V predchádzajúcom článku som písal o tom, ako pristupujem pri krátkodobom love (maximálne 8 až 12 hodín) k výberu miesta a kam je vhodné nastražiť montáž. Dnes vám prezradím zopár svojich skúseností, akú montáž použiť, ako ju zostrojiť a pridám aj pár ďalších fígľov. Hneď na začiatku si treba znova pripomenúť fakt, že čas, ktorý budeme môcť pri vode stráviť, je veľmi obmedzený, a preto musíme byť ešte pred samotným lovom pripravení na všetky možné varianty lovu, ktoré nás môžu prekvapiť. Moja príprava vždy začína v zimných mesiacoch doma v obývačke, kedy večery po práci trávim viazaním montáží a vlastne celého posledného metra udice. Možno sa pýtate prečo, veď pri vode je na to dostatok času. Moja odpoveď znie - nie je...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Príprava na lov
Hneď na začiatku si treba znova pripomenúť fakt, že čas, ktorý budeme môcť pri vode stráviť, je veľmi obmedzený, a preto musíme byť ešte pred samotným lovom pripravení na všetky možné varianty lovu, ktoré nás môžu prekvapiť. Moja príprava sa vždy začína v zimných mesiacoch doma v obývačke, kedy večery po práci trávim viazaním montáží a vlastne celého posledného metra udice. Možno sa pýtate prečo, veď pri vode je na to dostatok času. Moja odpoveď znie - nie je. Uvediem vám príklad:
Predstavte si situáciu (vlastná skúsenosť), kedy máte do konca lovu ešte asi hodinu času, a práve vám začali slušne jazdiť udice. Príde ďalší záber, po ňom zásek a ryba skončí v prekážke aj s vašou montážou. Vo vode vám zostane už iba jedna udica a tú druhú treba naviazať. To ale trvá niekedy aj 10 minút, čo je pri našom krátkom ohraničenom čase veľa, a strácame tým možnosť mať v ohni 2 želiezka, na ktoré je určite pravdepodobnejší záber, ako na jedno.
No ak máte montáž pripravenú vopred, stačí spojiť kmeňový vlasec s koncom montáže, napichnúť nástrahu a o pár sekúnd môže smerovať udica naspäť do vody a chytiť ďalšieho kapra. Presne z takéhoto dôvodu si doma vopred pripravím a naviažem všetky časti koncovej udice, ako je olovená šnúra, prípadne fluórokarbón, závesy na olovo a nakoniec samotný nadväzec.
Olovené šnúry si nadväzujem vždy v troch dĺžkach - 80 cm, 100 cm a 120 cm a z každej dĺžky mám pripravené minimálne 2-3 kusy. Ako alternatívu v poslednej dobe čoraz častejšie používam takmer meter dlhý 30 lb alebo 50 lb fluórokarbón so zatavenými slučkami pre ľahkú a rýchlu manipuláciu. Tento špeciálny bezpamäťový fluórokarbón je štyrikrát ťažší ako klasický monofil, skvele kopíruje reliéf dna a zároveň je aj v krištáľovo čistej vode pre ryby takmer neviditeľný.
Montáží, ktoré si popredu nadväzujem, je minimálne 8-10 typov, vždy aspoň po 3-4 kusy z každej. Preto som vždy pripravený na to keď utrhnem, alebo sa otupí háčik, prípadne jednoducho vymením poškodenú časť nadväzcového materiálu za novú a lov môže pokračovať. Vlastne všetko je to rovnaká príprava, ako u pretekárov v plávanej. To, čo na rybačke utrhnem, alebo sa mi poškodí, doma nahradím za nové a zasa som na 100 % pripravený na ďalší lov.
Olovená šnúra
Olovené šnúry nadväzujem tak, že oba konce sú zakončené obratlíkom, z čoho jeden sa pripevňuje ku kmeňovému vlascu a jeden, ktorý je ešte doplnený o rýchloklip, je pripevnený na koncový nadväzec. Nepoužívam žiadne prevliekacie ihly ani nič podobné, jednoducho odstránim potrebnú dĺžku oloveného jadra a na šnúrke urobím klasickú jednoduchú slučku, na ktorú potom zavesím obratlík. Dajte však pozor, nie všetky olovenky v takomto uzle vydržia, preto si jeho pevnosť treba najskôr odskúšať ručne.
Pri olovenkách vôbec neberiem ohľad na farbu ani nič podobné; pozor však dávam na jej nosnosť a odolnosť voči oderu. Hrubšia olovená šnúra má dve výhody: obsahuje v sebe hrubšie olovené jadro, a preto je ťažšia a aj pri silne došponovanej udici pekne kopíruje reliéf dna a eliminuje tiež možné poranenia rýb počas zdolávania na minimum. Práve na túto skutočnosť treba dbať predovšetkým.
