Je koniec mája. Pre mňa tento čas znamená, že mám už za sebou dve úspešné sumčiarske výpravy. Pre mojich priateľov, ktorí chytajú len na Slovensku, je to však termín znamenajúci ešte dva týždne „sumčiarskeho pôstu“. Sedíme v predajni a kujeme plány. Keďže 24-hodinovka začína až v júli, začiatok sezóny bude v znamení niekoľkých jednodňových lovov s vábničkou. Prvý júlový týždeň sme naplánovali spoločný lov na Domaši. V polovici júla to zase skúsime o čosi južnejšie na Ružíne. Obvolávam asi dvadsať najlepších priateľov, s ktorými najradšej trávim pri vode voľné chvíle. Každý sľúbi, že ak sa nič nepredvídané nestane, rád príde...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prvý júlový týždeň sme naplánovali spoločný lov na Domaši. V polovici júla to zase skúsime o čosi južnejšie na Ružíne. Obvolávam asi dvadsať najlepších priateľov, s ktorými najradšej trávim pri vode voľné chvíle. Každý sľúbi, že ak sa nič nepredvídané nestane, rád príde.
Sumce mali svoj deň
Kalendár ukazuje 16. jún, v trojici spolu s Danom a Ľubom sedím v člne na Domaši a vábim. Prechádzame miesta, kde sa nám podarilo uloviť už niekoľko veľkých sumcov. Dano nám ukazuje, kde počas dvoch hodín zlomil udicu a rozšrotoval jeden navijak. Rozpráva, ako sa sám vybral na pomerne malej loďke vábiť. Okolo desiatej večer mal záber. Veľký sumec ho ťahal asi dvesto metrov. Podarilo sa mu ho dostať k člnu, no nedokázal ho chytiť za papuľu. Sumec sa po prvom pritiahnutí k loďke okamžite otočil a urobil taký prudký výpad, že napriek nedotiahnutej brzde prút nevydržal a praskol.
Asi po hodine vábenia prišiel druhý záber. Ťah ryby bol ešte väčší. Vôbec nemohol sumca odlepiť od dna. Vždy, keď sa Dano pokúsil dvihnúť rybu, začala sa mu do lode naberať voda. Sumec bez výstrahy zmenil taktiku. Miesto tlačenia sa ku dnu vyštartoval ku brehu. Márny pokus o zastavenie si odniesol preklápač navijaka. Vypadnutá výplň a poohýnané drôty očiek boli svedectvom, že sumce mali svoj deň.
„Erik, príď na pomoc!“
Tentoraz už sedí vedľa mňa s tým najkvalitnejším náčiním, ktoré sa dá u nás zohnať. Niekoľko hodín brázdime hladinu, no záber neprichádza. Prichádza však polnoc, čo na Slovensku v júni znamená najvyšší čas pobrať sa domov. Pri odchode z Domaše vôbec netuším, že s jedným z jej sumčích obrov budem mať dočinenia už o pár dní.
Je koniec júna, sobota, tesne pred poludním. Zvoní mi mobil. Na druhom konci je Maťo. „Erik, už hodinu a pol zdolávame z člna sumca, príď.“ Neváham ani sekundu, beriem kameru a štartujem auto. Cestou organizujem známych, ktorí ma zoberú za chlapcami na vodu. Krátko po obede už sedím pri nich v člne a hodnotím situáciu. Sumec zabral Jarovi na relaxácke kopyto. Keďže s Maťom lovili zubáče, v rukách drží praskajúci tridsaťgramový prívlačový prút. Výhodou pre nás je šnúra s takmer tridsaťkilovou nosnosťou.
Po hodine vozenia v člne je taktika boja jasná. Sumec sa drží v štrnástich metroch. Po niekoľkých minútach opierania sa do prúta si dá povedať. Jarovi sa ho podarí dvihnúť do siedmich metrov. Tam sumec vydrží niekoľko sekúnd, potom vždy vyštartuje. Na navijaku „horí“ cievka. Rýchlosť jeho úniku musíme korigovať. V jeho prenasledovaní si pomáhame motorom.
