Nepravidelne pravidelné pohyby špičky spôsobené prúdom rieky zrazu naruší rázny pohyb a následný ťah nám signalizuje, že ryba na druhom konci to myslí vážne a len tak našu nástrahu nepustí. Následné vzájomné preťahovanie nemá konca, ryba sa len tak vzdať nemieni, šikovne využíva aj silu prúdu, ktorý jej ťah znásobuje. Rybárovi do žíl doslova ako potok tečie adrenalín a na čelo mu z toho vyrážajú kvapky studeného potu. Takéto momenty sú typické pri love našej najbojovnejšej ryby - mreny a kto ich aspoň raz zažil, chce to zažiť znova a znova...
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: AUGUST 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Dlhé roky som len sníval o tom, že raz ulovím aj mrenu. Nevedel som ako sa jej mám dostať „na kožu“ a aj keď som časom zistil, kde by som ju mohol nájsť, nevedel som akým spôsobom by som ju mal loviť. Skúšal som to tak, aj onak a výsledok nestál za nič. Ak som aj nejakú ulovil, bol to len náhodný úlovok pri love iných rýb a takmer vždy vtedy, keď som to najmenej čakal. Pocit z toho nesmierneho ťahu, ktorým sa bránila, ma nadchýnal a chvíle zdolávania, ale hlavne úspešné zdolanie mreny, boli pre mňa nesmiernym zážitkom. Občasný úlovok síce potešil a bol akýmsi bonusom, ale ja som ju chcel loviť pravidelne a pokiaľ možno veľké kusy.
Mrena je túlavá ryba
Pre mnohých z nás je však priam neriešiteľným problémom lov na tých miestach, lebo tam býva zväčša dosť silný prúd. Priznám sa, že spočiatku to bol aj pre mňa problém číslo jeden a práve to bolo príčinou mojich počiatočných neúspechov. Nevedel som v takom silnom prúde loviť, ale to sa časom zmenilo.
Stále tu spomínam silný prúd, ale mreny sa dajú uloviť aj v miernejšom a pre rybára prijateľnejšom prúdení rieky. Je to pravda, ale úlovky mrien na takýchto miestach nie sú až také pravidelné. Mrena je dosť túlavou rybou a nie vždy sa nachádza práve tam, kde sme si vytypovali, aj keď sme ju tam pred pár dňami ulovili. Niekedy ich za krátku chvíľu chytíme niekoľko a inokedy na záber čakáme aj hodinu, alebo sa ho nedočkáme vôbec. Preto tu spomínam silný prúd, lebo v ňom je prítomnosť mreny takmer na 100 % istá a potom je už len na nás, či jej dokážeme predložiť lákavý kúsok, ktorému by neodolala.
Je veľa riek, v ktorých prúdenie nie je nejako rýchle a mreny sa tu vyskytujú tiež. V takých riekach budeme mreny hľadať tam, kde dochádza ku zrýchleniu prúdenia. Zväčša to býva v nejakom zúženom mieste, alebo v zákrutách rieky, kde prúd mení smer, alebo je tam vybudované vzdutie hladiny, ako sú rôzne stavidlá, prehrádzky a podobne.
Ak budete trpezliví, skôr, alebo neskôr sa mrena prezradí svojimi výskokmi nad hladinu. Zaujímavé ale na tomto jave je, že častejšie sa vyhadzujú v silnejšom prúde a v miernom sa nevyhodia takmer vôbec. K výraznejšiemu zaktivizovaniu mrien dochádza počas stúpania hladiny riek po dažďoch, kedy je voda prikalená. Vtedy mreny, ale nielen tie, intenzívne zbierajú popri brehoch množstvo rôznych červov. Preto ako najlepšia nástraha sa v tej chvíli javí dážďovka, ale nie je problém ju uloviť na čokoľvek mäsového pôvodu - rôzne párky, salámy a podobne. Väčšina z nás si však tieto dobroty nechá pre seba a rybám radšej ponúkne červy...
Ako na mrenu
Mrenu možno loviť rôznymi spôsobmi. Môžeme si vybrať lov na plavák s nejakou pevnejšou bolognézou, môžeme si nastražiť „na ťažko“, ale s tým rozdielom, že indikáciu záberu budeme sledovať na špičke, lebo prúd nám iný druh indikácie ani neumožní, aj keby sme chceli.
