Keď som pribehol k udici, z cievky už ubudlo 500 m šnúry. Pritiahol som brzdu a pridržal, aby háčik pevnejšie držal. Na takú vzdialenosť sa už neseká. Nastal obrovský ťah! Zrazu šnúra zastala a ryba sa rýchlo blížila ku brehu. Niekedy som nestačil rýchlo navíjať. Znova zastala. Gregovi som povedal, že je to záhadné ako sa ryba správa. Po chvíli sa boj ukončil vďaka útesu, ktorý bol pod vodou asi v 200 m vzdialenosti. Čo sa mohlo stať? - spýtal som sa. Asi máme problém, zajtra sa presvedčíme, znela odpoveď...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Na druhý deň sme sa vrátili na to isté miesto. Domáci lovili, ale s veľmi slabým úspechom. Nastražili sme udice a pri odlive zakŕmili. Domáci pomaly odchádzali a každý sa sťažoval na veľmi slabý alebo žiadny úlovok.
Všetko živé unikalo...
Sedeli sme pod útesom a zrazu pred nás vyskočil z oceánu tuleň! Bol až neskutočne blízko a vôbec nás nevnímal, len sa neustále pozeral na oceán. John mu hodil rybu – nezáujem! Sledovali sme jeho nervózne chovanie. Potvrdila sa Gregova predtucha z predchádzajúceho dňa – navštívil nás „MASTODON“ – veľký biely žralok! Všetko, čo bolo živé, radšej unikalo z dosahu jeho čeľustí! Na naše lovné miesto ho prilákal pravdepodobne pach nakrájaných rýb.
Zvečerievalo sa. Na záber bola malá pravdepodobnosť, a tak sme pobalili. Greg s otcom nám naplánoval lov v Atlantickom oceáne. Cestou sme sa zastavili pozrieť sa na cíp Afriky, kde sa stretávajú dva oceány. Je to prírodná rezervácia. Vysoké skalnaté pobrežie nám umožňovalo nádherný pohľad na zlievajúce sa oceány, ale nie na lov. Možnosť loviť by bola len z lode a to nás nelákalo.
Pod skalnatým bralom som zrazu zbadal obrovské telo ryby! Veľryba, zvolal som na Grega! Máme skutočné šťastie, že takto blízko pobrežia sa nám došla ukázať. Ďalší vzácny úlovok – aj keď len na fotke. Pokračovali sme ďalej pri pobreží Atlantiku na sever od Kapského mesta. Nejdeme si pozrieť stolovú horu? - spýtal sa s úsmevom Greg, ale hneď vedel našu odpoveď – čakajú nás ryby.
Bude zle-nedobre!
Došli sme do kempu v SPERROWALLA a tam sme sa stretli s Johnom, ktorý doniesol karavan. Boli sme hneď na pobreží, a tak po rozložení karavanu sme nastražili udice. Ako zapadalo slnko, tak sa aj ochladzovalo. Fúkal južný vietor a to tam znamená zimu.
Večer sme boli bez záberu. Ráno sme si išli pozrieť lovné miesta, kde sa natáčali filmy o love žralokov. Boli to dlhé piesočnaté pláže. Greg nás upozornil, že na týchto miestach je nádej na kapitálne úlovky, ktoré nám nemusia dať šancu, alebo na menšie bronzové žraloky. Cestou späť sme nakúpili tuniaky a sardinky. V karavane sme si pripravili veci – vedomí si, že budeme šliapať asi tri kilometre na lovné miesto po pobreží, nakoľko auto musíte nechať na parkovisku.
Nabalení a zaťažení nástrahami sme dorazili na miesto lovu. John a Ferči začali loviť nástražné ryby. Ja som pomáhal Gregovi s „vážnejšími“ udicami. Bol silný vietor, a tak sa nám len s ťažkosťou podarilo striasať návnadu. Po ukotvení – nastražení – sme sa aj my pridali loviť menšie ryby. Mal som viac šťastia a podarilo sa mi zdolať dva malé žraloky piesočnaté, ktoré sme hneď nastražili.
Blížila sa hodina H. Striasal som nástrahu a zrazu záber! Rýchlo som uvoľnil brzdu a počkal na vhodný okamih. Po zaseknutí som hneď vedel, že bude zle-nedobre! Cievka sa rozbehla, udica vyrovnala a ja som len sledoval ubúdanie silonu a potom šnúry. Gregove slová BIG-BIG neveštili nič dobré!
Zistil som, čo je to bezmocnosť!