Osemhodinový súboj pokračuje
Keď sa dostane znovu do štrnástich metrov, ostane stáť. Odpočíva niekoľko minút, počas ktorých sa Jaro neúspešne pokúša ním pohnúť. Nakoniec sa dá prehovoriť. Vydá sa smerom ku hladine a všetko sa opakuje znova.
Takto sa vozíme so sumcom už tri hodiny. Všetko natáčam. Správy o našom márnom boji sa rýchlo šíria. Čoraz viac lodí sa k nám pridáva. Po určitom čase ich to však prestane baviť a odchádzajú. Kamaráti nám do člna donášajú vodu a jedlo.
Je sedem hodín večer. Rybu zdolávame už viac ako osem hodín. Začína sa prejavovať únava. Jaro má toho už naozaj dosť, zabrať dostávajú hlavne ruky. Podáva mi prút. Skúšam sa oprieť do ryby pod nami. Moja snaha na správaní sumca nič nemení. Aj po ôsmich hodinách zdolávania na ňom nevidno žiadny úbytok síl.
Prichádza k nám ďalšia loď. Sedí v nej náš známy, ktorý je sudcom. Zaujíma ho, že kedy už konečne vytiahneme rybu. Odpovedám mu, že to nevie nik. Pýtam sa ho, ako by to bolo, keby sme ju nezdolali do polnoci. Jeho odpoveď nás potešila: podľa jeho názoru, aj keď sa loví do polnoci, mohli by sme rybu zdolávať aj ďalej bez toho, aby sme porušili zákon.
My však veríme, že do polnoci budeme aj so sumcom na brehu.
Vyhral sumec
Krátko pred deviatou sme stále v strede Domaše. Niečo také som naozaj nepredpokladal. Sumca zdolávame už viac ako desať hodín. Podľa môjho odhadu dokázala ryba ťahať našu loď viac ako desať kilometrov, pričom je stále zrejmé, že jej nedochádzajú sily.
Tesne pred pol desiatou sa nám rybu darí zodvihnúť do piatich metrov. Vonku je už takmer úplná tma. Ochladilo sa, v kraťasoch a tričkách bez rukávov nám už klepú zuby. Čosi pred pol jedenástou sa Jarovi vidí, že sumec začína byť unavený. V piatich metroch ho dokážeme udržať čoraz častejšie. Pred jedenástou hovorím Jarovi, nech trocha pritvrdí. Nie je možné, aby sumec ešte vládal.
Už-už sa zdá, že rybu dostaneme k lodi. Vtom sa však stane to, čo nikto z nás nechcel. Ťažko skúšaná šnúra nevydrží výpad ryby a praská. Asi na desiatich metroch, na ktorých sme najčastejšie zdolávali sumca, sa stočí ako pružina. Je dobojované. Môžeme otočiť loď a vrátiť sa na breh.
Na Ružíne iná taktika
V hornej časti Domaše sa 2. júla stretáva desať ľudí. Dôvod, prečo sú tu, je jasný. Idú sa loviť sumce. Vyberáme si plytšie partie. Obsadzujeme asi 50 metrov brehu. Na vode sa hojdajú pestrofarebné plaváky. Dúfame, že tu po výtere ostali ešte nejaké väčšie ryby. Hoci je počasie takmer ideálne, sumce si naše nástrahy nevšímajú. Po dvoch nociach, strávených v spoločnosti priateľov, sa naše cesty rozchádzajú. Ako sa neskôr dozvedáme, týždeň na to sa tu podarilo uloviť viac ako 60 kg ťažkú rybu...
Prejdú dva týždne. Časť domašskej zostavy je znovu spolu. Tentoraz padla voľba na Ružín. Do vejára rozmiestňujeme osem prútov. Kým na Domaši sme mali nastražené až dva kilo ťažké ryby, na Ružíne je taktika lovu o čosi iná. Miestne sumce nedorastajú do veľkosti domašských obrov, preto na háčiky dávame asi 25 cm dlhé plotice a ostrieže. Montáž pozostáva len z háčika a obratlíka. Ryby sú nastražené tesne pod hladinou.