Ak však mám sledovať špičku, tak nech je čo najcitlivejšia a to nám najlepšie umožní feeder, ktorý je na takýto lov priamo stavaný. Keďže mrena je ryba silná a bojovná a žije prevažne v prúdivých úsekoch riek, musíme tomu prispôsobiť aj našu výbavu. Preto som spomenul pevnejšiu bolognézu a ak feeder, tak si tiež vyberieme z pevnejších modelov, ale nie kvôli mrene, ale kvôli miestu lovu.
Na plavák
Lov na plavák má určite svoje čaro, ale má dosť obmedzené možnosti čo sa týka miesta jeho využitia, hlavne pri rybe akou mrena je. Výborný je do miernejších prúdov, kde plavák nie je až taký strhávaný a unášaný prúdom a nemusíme až tak často prehadzovať. Bolognézu sme si zvolili preto, lebo ide o dlhšie udice, s ktorými dokážeme ovládať a usmerňovať plavák na pomerne veľké vzdialenosti.
Veľkosť plaváka závisí od hĺbky vody a rýchlosti toku. Musíme si vybrať taký, s ktorým dokážeme nástrahu udržať pri dne. Nebudem tu menovať presné gramáže plavákov, lebo to jednoducho nie je možné, pretože na každej vode je to individuálne a musíme sa prispôsobiť daným podmienkam na danej lokalite. Niekde stačí plavák s nosnosťou 6 g, inde nestačí ani nosnosť 20 g, alebo aj viac. Pre nás je podstatné, že plavák musí uniesť toľko záťaže, aby sa tá ani pri úplnom zadržaní plaváka nedvíhala vysoko do stĺpca vody, lebo mrenu hľadáme pri dne.
Či sa to deje, alebo nie, vidíme priamo na plaváku. Ak sa po zadržaní plavák vysoko vynára nad hladinu, je príliš ľahký a to nehovorím o tom, keď sa nám nebodaj na ňu položí. Plavák by sa po úplnom zadržaní mal len jemne podvihnúť a jeho anténka by sa nemala príliš vykláňať do boku, do smeru zadržiavania. Takýmto občasným pridržaním a správne rozloženou záťažou na systéme, môžeme dosiahnuť pre ryby lákavý pohyb nástrahy a to ich často doslova vydráždi k záberu. V tomto ohľade je plavák najlepšia voľba, lebo prostredníctvom neho môžeme rôzne pohybovať nástrahou a ryby si ju skôr všimnú. Zdolávanie väčšej mreny na 6 – 7-metrovej bolognéze je tiež dosť adrenalínový zážitok.
Na položenú
Nie každý však vlastní takú špeciálnu výbavu akou je bolognéza, preto sa pozrime bližšie na lov „na ťažko“, ktorý je predsa len väčšiemu okruhu rybárov bližší. Ak chceme na lov mreny použiť svoju kaprársku výbavu, nie je v tom žiaden problém. Ide to, ale už v úvode musím konštatovať, že to nie je ono a už vôbec nie, ak ide o palice s vrhaciou záťažou nad 200 g. To sú jednoducho necitlivé „drúky“, s ktorými jemnejšie zábery nebudeme vôbec registrovať.
Mrena je síce silná ryba, ale dosť často sa jej záber prejavuje len jemným potiahnutím a ak taký záber chceme zaregistrovať, musíme mať na to primeranú výbavu. Ja som na tento účel používal 330 cm dlhú a 40 – 80-gramovú udicu určenú na ťažšiu prívlač, s ktorou som mohol loviť aj v silnejšom prúde a špička bola stále dostatočne jemná na signalizáciu záberov.
Ako záťaž som použil 60 g ťažké olovo, v ktorom boli zaliate štyri asi 10 cm dlhé drôty (tzv. pavúk), ktoré sa pred nahodením vytvarovali tak, aby sa zachytili na dne. Vlastná hmotnosť olova ich nenarovnala, ale po potiahnutí sa drôty narovnali a olovo sa bez problémov dalo vytiahnuť.
Ak používame takto uspôsobenú záťaž, postačí nám oveľa ľahšia na to, aby sme nástrahu udržali na požadovanom mieste. Pre porovnanie: na mieste, kde 80 g záťaž prúd posúval až kým sa nezachytila o nejakú prekážku na dne, tam v pohode postačovalo použiť 60-gramového „pavúka“ a nástraha stála na jednom mieste. Výhoda takejto záťaže spočíva aj v tom, že sa oveľa zriedkavejšie zakliesnila medzi kamene na dne a menej sa tak trhala.