Približne po 500 metroch som začal priťahovať brzdu, ale z cievky unikala šnúra rovnakou rýchlosťou! Pritiahol som brzdu napevno a oprel sa do udice. Súper na druhom konci to určite nezaregistroval a s ľahkosťou odtrhol silon. Nevadí! Rýchlo sme spravili sústavu a nastražili. Začali brať sumce, Ferči s Johnom ich s úspechom lovili na jemnejšie udice a ja som zostal sám. Rozozvučanie cievky, zásek, unikanie – bezmocné sledovanie odvíjajúcej sa cievky a ... keď sa to stalo tretíkrát, sadol som si na kameň a vzdal to! Zistil som, čo je to bezmocnosť! Pozeral som sa na oceán a rozmýšľal, aký kolos to môže byť!
Pri štvrtom zábere sa udice ujal Greg. Nastal navlas rovnaký scenár. Po odtrhnutí sústavy sa vyjadril, že takú rybu ešte na udici nemal! Bol už večer, a tak sme sa začali baliť – zrazu záber! Znova sa udice ujal Greg. Zásek a jazda – čo bude? Ryba zastala – small – malá. Boj trval krátko, asi 20 minút. Na breh sme pomohli vybrať 60 kg žraloka bronzového. Cesta späť nám dala veľmi zabrať – fúkal chladný vietor a bol príliv. Ráno nás zobudil silný „južák“, čo neveštilo nič dobré. Išli sme do zátoky naryžovať ráčiky (vyberajú sa z bahnitého dna, voda mala 10 °C), a rozhodli sa pre bližšie lovné miesto.
Mimoriadne agresívny žralok
V tejto časti sme neočakávali veľké úlovky. Napriek veľkému vetru sme mali dva zábery – Greg zdolal 70 kg bronzáka a Ferči 3 kg žraloka psieho. Od domácich sme sa dozvedeli, že na druhý deň, v nedeľu, budú preteky v love rýb z brehu. Zišlo sa veľa pretekárov, ale úlovkov bolo veľmi málo.
V pondelok sme sa rozhodli znova pre miesto, kde nám ryby nedali šancu. Robili sme maximum čo sme vedeli, ale bez úspechu – ani malá ani veľká ryba! Však tu ryby ani nežijú... Nastala noc a znudení sme začali baliť. Pri vyťahovaní som zacíti záber – prestal som navíjať a po chvíli sekol. Cítil som, že niečo ťahám ale boj skoro žiadny. Cez poslednú vlnu som sa trochu oprel do udice a na piesku ležala ryba. Posvietil som si na ňu, pomaly išiel k nej, že ju zoberiem za chvost a vytiahnem na breh.
Ako som sa blížil k úlovku, tak som zbadal nezvyčajne svietiace oči, zvláštne správanie ryby, a tak som radšej zavolal na Grega. Aj on mal pred rybou veľký rešpekt a mali sme čo robiť, aby sme ho dvaja dostali ďalej na breh. Ulovil som 36 kg žraloka kravieho, ktorý sa vyskytuje veľmi málo pri pobreží a žije vo veľkých a studených hĺbkach Atlantiku. Je to len nočný dravec a je veľmi agresívny, čo nám Greg dokázal, keď nad jeho hlavou prešiel rukou. Žralok ihneď zaútočil! Bolo to neskutočné! A keď mi povedal, že si dokáže pohryznúť chvost, tak by som mal určite poriadnu pamiatku, keby som sa ho sám snažil vybrať. Aj pri fotení sme dávali pozor.
Konečne Afrika!
Podľa správ sa počasie malo zhoršovať, a tak sme sa rozhodli presunúť späť na Indický oceán nad Kapské mesto. Je to zaujímavé, že prejdete 200 km a ste v úplne inom svete. Teplota 36 °C a voda 22 °C – konečne Afrika!
Išli sme loviť na dlhú piesočnatú pláž neďaleko kúpajúcich sa ľudí. Zobrali sme len udice na žraloky a nastražili sépie a polovičky tuniakov. Hneď po nastražení záber na sépiu – Ferči zdolal 2 kg semmena. Krásna strieborná a veľmi chutná ryba. Prešla pol hodina a znova záber na sépiu! Ferči po krátkom boji vytiahol 18 kg žraloka psieho. Konečne nástraha na BIG BIG sústavu.
Ihneď sme vymenili s Gregom navijak a upevnili špeciálnu sústavu na hornú plutvu žraloka. Žralok je voľne plávajúca návnada. Pri tomto spôsobe lovu je minimálna šanca na zdolanie veľkého žraloka, ale samotný záber vraj stojí za to! Aby bola úspešnosť, „návnada“ by mala preplávať 200 m, kde začínala hlbočina. Hm, asi to nastražený žralok tušil, a tak nie a nie prekonať tú vzdialenosť – dal som mu slobodu.