Prvá noc prináša sedem záberov. Chytáme štyri sumce od 90 do 120 cm. Druhá noc je o čosi lepšia - 8 záberov premieňame na 5 sumcov. Aj ryby sú o čosi väčšie. Ich dĺžka sa pohybuje od 110 do 140 cm. Je zvláštne, že zábery sú dosť opatrné. Sumec väčšinou len dvakrát mierne ohne špicu. Ak sa táto fáza záberu premešká, po kontrole prúta nájdeme väčšinou prázdny háčik. Iba vo dvoch prípadoch dokázali sumce odtrhnúť trhačku a potiahnuť cez brzdu cievky.
Odkliate prúty
Tretiu noc k nám prichádza ďalší zo starej partie - Vlado. Je isté, že o zábavu máme postarané. Na brehu sa šíri dobrá nálada. Prvé dva zábery prenechávame nášmu zabávačovi. Aj keď sumce nie sú veľké, je vidno, že Vladovi, ktorý sa na ryby dostane kvôli práci iba zriedka, urobia radosť.
Štvrtý deň je pre mňa posledným, chlapci však zostávajú. Pridáva sa k nim sumčiarsky novic Ľubo. Aj keď už s nami absolvoval pár rybačiek, zdá sa, že jeho prúty sú zakliate. To, že sa ich podarilo odkliať, sa dozvedám niečo pred polnocou. Na moje potešenie to bola dokonca najväčšia ryba výpravy.
Bilancia tejto akcie je celkom slušná: päť dní lovu sme premenili na 21 záberov a 16 zdolaných sumcov od 90 do 176 cm. Ukazuje sa, že nám na východe vyrastá ďalší sumcový revír, v ktorom o 10-15 rokov budú plávať pekné ryby.
Majstrovský výkon na Laborci
Ďalší týždeň sme mali navštíviť moju obľúbenú rieku Laborec. Pracovná cesta mi však kríži plány. Na Laborec sa tak vydávajú Ľubo spolu s Tiborom. Chytajú na mieste, kde sme za ostatných dvadsať rokov ulovili niekoľko väčších rýb. Tie najväčšie nám však úspešne unikali. Že to už tak nie je, sa dozvedám v noci prechádzajúc Prahou. Ľubovi sa po desaťminútovom zdolávaní podarilo uloviť 193 cm dlhého a 52 kg ťažkého sumca. Vďaka náročnosti terénu a množstvu stromov nad aj pod vodou, to je ozaj majstrovský výkon. Teším sa, že sa dole na juhu takmer po 40 rokoch konečne chytil sumec nad 50 kg.
Koniec leta a začiatok jesene trávim na svojich balkánskych výpravách. K lovu na Slovensku sa tak dostávam až koncom októbra. Vo dvojici spolu s Vilom odchádzam na dva dni na rieku Bodrog. Noci sú už chladné, sumce sú však ako-tak aktívne. Na nádaje chytáme troch dorastencov. Druhý deň poobede sa ohýba môj prút. Na hladine sa spraví celkom slušný vír, 30 cm dlhý ostriež mi však na ukončenie sezóny prináša metrovú šťuku.
Tento rok som na Slovensku chytal málo. Aj tých pár rybačiek ukázalo, že u nás sa sumec chytiť dá. Domaša ostala kráľovnou slovenských vôd. Aj keď nevydala žiadneho sumca cez 70 kg, takmer 13-hodinový zdolávací maratón dokázal, že tam obrovské sumce naozaj sú. Keď si predstavím, že moji známi ulovili s podobným náčiním na Páde 112 kg sumca a zdolávali ho hodinu a pol, netrúfam si odhadnúť, aká veľká ryba nás dokázala vláčiť pol dňa po Domaši...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
