Už po prvom pokuse zriadiť v časopise novú rubriku a otvoriť právnické okienko je jasné, že išlo o dobrý nápad. Dostali sme od vás, milí čitatelia, veľa otázok. Aj dnes vám na ne odpovie JUDr. Ing. Katarína Lelkešová. Ale vy môžete naďalej posielať do našej redakcie otázky týkajúce sa výkonu rybárskeho práva a jeho kľukatých paragrafov...
nezadaný
24.07.2009 (8/2009)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V prípade, že je na VN zakázané stanovať, ale ja si po dohode s majiteľom súkromného pozemku, ktorý sa nachádza vo vzdialenosti viac ako 4 metre od VN postavím stan, môže mi RS odobrať doklady?
Rybárska stráž zabezpečuje ochranu výkonu rybárskeho práva. Zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve vo svojich ustanoveniach dáva tomuto orgánu určité oprávnenia. Na základe § 23 ods. 1 písm. „d“: „osobe pristihnutej pri páchaní trestného činu pytliactva prehľadá dopravný prostriedok a obsah vakov a tašiek, ak je dôvodné podozrenie, že sa v nich prepravujú neoprávnene nadobudnuté ryby, odníma rybárske náradie, povolenie na lov rýb, rybársky lístok a úlovky.“ Trestný čin pytliactva je definovaný zákonom č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Podľa uvedeného zákona sa pytliactva dopustí ten, kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené. Postavenie si stanu pri VN, podľa môjho názoru, nemôžeme považovať za lov rýb bez povolenia, v čase ich ochrany a nejde ani o lov nepovoleným, resp. zakázaným spôsobom ustanoveným v zákone. Na základe uvedeného, vám teda rybárska stráž nemôže odňať rybársky lístok ani povolenie na lov rýb.
Porušil som zákon, ak som o polnoci, pri sťahovaní prútov, zaregistroval záber a následne zdolávanie ryby sa posunulo až do 0.30 hodiny, pričom druhá udica bola vzhľadom na to, že som bol pri vode sám, stále nahodená?
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve, v § 12 uvádza denný čas lovu rýb. Ak ste lovili v niektorom z mesiacov, kedy je lov povolený do 24.00 hod., dlhšie, dopustili ste sa porušenia § 12 písm. „b“ zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, v zmysle ktorého sa zakazuje loviť ryby mimo ustanoveného denného času lovu rýb.
Keďže zdolávanie ryby je, predpokladám, súčasťou lovu rýb, dopustili ste sa teda porušenia spomínaného ustanovenia zákona nielen ponechaním udice nahodenej vo vode, ale i samotným zdolávaním ryby po stanovenom dennom čase lovu rýb.
Je jasné, že rybár pri viacdňovom pobyte pri vode potrebuje aj spať, a tak sa pýtam, či mám povinnosť, aj keď driemem pri udiciach a mám zapnuté signalizátory, prúty pred odpočinkom stiahnuť?
V zmysle § 17 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve, lov rýb na plávanú a lov rýb na položenú môže loviaci vykonávať len vtedy, ak počas lovu môže s rybárskym prútom okamžite manipulovať. Nezmieňuje sa však o spánku, resp. driemaní, keď ste pri udiciach v podstate prítomný a ste schopný s prútom manipulovať. Akákoľvek forma oddychu pri prútoch teda nebude v rozpore so žiadnym právnym predpisom, a tým pádom sa nedopúšťate protiprávneho konania.
Nazdávam sa, že na každý priestupok je potrebné pozerať sa osobitne, v súvislosti s danými okolnosťami. Ukladá legislatíva pri všetkých možnostiach priestupkov viacero možností trestu? Alebo sú aj také, pri ktorých je len jeden – a to vylúčenie?
Pri priestupkoch je skutočne nutné pozerať sa osobitne na každý prípad, kedy sa posudzujú okolnosti priestupku, za ktorých sa stal, aké následky spôsobil, tiež na osobu, ktorá sa ho dopustila a podobne.
Stanovy Slovenského rybárskeho zväzu upravujú viacero druhov disciplinárnych opatrení, ktoré sa môžu uplatniť voči členom SRZ . Podľa § 8, ods. 2, sú to napríklad verejné pokarhanie na členskej schôdzi, peňažná pokuta, odňatie alebo nevydanie povolenia na lov rýb na dobu až troch rokov, odvolanie z volenej funkcie, dočasné vylúčenie z členstva alebo pridruženého členstva vo zväze na dobu až troch rokov. Trvalé vylúčenie ako disciplinárne opatrenie je ustanovené § 8, ods. 2 písm „f“ spomínaných Stanov SRZ, pričom tento druh sankcie je možné udeliť za mimoriadne závažné alebo opakujúce sa porušenie zväzovej disciplíny.
V prípade porušenia zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, či už členmi SRZ alebo nečlenmi, je možné tieto osoby sankcionovať tiež v rámci trestného stíhania v tom prípade, ak porušenie ustanovení zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve má povahu spáchania trestného činu.
Finančné sankcie sú pri niektorých priestupkoch stanovené v určitom rozmedzí. Je táto suma taxatívna? Alebo sa môže samotná organizácia rozhodnúť o výške pokuty?
V prípade, ak je výška peňažnej pokuty stanovená v určitom rozmedzí a disciplinárny orgán Slovenského rybárskeho zväzu sa ju rozhodne uložiť ako sankciu za porušenie Stanov Slovenského rybárskeho zväzu, musí ju, samozrejme, uložiť v stanovenom rozmedzí. Je však nutné prihliadnuť na okolnosti toho-ktorého prípadu a je na rozhodnutí spomínaného orgánu, či a v akej výške finančnú pokutu udelí. Pokiaľ sú sankcie stanovené presne, organizácia nemôže svojvoľne rozhodnúť o udelení inej sankcie, než určujú stanovy alebo disciplinárny poriadok.
Mohli by ste vysvetliť, resp. vymedziť, zakázaný spôsob lovu v zmysle § 13 zákona č. 139/2002 Z. z., čo znamená pojem loviť ryby pod ľadom?
Zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v ustanoveniach § 13 až § 17 pojednáva o zakázaných spôsoboch lovu rýb. Zákaz lovu rýb pod ľadom patrí k jednému z týchto spôsobov a zákon ho uvádza v paragrafe 13 ods. 1 písm. „a“. S vymedzením, resp. definíciou tohto pojmu sa však bližšie nezaoberá ani spomínaný zákon, ani Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve. Lov rýb pod ľadom teda musíme objasniť na základe iných skutočností. V zime sa na vodných plochách vytvára rôzna vrstva ľadu, ktorá zmenšuje prienik svetla – slnečných lúčov a tiež kyslíka do vody. V prípade, že rybár vyseká v ľade dieru, zvýši intenzitu svetla aj kyslíka a ryby automaticky plávajú k tomuto otvoru, pretože sa nechajú zlákať svetlom a väčšou koncentráciou kyslíka. Aj lovenie rýb v noci pomocou svetla patrí k zakázaným spôsobom lovu podľa zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, § 13 ods. 1 písm. „b“, pretože, ako sme spomenuli, ryby svetlo láka, a stávajú sa tak ľahkou korisťou pre rybárov. Tieto spôsoby lovu sú veľmi účinné. V dnešnej dobe sa využívajú napríklad v niektorých severských krajinách a poznali ich už aj naši predkovia, ktorí takto zabezpečovali obživu pre rodinu.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
