých niekoľko kusov čo som mal, som poodtŕhal (občas o nejakú tú nástrahu prídem na dne ale občas „chytím aj nejakú tú veveričku“) a tak si ich musím doplniť.
Najmenšie mám od Jula
Z voblerov sami snáď najviac osvedčili malé Hornety od Salma vo farbách potočáka (T) a jalca (D) ale aj štíhle Minnovy vo farbách potočáka (T) a čo som bol milo prekvapený, aj vo farbe RR (s zlatohnedými bokmi). Spolu s Butchermi je to môj najúspešnejší vobler na VN Dedinky. Vyskúšal som aj rôzne modely od viacerých výrobcov veľkosti od 2,5 do 5 cm (Rapala, Dorádo, Kovmasters, Albastar, Lovec....) a u všetkých mám svoje osvedčené kusy.
Tie najmenšie (do 2,5 cm) mám podobne ako rotačky - tiež od Jula. Pri odskúšaní voblerov na pomerne malých pstruhových potokoch s výskytom balvanov, za ktorými boli ukryté potočáky, som nadobudol tak trochu prekvapujúcu skúsenosť. Odkukal som od Paľa, že aj na týchto miestach s úspechom používal štíhle potápavé Dorádo s vrchným držiakom s trochu väčšou lopatkou.
Taký typ voblerov používam prevažne do hlbších vôd, ale pri troche zručnosti a so zdvihnutou špičkou prúta sa dajú dobre viesť aj na takýchto úsekoch. Po tom, čo sa jemu darilo a mne zatiaľ nie, nasadil som podobný vobler a čuduj sa svet, začal som byť zrazu úspešný. Jasné, že to Paľo mal na tomto „jeho“ revíri už viackrát vyskúšané a nasadil svoju pre mňa prekvapujúcu tutovku!
Marmišky – iná technika
V prípade nýmf (zatiaľ mám len od Berkley) do čistej vody a svetla je to už spomenutý odtieň „motorový olej“ a do prikalenej vody a prítmia hlavne žltá, oranžová a ich kombinácia (okrem toho sa mi osvedčili aj fialová a zelená). Často používam flitrované nymfy aj pri uvedených odtieňoch. To isté platí aj u twistrov (najviac mám od Berkley, Albastar a Relax). Z nich mi navyše neraz „zapísala“ biela, žltá, oranžová, hnedá, čierna a červená farba.
Z ráčikov a smáčkov (Berkley) sa mi v priezračnej vode osvedčili hlavne prirodzené prírodné odtiene a to hnedý a sivobiely. Naopak, do opačných podmienok spomenuté krikľavé farby ako u twistrov či nýmf.
Lovu s marmiškami - to je celkom iná technika, ktorú využívam len v ojedinelých prípadoch. Vo výbave mám viacero cca 20-30 cm nadväzcov (na jednom konci marmiška a na druhom oko-slučka) a prevažne vždy na koniec napichnem niekoľko malých kúskov umelej patentky. Vytvorím tak akoby tvar polootvoreného dáždnika. Osvedčilo sa mi aj pridanie kúska z konca chvostíka nymfy, čo spolu s kúskami z minitwistríkov aplikujem aj na menšie jiggové háčiky.
Nástrahu občas vylepšujem aj sprayom ako pri „gumkáčoch“. Tak ako pri jiggoch či rotačkách, volím aj pri marmiškách odtiene podľa priezračnosti vody a svetelných podmienok (prevládajú hlavne odtiene - olovený, zlatý, strieborný a medený). Podľa potreby sa dajú odtiene podľa uváženia aj prefarbiť.
V tomto článku, ako som už spomenul, nebolo pre mňa účelom detailné opísanie techniky lovu konkrétnym druhom nástrahy, lebo to by bolo na dlhšie a takých článkov už bolo a iste ešte bude uverejnených veľa. Išlo mi hlavne o to, aby som sa s vami podelil o prvé konkrétne skúsenosti z lovu pstruhov v ich prirodzenom prostredí, v našich krásnych slovenských riečkach a potokoch.
Je to pre mňa niečo nové, ale krásne a neopakovateľné. Priznám sa, mám sa veru ešte veľa čo podučiť, aby som sa vyrovnal špecialistom pstruhárom! Napriek tomu dúfam, že som vás možno obohatil aspoň akými-takými a možno pre mnohých z vás novými skúsenosťami a radami, ako byť čo najúspešnejší.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
