Pri svojich potulkách pri vode sa s nimi stretávame temer na každom kroku. Pomenúvame ich rôzne, ako slimáky, škľabky, korýtka... Často o nich diskutujeme ako o jednej z hlavných zložiek prirodzenej potravy rýb, a preto sa niekedy snažíme, aby sa im podobala aj naša nástraha. Musím však povedať, že niekedy to je všetko, čo o týchto tvoroch vieme, aj keď sú hojnou súčasťou našich vôd. Takže okrem konštatovania, že ich žerú ryby, by sme o nich možno mali vedieť aj to, že majú svoje mená, že je ich niekoľko druhov, aj keď ich väčšinou pomenúvame rovnakým menom a nie je zlé vedieť aj kam vlastne v rámci ekosystému patria. V tomto článku sa ako zaujímavosť dozvieme aj ako vlastne žijú a ešte čosi viac...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Mäkkýše všeobecne
Telo mäkkýšov (Mollusca) je dvojstranne symetrické alebo nesymetrické, nečlánkované, skladá sa obyčajne z hlavy, vnútornostného vaku (na chrbtovej strane s plášťom) a svalnatej nohy. Produktom plášťa je vonkajšia schránka (ulita, lastúra). Do plášťovej dutiny ústi análny komplex orgánov: análny otvor, párne exkrečné a pohlavné žľazy.
Cievna sústava je dobre vyvinutá, otvorená. Centrom je srdce s dvoma predsieňami. Krv sa voľne vylieva do plášťovej dutiny, kde obmýva jednotlivé orgány. Obsahuje hemoglobín alebo hemocyanín (obsahuje meď).
Dýchacím ústrojom vodných mäkkýšov sú žiabre, suchozemské druhy dýchajú pomocou pľúcneho vaku.
Tráviaca sústava sa začína ústnym otvorom, prechádza do hltanu a pažeráka. Niektoré druhy majú vysúvateľný hltan s radulou, čo je vápenatý útvar, ktorým mäkkýše strúhajú potravu. Priestranný žalúdok pokračuje črevom. Do žalúdka ústi pár pečeňových žliaz. Hepatopankreas, okrem vylučovania tráviacich štiav, je aj miestom zhromažďovania zásobných látok. U niektorých skupín sa na chrbtovej strane čreva vytvára záves (typhlosolis), ktorým sa zväčšuje vstrebávacia plocha.
Vylučovacími orgánmi sú nefrídie (metanefrídie) podobnej stavby ako u obrúčkavcov.
Nervová sústava je uzlová (gangliová). Pôvodných 5 párov ganglií (ulitníky) sa zrastením redukuje na 3 páry (lastúrniky). Hlavonožce majú už vyvinutý primitívny „mozog“. Nervová sústava mäkkýšov sa považuje za neurohumorálnu, lebo v nej bola dokázaná prítomnosť hormónov. Zo zmyslových orgánov má väčšina mäkkýšov oči (rôzne zložité), statocystu, chemoreceptory a hmatadlá.
Mäkkýše sú gonochoristy aj hermafrodity. Vývin prebieha cez larvu (vodné druhy) alebo je priamy (suchozemské druhy).
Rozdelenie
kmeň: mäkkýše (Mollusca)
podkmeň: prvomäkkýše (Amphineura)
podkmeň: schránkovce (Conchifera)
trieda: ulitníky (Gastropoda)
trieda: lastúrniky (Bivalvia, Lamellibranchia)
trieda: hlavonožce (Cephalopoda)
My si pohovoríme iba o ulitníkoch a lastúrnikoch, ktoré sa u nás hojne vyskytujú.