Koncová montáž (nadväzec)
Tu si musíme uvedomiť jeden základný fakt: každá voda je niečím iná a špecifická, a preto niektoré montáže budú niekde fungovať výborne a niekde z nich budú ryby padať, alebo sa vôbec nezaseknú. Preto všetko je to len o skúšaní a nájdení si tej pravej, ktorú práve situácia vyžaduje.
Môj lov vždy začínam s najjednoduchšími montážami, aké si zostrojujem. Nikdy nejdem hneď do komplikovaných a „vymakaných“ montáží, až pokiaľ ma k tomu nedonútia okolnosti. Jednu udicu nastražím vždy na potápavú a druhú na plávajúcu montáž. Až po prvých pár záberoch dávam na obe udice rovnaké nadväzce, vždy podľa toho, na ktorý typ prišli zábery.
Montáže na potápavé nástrahy
Na výrobu 99 % mojich montáží používam tuhé materiály, ako je fluorokarbón a hlavne plastom potiahnuté splietané šnúrky. Mäkké šnúrky nadväzujem iba ako príves pod háčik.
Prvá a zároveň moja najobľúbenejšia montáž sa skladá iba z dvoch komponentov: z háčika a potiahnutej stuženej šnúrky. Háčik priviažem jednoduchým bezuzlovým uzlom a koniec nadväzca ukončím klasickou slučkou, pričom na prívese pod háčikom odstránim plastový obal.
Druhá, ktorá už je trocha komplikovanejšia, je kombinovaná montáž, kde spájam už dva materiály: buď flurokarbón s mäkkou šnúrkou, alebo hrubší monofil s tenkým fluorokarbónom. V oboch prípadoch spájam materiály s malým obratlíkom, alebo s obratlíkom s krúžkom, vždy zásadne len klasickými slučkami. Háčik pripevním tak isto bezuzlovým viazaním, ale doplním celú zostavu o vlasové „rovnátko“ buď zo zmrštovacej hadičky, alebo mouthsnagera (čo je to isté, ale pohodlnejšie a hlavne rýchlejšie, keďže sa nemusíte babrať s naparovaním).
Tretia montáž, ktorú tiež z času na čas použijem, sa skladá len z hrubšieho fluokarbónu, háčika, malého oceľového krúžku a kúska mäkkej šnúrky. Na fluokarbóne z oboch strán urobím klasickú slučku, kde v jednej z nich je prevlečený háčik cez očko a hneď za ním krúžok, na ktorom je naviazaný vlasový záves z mäkkej šnúrky, kde sa navlieka nástraha. Túto montáž nastražujem v situáciách, kedy mi predošlé dve zlyhávajú a ryby mi z nich padajú, alebo sa vôbec nechytajú.
Montáže na plávajúce nástrahy (POP-UP)
Aj na výrobu týchto montáží používam tie isté materiály, ako aj na potápavé. Prvá základná montáž je tiež zložená iba z potiahnutej šnúrky, háčika a ešte vyvažovacieho broku. Naviazaná je rovnako, ako klasická montáž na dno s jediným rozdielom, že predĺžim vlasový príves a asi 1 cm od háčika smerom k nástrahe zacvaknem brok. Po ďalšom centimetri potom nasleduje už nástraha (samozrejme, plávajúca).
Druhá montáž, ktorú mám už roky osvedčenú a funguje stále rovnako účinne, je asi všetkým známa 360° montáž, ktorú nedávno predstavil v Slovenskom RYBÁROVI CH. Finkelde.
Tretia montáž je skoro na vlas rovnaká ako 360-ka s tým rozdielom, že je doplnená o kúsok fluorokarbónu medzi háčikom, obratlíkom a bročkom. Akú dĺžku tohto fluorokarbónu naviažem, toľko mi nástraha pláva nad dnom. Celý postup je na vlas rovnaký ako u spomínanej 360-ky, kde iba cez očko obratlíka neprevlečiem háčik, ale kúsok fluórokarbonu, kde jeden koniec je zakončený uzlíkom, ku ktorému je pricvaknutý bročik a na druhom konci je naviazaný háčik.
Samozrejme, používam viacero typov a variácií spomínaných montáží, ale iba v prípadoch, kde už všetko zlyháva; tam mením buď nadväzcové materiály, alebo háčiky, prípadne vymýšľam niečo úplne iné (často aj nezmysly, ktoré nikam nevedú, inokedy však mi prinesú úspech v podobe pekných rýb).
Na záver ešte jedno upozornenie: nikdy pri montážach nezanedbajte jeden dôležitý fakt a to je kontrola stavu nadväzcového materiálu a ostrosť háčika. Bola by totiž škoda, keby ste na výprave, kedy máte málo času na samotný lov, prišli o rybu pretrhnutím poškodenej šnúrky a podobne.
Nabudúce vám priblížim poslednú časť mozaiky, na ktorú sa zameriavam pri krátkodobom love a tou je nástraha + návnada + ich zatraktívnenie.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