Tu nepotrebujeme krmivo
Aj keď na prvý pohľad „pavúk“ pôsobil strašidelne (človek má z neho dojem, že sa musí po každom nahodení zamotať), neboli problémy s tým, že by sa nadväzec do neho motal. Občas sa to síce pritrafilo, ale to sa stáva pri každom jednom systéme.
S takto pripraveným systémom lovíme na prirodzených stanovištiach mrien, to znamená tam, kde sme ich videli sa vyhadzovať nad hladinu, alebo na miestach so zrýchleným prúdením rieky (pod stavidlami, pod výpustami elektrární a pod.). Tu nepotrebujeme žiadne krmivo na prilákanie rýb, stačí len nahodiť a čakať na záber.
Ako najlepšia nástraha pri takomto love je rosný červ, čiže dážďovka, ktorú navlečieme na väčší, napr. 1/0-ku háčik, ale dobré výsledky sa dajú dosiahnuť aj na párky, lunch meat a podobné mäsové výrobky. Nahadzovať nemusíme ďaleko od brehu, lebo mrena dosť často hľadá potravu tesne pri brehu, hlavne pri stúpnutí hladiny, kedy sa do vody dostanú rôzne suchozemské živočíchy.
Viacerí rybári odporúčajú ako najlepšiu nástrahu na mrenu syr. Ja som s ním veľké úspechy nemal a brali ho aj nosále a pleskáče. No a navyše si myslím, že je to pomerne drahá nástraha na lov rýb. Je mnoho ľudí, ktorí si syr kvôli cene nedovolia kúpiť ani pre seba a nie to ešte pre ryby.
Na feeder
Ako najlepšia zbraň na lov mreny sa mi jednoznačne javí feeder, preto som si ho nechal na koniec. Je to metóda, ktorá sa v ostatných rokoch stala doslova hitom v rybolove a musím povedať, že oprávnene.
Feedru mnoho rybárov vďačí za svoje naj úlovky. Je to dané tým, že aj keď sa s ním loví na dne, podobne ako pri položenej, predsa len ide o oveľa jemnejšie prúty, ktoré sú stavané presne na tento spôsob lovu. Pevná kostra a jemná špička sú tou najlepšou zbraňou na ulovenie všetkých rýb.
Lov s feedrom má oproti predchádzajúcim spôsobom tú výhodu, že si rybu vieme cielene prilákať na lovné miesto neustálym kŕmením. Ak s feedrom viete pracovať, núdzu o úlovok určite mať nebudete. Voľba toho správneho feedra na mreny závisí od miesta lovu. Keďže ideme nahadzovať do väčšieho prúdu, musíme mať pevnejšiu výbavu, aby sa udica príliš neohýbala len pod samotným náporom prúdu. Priveľmi ohnutá udica stráca schopnosť detekcie záberu a lov s ňou je doslova trápenie. Najlepšie sú na to medium heavy, alebo heavy feedre (stredne tvrdé a tvrdé), v závislosti od sily prúdu na danom mieste, ktoré sú konštrukčne riešené na lov v prúdoch.
Veľkosť košíka
Košík by mal mať primeranú veľkosť, aby nám po dopade zbytočne „necestoval“ po dne, čo sa stáva s nadmieru ľahkým košíkom. Zbytočne by sa tým zakrmovala veľká plocha, čoho následkom by sa znižovalo množstvo záberov, lebo ryba by bola rozptýlená na veľkom priestranstve. Našim cieľom je rybu sústrediť na čo najmenšiu plochu, aby sa dala ľahšie uloviť.
Veľmi ťažký košík tiež nie je dobrým riešením, lebo vtedy sa celý náš systém stáva menej citlivým. Najlepšie je zvoliť si taký veľký košík, ktorý po dopade párkrát po dne poskočí a potom ostane stáť na mieste. Takáto veľká záťaž je presne to, čo potrebujeme. Je dostatočne veľká na to, aby sa udržala na mieste, ale zároveň dosť ľahká na to, aby sa pohla pri zábere, čo je veľmi dobre vidieť na pohybe špičky ako uvoľnenie, čiže narovnanie.