Ulitníky (Gastropoda)
U sladkovodných ulitníkov má hlava jeden pár nezaťažiteľných tykadiel. Na ich báze sú na vyvýšených hrbolkoch miskovité oči. Dolný pár tykadiel je kratší, bez očí. Vnútornostný vak vytvára tzv. plášť, t.j. kožný záhyb, na ktorého okraji z vonkajšej strany vyrastá ulita. Vpredu a po bokoch tvorí plášťovú dutinu, ktorá slúži predovšetkým na dýchanie. V plášťovej dutine sa nachádza aj srdce, zložené obvykle z komory a predsiene, a tiež ľadvina. Tráviaca sústava sa začína ústami na hlave, kde ulovenú potravu postrúhajú radulou. Tá je nahusto pokrytá ostrými a presne orientovanými zúbkami. Pokračuje črevom a vyúsťuje vylučovacím otvorom v plášťovej dutine. Schopnosť takéhoto spracovania potravy otvorila ulitníkom rozsiahle možnosti výživy.
Cievna sústava ulitníkov je otvorená. Krv je modrastá. Krvné farbivo hemocyanín obsahuje meď, na ktorú sa v malom množstve viaže kyslík. Nervová sústava je rebríčková, zložená z jedného páru nervových ganglií. Najmohutnejšia svalovina je v nohe, predovšetkým v oblasti chodidla, kde slúži na pohyb. Mohutný sval, ktorým je telo ulitníka prirastené k ulite, sa nazýva sval cievkový. Pohlavné orgány sú rôznorodé. Ulitníky môžu byť hermafrodity, ale aj gonochoristy.
U nás sa vyskytujú:
Vodniak malý (Lymnaea truncatula) je veľmi hojný ulitník dlhý 7-10 mm, má vysokú, ostro zakončenú ulitu. Žije v malých vodných nádržiach i potokoch, obyčajne blízko brehu a rád vylieza z vody na pobrežné rastliny. Je medzihostiteľom motolice pečeňovej (ploskavce).
Kotúľka veľká má do tvaru kolieska stočenú ulitu, žije v tečúcich vodách potokov.
Močiarka živorodá žije v stojatých vodách, dýcha žiabrami, ktoré má v plášťovej dutine pred srdcom. Viečko má trvalo prirastené o nohu – operculum.
Naše ulitníky sa živia rastlinami a riasami, niektoré chováme i v akváriách.
Lastúrniky (Bivalvia)
Sú väčšinou morské, menej sladkovodné mäkkýše. Vonkajšiu schránku (má rovnaké zloženie ako ulita) tvorí dvojdielna lastúra, ktorú držia pokope dva zatváracie svaly (adduktory) a pružný väz (ligament) na chrbtovej strane, ktorý lastúru pri ochabnutí svalov otvára. Niektoré druhy majú v prednej časti lastúry zámok (cardo), ktorý tvoria do seba zapadajúce zuby. Umožňujú pevnejšie uzatvorenie lastúry.
Lastúrniky sa od ostatných mäkkýšov líšia tým, že nemajú radulu (zakladá sa len embryonálne, potom vymizne), čeľusť, a ani hlava nie je tvarovo odlíšená od nohy. Noha sa vysúva z plášťovej dutiny. Dôležitým znakom nervovej sústavy je redukcia 5 párov ganglií na 3 páry (cerebropleurálne - mozog + vnútornostný vak, visceroparietálne - vnútorné orgány + žiabre, pedálne - noha). Zaujímavú majú tráviacu sústavu, ktorá prechádza cez srdce (nevie sa presne, na čo to slúži).
Lastúrniky sú bez výnimky vodné druhy, dýchajú žiabrami. Otvorom v schránke preháňajú vodu cez žiabre, pričom týmto spôsobom filtrujú zároveň aj potravu. Niektoré druhy žijú dravo. Väčšinou sú oddeleného pohlavia, vývin prebieha cez larvu.
Schránka lastúrnikov sa skladá z dvoch súmerných misiek. Obidve misky sú spojené pružným konchinovým väzivom (ligament). Misky lastúrnikov sú jednotvárnejšie sfarbené ako ulity ulitníkov. Telo má súmernú stavbu. Plášť je na chrbtovej strane zrastený so zvyškom tela. Okraje plášťov so žľazami a jemnými svalmi tvoria zosilnený lem. Strednú a chrbtovú časť tela označujeme ako trup. Na brušnej strane prechádza trup plynulo do nohy. Noha je buď klinovitá do strán stlačená, alebo pretiahnuto jazykovitá. Dýchacie otvory lastúrnikov, žiabre, majú podobu párovitých súmerných lupeňov. Zo svalstva sú významné dva zvieracie svaly – predný a zadný. U lastúrnikov je hlava úplne redukovaná.
