Dabingom by sa dali charakterizovať viazacie materiály, ktorých úlohou je vytvárať telíčka mušiek nadabovaním materiálu na viazaciu niť. Ich rozmanitosť, druhy materiálov a farebná škála je asi najväčšia zo všetkých viazacích materiálov, s ktorými sa pri viazaní stretneme. Preto sa aj trocha bojím tejto témy, ale skúsim zhodnotiť vlastné skúsenosti a budem sa snažiť uviesť vás do tohto farebného a chlpatého sveta. A ak by si niekto chcel zároveň aj vyrobiť nenapodobniteľný a jedinečný dabing, proste originál, ponúkame vám jednoduchý návod z dielne Paľa Hurčalu a pripájame aj jeho názor na využívanie týchto materiálov...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: AUGUST 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Viazacie techniky pri dabingoch sú pomerne prácne, dnes však nepoznám muškára – viazača, ktorý by aspoň minimálne nepoužil tieto materiály. Možno povedať, že hlavne kombinácie týchto materiálov pri tvorbe umelých mušiek, či už je to mokrá muška, suchá muška, nymfa, alebo strímer.
Vo všeobecnosti by sa dali zrejme rozdeliť do dvoch skupín, a to prírodné (zahrňujúce zvieracie srsti vrátane vlny, ako sú zajac, ondatra, tuleň) a syntetické, vyrobené ľudským umom na báze umelých vlákien s rozmanitou chemickou štruktúrou.
Kombinácia materiálov
Jemnosť prirodzených srstí a farebnú škálu prírody je pomerne ťažké nahradiť umelým vláknom. Jeho úloha je však vo farebnosti a odrážaní svetla v rôznych spektrálnych šírkach a teda v trblietkach, ktoré vzbudzujú záujem ryby ochutnať ponúkanú nástrahu. Teda kombinácia prírody s materiálmi vyrobenými ľudskou rukou.
Materiály, či už umelé alebo prírodné, spája ešte jedna dôležitá vlastnosť – schopnosť nasiaknuť, alebo nenasiaknuť vodou. Syntetika je vo všeobecnosti odolnejšia. To však neznamená, že je to vždy najvhodnejšie. Jedna vec je uloženie mušky v stĺpci vody po namočení, druhá vec je zmena farby mušky a celkovo vzhľadu telíčka. Vizualizácia sklovitosti, imitácia priesvitnosti telíčka a jeho dôveryhodnosť pre oko ryby, aby ho uznala za vhodnú konzumácie.
Rôzne typy mušiek využívajú práve tieto kombinácie, kde telíčko nasiakne vodou a naplní očakávanie imitácie živého hmyzu, kde jeho doplnením môže byť hlavohruď vytvorená srsťou tuleňa, alebo jeho syntetickou náhradou, ktorá vodu odpudzuje a zachová si jedovatú prácu nožičiek pri najjemnejšom pohybe vody okolo mušky. To je vlastne účel.
Spájaním týchto materiálov vznikajú nádherné imitácie hmyzu od prírodných odtieňov až po fantastické farby, neraz veľmi účinné. V obchodoch dnes nájdete také široké spektrum týchto materiálov, že niekedy je veľmi ťažké vybrať si odtieň; väčšinou je to ten, ktorý sa najviac páči nám. Ak máte vo viazacích materiáloch trocha neporiadok (ako ja) môže sa stať, že zhodné dabingy máte po následnej kúpe aj viackrát.
Potrebná je aj prax
Dabingy nám ponúkajú možnosť vytvoriť si telíčko a aj jeho hrúbku podľa vlastného uváženia. Samozrejme, že je potrebné aj určité množstvo praxe, ako s týmito materiálmi naložiť.
Na dabovanie sa hodia dabovacie vosky, aby sa dabing lepšie prichytil na viazaciu niť. Tie je možné si zakúpiť, alebo to skúsiť veľmi jemne s obyčajnou sviečkou. Priznám sa, že tento spôsob nepoužívam. Mám rád jemné dabingy a trápim sa dovtedy, kým si vytvorím telíčko bez pridania podporných látok. Veľmi rád mám však aj rotačný dabovač. Ten je vhodný na vytvorenie knôtu, kde viem vyčarovať pomocou rôznych typov dabingu pevné a trvácne telíčka. Najčastejšie mi poslúži pri tvorbe strímrov a lúr. Samozrejme, nemôžem zabudnúť na výrobu nožičiek z CDC a knôtu z CDC pierka, napríklad za hlavou nýmf na vytvorenie neskutočne živo pracujúcich končatín hmyzu.
Postupne nám dabingy budú pribúdať a prehľad medzi jednotlivými materiálmi a ich odtieňmi bude čoraz ťažší. Po vzore kamarátov používam narezané pásiky priesvitného lexanu, ktoré mi umožnia uložiť veľké množstvo dabingov, a získať tak dostatočný prehľad o počte, množstve materiálu a jeho farbách.