Taký záber musí vidieť každý a treba naň okamžite reagovať. Mrena dosť často berie razantným spôsobom, hlavne menšie kusy a po narovnaní špičky prichádza dosť rázne ohnutie, občas aj značne veľký ťah. Ak nemáte primerane nastavenú brzdu, môžu nastať zbytočné komplikácie. Mám na mysli hlavne utrhnutie nadväzca, alebo aj celého systému, lebo lovíme na miestach, kde býva hodne ostrých kameňov a stačí jedno brnknutie napnutého vlasca o ostrú hranu, aby sa pretrhol. Čo sa vlascov týka, tak mojimi osvedčenými sú: na kmeň 0,18 - 0,20 a na nadväzce 0,14 - 0,18. Výbavu mi dopĺňajú háčiky od 14 po 8. Možno sa to niekomu zdá málo, ale verte, stačí to.
Krmivo
Krmivo na mreny nie je nejako zvláštne. Najčastejšie sa medzi rybármi používa syrové krmivo, ale mrena zavíta na každé zakŕmené miesto pozrieť, či tam nie je niečo pod zub. Často som ich lovil aj na zmes určenú pre pleskáča s karamelovou, alebo inou, hoci aj ovocnou vôňou.
Ak ju chceme na lovnom mieste udržať, musí tam niečo zaujímavé nájsť. Najviac sa jej zavďačíme množstvom živej zložky v krmive, na čo nám postačia kostné červy, alebo sekané dážďovky. Netreba s nimi šetriť, ryby nám to vrátia množstvom záberov. Poznám pár rybárov, ktorí do košíka dávajú len lepené kostniaky, ale to je už tak trochu extrém a opodstatnenie má hádam len na pretekoch. Dve deci kostniakov by som ale hocijako do krmiva dal.
Mrena obľubuje aj rôzne semiačka a nie je na škodu jej ich ponúknuť. Dobrá je na to kukurica, pšenica, krúpy, ale aj konope, ľan, repka, prípadne ich zmes. S malými semiačkami však treba opatrne, lebo by sme sa mohli pripraviť o množstvo záberov. Problém je v tom, že ak ich nasypeme do krmiva, tak to, hoci je vlhké, ešte stále do seba absorbuje vlhkosť a drobné semiačka nám doslova vysuší. Potom, keď ich hodíme do vody, začnú plávať.
To isté sa nám môže stať aj s lahôdkovou kukuricou z konzervy. Vyplavované zrnká sú pre ryby lákavé už len tým, že sa hýbu a pôjdu za nimi. Tak sa nám môže stať, že ryby nebudú v krmive, ale pár metrov pod ním a budú zbierať vyplavované zrnká a my potom budeme márne čakať na záber. Preto, ak ich chcete používať, treba ich dávať vždy len priamo do krmiva, ktoré dáme hneď do košíka, alebo ho o krátku chvíľu vyhádžeme. Na takomto zakŕmenom mieste potom lovíme na kostniaky, alebo kombináciu kostniakov s kukuricou, krúpami, prípadne použijeme aj väčšiu nástrahu a ponúkneme jej kúsok dážďovky, či hnojové červy.
Na prívlač
Aj keď je mrena kaprovitá ryba, občas sa dá uloviť aj na prívlač a to na menšie vzory blyskáčov, voblerov, alebo na „selet“ z rybky. Je to neklamný znak toho, že ani rybí drobizg pred ňou nie je v bezpečí. Na kúsky rýb ich najskôr ulovíme pod elektrárňami, kde sa dosť často stáva, že turbíny rozsekajú rybu, ktorú do nej vtiahne prúd. Pod elektrárňou sú potom hody, na ktorých sa zúčastňujú sumce, zubáče, ostrieže, ale aj boleň a mrena.
Mrena je považovaná za najbojovnejšiu rybu, aká žije v našich vodách. Kto ju už aspoň raz ulovil vie, že opodstatnene. Ak sa raz dostane na háčik, svoju kožu nepredáva ľahko a bráni sa do posledného momentu. Preto by sme si ju ako súpera mali vážiť, lebo nám pripravuje neopakovateľný zážitok, ktorý je porovnateľný so zdolávaním sumca.
Vo viacerých krajinách Európy nám rybári doslova závidia a boli by šťastní, keby mohli loviť také a toľko mrien ako my. U nás je na šťastie dostatok riek s bohatou osádkou mrien a je len na nás, či tomu tak bude aj naďalej.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