Na prednom úpätí nohy sú ústa, ktoré nemajú ani čeľusť ani radulu. Pri príjme potravy sú odkázané na prúd vody, ktorý neustále prechádza plášťovou dutinou a privádza tak potravu v podobe planktónu. Potrava sa najprv filtruje cez žiabre, postupuje do úst a do zažívacieho traktu. V žalúdku množstva lastúrnikov je zvláštne kryštálové teleso, tráviaci sekrét v pevnej podobe. Tráviaca sústava pokračuje črevom, ktoré sa stáča ako konečník do chrbtovej časti trupu a vylučovacím otvorom vyúsťuje do hornej komory v zadnej časti žiabrovej dutiny. Srdce má jednu komoru a dve súmerné predsiene. Pod srdcom sú párové ľadviny zvané Bojanov orgán.
Zo zmyslových orgánov sú dôležité orgány rovnováhy, tzv. statocysty. Oči ani tykadlá sa u sladkovodných lastúrnikov nevyskytujú. Niektoré druhy lastúrnikov však majú v bunkách kože mäkké časti, ktoré veľmi citlivo reagujú na svetlo. Oplodnenie je u nich vnútorné – prebieha vo vode. Môžu byť hermafrodity, ale aj gonochoristy. Oplodnené vajíčko lastúrnikov čeľade dreissenidae sa vyvíja priamo vo vode. Vznikne z neho voľne plávajúca larva. Larva sa neskôr usadí na podklade a mení sa na prisadnutého dospelého lastúrnika. U druhoch z čeľade margaritiferidae a unionidae sa oplodnené vajíčka vyvíjajú v obrovskom množstve v žiabrových lupeňoch do larválnych štádií zvaných glochidia. Tie sa časom uvoľňujú do vody a zachytávajú sa na rybách, kde cudzopasia až do premeny na mladého lastúrnika.
Najväčším naším druhom je škľabka veľká (Anodonta cygnea, uvádzaná i pod názvom korýtko rybničné), žije v stojatých vodách. Hnedozelené sfarbená lastúra, vo vnútri modrastá s dĺžkou 9-20 cm. Tvar a veľkosť lastúr závisia od prostredia, ktoré lastúrnik obýva. Niektoré sú v rýchlo tečúcich bahnito piesčitých vodách, iné v bahnitých stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Ich tvar a veľ-
kosť závisia od množstva vápnika, živín vo vode a iných ďalších faktorov. Preto sa tvary lastúr menia skoro súčasne so zmenami životného prostredia a niekedy i v priebehu života jedinca. Táto skutočnosť spôsobila, že v minulosti bolo opísaných množstvo druhov (okolo 400), ktoré sa dnes považujú za jeden druh – Anodonta cygnea. Rozšírené sú v skoro celej Európe.
V plášťovej dutine škľabky prekonávajú časť vývinu vajíčka rybky lopatky dúhovej (Rhodeus sericeus); tento vzťah sa fylogeneticky už tak ustálil, že k pohlavnému vzrušeniu samca rybky nie je potrebná prítomnosť samice, ale škľabky.
V stojatých, až mierne tečúcich vodách, žije korýtko maliarske (Unio pictorum),
v rýchlejšie tečúcich korýtko riečne (Unio crassus). Kedysi sa v európskych tokoch na nevápenatom substráte pomerne hojne vyskytovala perlorodka riečna (Margaritana (= Garitana) margaritifera). Dnes je tento druh v dôsledku znečistenia tokov kriticky ohrozený, v rámci bývalého Česko-Slovenska sa vyskytuje už asi len v Pošumaví (Česko).
Takže budeme od dnes pomenovávať sladkovodné mäkkýše svojimi menami? Dokážete ich pri vode rozoznať?
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