Ak by si predsa len niekto chcel vyrobiť nenapodobniteľný a jedinečný dabing, proste originál, ponúkame vám jednoduchý návod z dielne Paľa Hurčalu a pripájame aj jeho názor na využívanie týchto materiálov:
Každý druh je výnimočný
Dabingy dnes tvoria neoddeliteľnú súčasť viazacích materiálov. Roman ozrejmil hlavné delenie dabovacích materiálov na prírodné a umelé – syntetické. Každý druh, alebo typ materiálu je svojimi vlastnosťami výnimočný. S každým materiálom sa taktiež inak pracuje a, samozrejme, každý má aj svoje charakteristické vlastnosti vo vode. Ja veľmi rád používam hlavne mixy prírodných a umelých materiálov, najčastejšie pridávam do prírodných srstí rôzne efektné prímesi (spektra dabingy, lite – brith, SLF a pod.).
Moje, niekedy špecifické, požiadavky na určitý druh materiálu ma pred niekoľkými rokmi priviedli k myšlienke pripravovať si vlastné dabovacie materiály. V prvom rade som si musel uvedomiť, čo to vlastne dabing je. Jednoducho zhrnuté – ide o rozmixovaný, zhomogenizovaný materiál s vláknami rôznej dĺžky.
Mlynček sovietskej výroby...
Ďalšou otázkou je, ako ho zhomogenizovať. Mne v počiatkoch poslúžil elektrický vysokootáčkový mlynček na kávu sovietskej výroby. Do mlecieho priestoru s nožom som si nastrihal trochu zajačej srsti, založil uzáver a spustil chod mletia. Po niekoľkých sekundách som strojček zastavil a výsledok ma úplne očaril.
Tak som postupom času začal pracovať na vlastných dabingoch, kedy som miešal rôzne druhy materiálov. Podotýkam, že vždy je v dabingu jeden hlavný, nosný materiál, ktorý sa snažíme vylepšiť, oživiť. Z vlastných skúseností odporúčam pridávať prímesi po troške a vždy skontrolovať výsledok, aby sme predišli zbytočnému sklamaniu, že sme čosi prehnali.
Postupom času som si na miešanie zadovážil kuchynský mixér s priehľadnou a hlavne väčšou nádobkou, kde si viem výsledný efekt sledovať už počas mixovania. Dôležité je tiež správne odhadnúť množstvo materiálu, ktoré budeme mixovať, aby ho nebolo v nádobke málo, alebo priveľa. Ak je ho málo, nedarí sa ho dobre rozmixovať, nakoľko ho odstredivé sily vyhodia mimo noža a, naopak, ak ho tam dáme priveľa, budú sa nám v dabingu objavovať nekvalitne rozmixované hrče a navyše sa vtedy zvykne veľa materiálu namotať okolo noža.
Všetko si treba postupne odskúšať a podľa typu stroja prísť na optimálne množstvo.
Nové vzhľady materiálov
Túto tému som pred časom rozoberal v pomerne rozsiahlom článku na stránkach tohto časopisu, preto je to dnes pomerne stručné, ale pridávam niekoľko receptov na prípravu vlastného dabingu.
Spomínal som už, že sa dajú veľmi efektne upraviť aj tie najnenápadnejšie materiály. Stačí, ak si spoločne zmixujeme prírodnú zajačiu srsť spolu s troškou nejakého trblietavého dabingu, a získame tým úplne nový vzhľad materiálu. Skĺbia sa nám v ňom vlastnosti zajaca a spomedzi týchto vlákien budú vystrkovať vlákna trblietavého vzhľadu. Muška vyrobená z takéhoto upraveného dabingu rázom naberie atraktorové prvky.
Miešaním rôznych farieb základných materiálov docieľujeme aj rôzne odtiene dabingov. Takto si môžeme odstupňovať ktorúkoľvek farbu – od svetlej až po tmavú. Stačí ak do nejakého základného svetlého materiálu pridávame postupne viac a viac tmavšieho materiálu. Zakaždým nám vznikne iný stupeň. Ja som si takto pripravil celú škálu hlavne olivových odtieňov.
Ak sa rozhodneme miešať si vlastné dabingy, zistíme, že máme časom navyše aj omnoho menej odpadu z rôznych materiálov. Každý zvyšok SLF, vlny, ba dokonca CDC, sa dá neskôr využiť pri miešaní dabingu. Žiadnemu viazačovi nemusím hovoriť, čo znamená kvalitné CDC perie. Ide navyše o pomerne drahý materiál a dosť často sa dnes stretávam aj dabingom z CDC.
Počas viazania z tohto peria nám zakaždým zostáva určité percento odpadu týchto jemných pierok. Stačí, ak si ich budeme uskladňovať do vrecúška a po čase zistíme, že sme nadobudli celkom peknú hromádku, ktorú si vieme spracovať na CDC dabing, alebo tento materiál použijeme ako prímes do iného dabingu. Postačí, ak z týchto zvyškov odstránime najhrubšie kostrnky a šup s ním do mixéra.
Týmto krátkym návodom sa spolu s Romanom pokúšame o pomoc hlavne začínajúcim viazačom, čo sú v mnohých prípadoch mladí ľudia, školáci. Nielenže sa snáď trošku zorientujú v jednotlivých druhoch materiálov, ale možno sa im takto podarí aj ušetriť nejakú časť vreckového.
Stiahnuť článok v PDF formáte.