Zvečerievalo sa a komáre nás vyhnali od vody. Navečer sme sa dohodli, že ešte raz navštívime miesto, kde som ulovil bieleho žraloka. Ráno sme prišli pod útes a niekoľko rybárov už lovilo jedlé ryby. Bolo slnečno.
Neuveriteľné – ale je to tak!
Čas sme si krátili lovom jedlých rýb, ale bez úspechu. Prišiel domáci, pobudol tam hodinku a odchádzal s peknými úlovkami. Nechápavo som sa pozrel na Grega – prečo my nie a oni áno? Však máme také isté slede ako oni, lovíme v tej istej vzdialenosti a nič! Slede máme, ale nie kráľovské, ktoré sú väčšie a majú inú chuť znela odpoveď.
Neuveriteľné – ale je to tak! Tak sme len zostali pri veľkých rybách. Veľa rybárov sa zastavilo na kus reči s Gregom a mnohí z nich ani nevideli tento spôsob lovu. Keď povedal, že odkiaľ sme a že máme radi tento spôsob lovu, tak nám priali veľa šťastia a hojnosť úlovkov.
Prichádzal príliv, najlepší čas na zábery. Skontrolovali sme nástrahy a Ferči nadipoval hlavu tuniaka silnou tuniakovou arómou. Sadli sme si k udiciam a sústredili sa na zábery. Zrazu na jednej udici sa uvoľnil silon – prečo práve nám?! - spýtal sa Greg. Zasa odhryznuté – ale vtom sa silon narovnal a dal do pohybu cievku. Vezmi si udicu – povedal mi Greg. Zasekol som – silon sa začal odvíjať a ja som tŕpol, aby zastal.
Stalo sa – začali sme bojovať, ale on sa nevzdával. Po 40 minútach sa mi podarilo vyloviť 2,10 m a 86 kg žraloka bronzového. Mal som veľa domácich obdivovateľov a aj pomáhali Gregovi pri vyťahovaní. Po fotení nasledovali rýchly návrat do oceánu a blahoželania. Tak už aj ja som si ulovil „bronzáka“.
Čo nás čaká a čo neminie?
Zanedlho znova povestné gŕŕŕŕŕŕŕŕ; Greg sekol a konštatoval - nástražný! Už som išiel chystať BIG BIG systém, keď sa mu narovnala udica a z cievky začalo ubúdať. Tak asi to nebude nástražný – nakoniec zdolal aj on „bronzáka“ 1,97 m a 72 kg.
Skončil sa nám zas jeden pekný deň a tešili sme sa na ten ďalší. Naša cesta bude – najjužnejší cíp – MOSELBEI. Je tam výskyt žralokov bielych, kladivohlavých, zubatých a možnosť uloviť aj raje! Všetko ale závisí od počasia, ku ktorému sa celý čas prispôsobujeme. Polovica rybačky za nami – čo nás čaká a čo neminie?
Ráno sme sa prebudili do hmly a ihneď začali baliť. Mali sme odísť skoro ráno, ale sme v Afrike a čo nie je hneď, bude na obed a čo... Trasa dlhá 350 km ubiehala rýchlo, nakoľko cesty sú veľmi kvalitné a bez prejazdov cez dediny a mestá. Príroda bola zaujímavá a farmy s pštrosmi, antilopami, zebrami pre našinca novinkou.
Do kempu sme dorazili v poobedňajších hodinách. Rýchle rozloženie stanovej časti karavanu a už sme aj chystali veci na ryby. Rozhodli sme sa na nočný rybolov. Znova sme lovili na plážovej časti, kde bolo potrebné vojsť dosť ďaleko, aby sa nahodili udice na žraloky. Ja som s Johnom začal loviť jedlé ryby a veľmi dobre sa nám darilo. Ferči a Greg sa starali o žraloky.
Nastražila sa aj živá ryba, ktorú hneď zobral malý žralok piesočnatý. Záber bol aj na ďalšiu udicu, ale bez výsledku.
Bolo niečo po polnoci, keď Ferči išiel skontrolovať nástrahu na jeho udici. Aké bolo však jeho prekvapenie?! Oceľové lanko bolo prehryznuté bez toho, že by sa cievka čo by len pohla! Asi by som už nemal ísť nahadzovať, povedal Greg – všetci sme hneď súhlasili. Ferčiho návnada prilákala bieleho žraloka lebo len ON to dokáže! Nad ránom sme ukončili prvú krásnu noc na Moselbei.
Pokračovanie nabudúce.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
