Priaznivci lovu muškou sa nájdu v každom rybárskom združení, bez ohľadu na geografickú polohu krásnych kútov Slovenska. Jazerné muškárenie, krásna odnož lovu rýb na umelú mušku, si našla svojich fanúšikov a z roka na rok ich pribúda. Keď nás prvý raz pozval Tibor Czuľba k maďarským hraniciam, jemne som premýšľal, ale neodolal som stretnutiu s kamarátmi a kolegami. Teraz som mu vďačný. Výsledok nebol dôležitý. Keď sme vybalili naše smiešne náčinie s kolieskami na konci a zvláštnymi stojanmi na muškárske udice, stali sme sa celkom zaujímavou atrakciou pre miestnych rybárov. Obzerali si nadväzce s muškami, občas prehodili medzi sebou pár viet. V každom prípade boli milí a pociťoval som skôr očakávania výsledku, ako nezáujem...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2009
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Polemiky o nasadzovaní duháka do vôd, kde nie je pôvodnou rybou s pravdami, polopravdami a zaručenými dôsledkami, zhodnotenými rybárskymi pseudoodborníkmi na našu ichtofaunu, ma bavia. Celkom ma baví aj fakt, že ak sa podarí udržať rybárov (medzi ktorých patrím, samozrejme, aj ja) na dobre zarybnenom jazere bojovným duhákom, o to viac prežije tých pôvodných bodkovaných žltých bratrancov v riekach, kde je ich pôvodný domov.
Tá práca stojí za to
A aj výter lipňov prebehne trochu intímnejšie a hniezda ikier nebudú natoľko prešliapané rybármi. Nejdem polemizovať o nasadzovaní tejto ryby do riek, nie som kompetentný, ani študovaný. Každý, kto sa trochu venuje lovu na jazerách, snáď bude súhlasiť, že niekoľkotýždňová ryba už nie je zďaleka taký jednoduchý úlovok a treba riadne špekulovať, aby na konci forfachu zabojovala vyhádzaná bodkovaná odmena. Ale tá práca za to stojí. A pstruhových rybníkov je málo.
Uvedomenie si podstaty jazerného muškárenia, prečo toto vlastne píšem, je možné na akejkoľvek mláke, kde sa darí rybám. Všetkým rybám. Tou základnou myšlienkou, s ktorou sa pohrávam, je športová podstata celej techniky lovu.
Vďaka priaznivcom muškárenia aj z lokalít, ktoré nie sú priamo pretkané zurčiacimi bystrinami a podhorskými tokmi, je možné ukázať, ako sa dá krásne a športovo prežiť niekoľko chvíľ pri rybníkoch. Pred štyrmi rokmi vznikla myšlienka klubu SK muškár usporiadať takéto preteky v love rýb na umelú mušku na výsostne kaprovom rybníku Byšta, ktoré má od klasických pstruhových stojákov riadne ďaleko. Pochopiteľne, chyť a pusť. Prečo ale píšem práve o týchto pretekoch?
Všetko sa dá...
Je ich viacero, ale tieto sú pre mňa trochu výnimočné. Keď nás prvý raz pozval Tibor Czuľba k maďarským hraniciam, jemne som premýšľal, ale neodolal som stretnutiu s kamarátmi a kolegami. Teraz som mu vďačný. Výsledok nebol dôležitý. Keď sme vybalili naše smiešne náčinie s kolieskami na konci a zvláštnymi stojanmi na muškárske udice, stali sme sa celkom zaujímavou atrakciou pre miestnych rybárov. Obzerali si nadväzce s muškami, občas prehodili medzi sebou pár viet. V každom prípade boli milí a pociťoval som skôr očakávania výsledku, ako nezáujem.
Myslím, že nás tam vtedy pretekalo okolo 18 – 20 ľudí. Priebežne sme tam v daždi absolvovali niekoľko priateľských kôl a mal som pocit, že pozorovatelia boli celkom zaujatí technikou strímra na muškárskej šnúre. Občas sme aj voľačo chytili.
Od tejto chvíle prešli štyri roky a potešenie na mojej strane: v domácich radoch sa objavuje čoraz viac priaznivcov, ktorí sa celkom slušne nadchli pre tento športový lov. Dnes je počet pretekárov zhruba dvojnásobný. Dôležitý je aj fakt, že sa dá technikou mušky, dokonca strímrikom, uloviť regulárne, okrem nasadeného pstruha dúhového, napríklad kapor, plotica, zubáč, teda miestne rybky.
Majú sa čo učiť!
Tohto roku to už boli štvrté preteky a stávajú sa v tejto lokalite veľmi populárne. Svedčí o tom aj skladba zúčastnených priateľov z Košíc, Sabinova, Trebišova, Vranova nad Topľou, Kežmarku, Bardejova a ak som na niekoho zabudol, tak sa ospravedlňujem. Veľká vďaka patrí usporiadateľom, ktorí dokážu vytvoriť vynikajúci servis pre zúčastnených pod vedením predsedu Františka Tomka a vyrekreujú sa tu doslova celé rodiny. Poviem vám, niektorí organizátori renomovanejších pretekov by sa mali čo učiť. Nemôžete odtiaľ odísť hladní ani smutní.
A muškárenie ako rybolovná disciplína sa pomaly udomácňuje aj v tomto krásnom kúte Slovenska, ktorý je skôr povestný kvalitnými tokajskými vínami. Oveľa dôležitejšie ako výsledok v rebríčkoch je stretnutie, športová podstata lovu a strávenie času v prekrásnom prostredí. Komunikácia s ľuďmi s podobným myslením, pre mnohých vyskúšanie si techniky lovu inou metódou, na akú sú zvyknutí. Teda vecí, ktoré sa podľa mňa v tejto dobe vytrácajú a aj koníček nám taký blízky je často postavený do polohy výsledku za každú cenu.
Myslím si, že by mohlo byť viac takýchto priateľských aktivít. Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. A športová podstata tohto krásneho lovu by mohla byť prezentovaná širšej verejnosti, aj v lokalitách, ktoré zdanlivo nezapadajú do parametrov vôd s možnosťou muškárenia. A po začatí kaprovej sezóny si niektorí rybári možno spomenú na túto techniku lovu a pomedzi plaváčiky s dážďovkou, alebo kostnými červami ešte párkrát potiahnu strímrik, alebo napodobeninu pakomára a pokúsia sa uloviť nasadeného bodkáča športovejším spôsobom. O úspechu tej prvej metódy absolútne nepochybujem.
A priatelia z trebišovskej organizácie to veľmi pekne dokázali.
Ešte raz, ďakujem, myslím, že nielen za seba.
Stiahnuť článok v PDF formáte.