V pstruhových a lipňových vodách sa pozornosť športových rybárov zameriava hlavne na hospodársky cenné druhy rýb. Chladné tečúce vody sú však domovom aj pre iné, spravidla menšie druhy rybieho spoločenstva. Tieto malé rybky často uniknú našej pozornosti a o ich prítomnosti v rybárskom revíri vedia iba športoví rybári, ktorým slúžili ako nástražné rybky pri love pstruhov. Pravdou však je, že nezriedka je ich početnosť oveľa vyššia ako pstruhov a lipňov...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2010
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 108
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tieto malé rybky často uniknú našej pozornosti a o ich prítomnosti v rybárskom revíri vedia iba športoví rybári, ktorým slúžili ako nástražné rybky pri love pstruhov. Pravdou však je, že nezriedka je ich početnosť oveľa vyššia ako pstruhov a lipňov. Keďže pstruhy žijú dravým spôsobom života, malé rybky im slúžia ako potrava. Tiež ale dokážu zužitkovať potravné spektrum, ktoré väčšie ryby nevyužívajú až v takej miere, a zvyšujú tak prirodzenú produkciu toku.
Hlaváč bieloplutvý a hlaváč pásoplutvý
Hlaváče obývajú horné úseky riek a potokov, ktoré začleňujeme do pstruhového pásma. Často sa vyskytujú v najhornejších úsekoch tokov, tzv. vlásočniciach, kde sú podmienky nevyhovujúce aj pre pstruha potočného. U nás rozlišujeme dva druhy hlaváčov:
- hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio),
- hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus).
Hlaváč bieloplutvý sa vyskytuje v stredných úsekoch potokov a riek pstruhového alebo lipňového pásma (nie je taký náročný na obsah kyslíka), hlaváč pásoplutvý obýva vyššie úseky. V pásme, kde sa vyskytujú oba druhy, sa tieto môžu spolu krížiť.
Spôsob života
Spoľahlivým rozlišovacím znakom je sfarbenie brušných plutiev, ktoré majú u hlaváčov hrdelné postavenie. Hlaváč bieloplutvý ich má bezfarebné, hlaváč pásoplutvý zas tmavé priečne pruhy. Oba druhy žijú skrytým spôsobom života, úkryty nachádzajú pod väčšími kameňmi. Tomu zodpovedá aj ich sfarbenie, ktoré je hnedo-čierne až pieskové a vytvára mramorovanie. Vďaka nemu je hlaváč na dne takmer neviditeľný.
Ich potravu tvoria vodné bezstavovce a larvy hmyzu. V minulosti bola zaužívaná myšlienka, že hlaváče sa špecializujú na nakladené ikry pstruhov a boli teda považované za ryby škodlivé. Skutočnosť je však taká, že sa toto tvrdenie nepodarilo preukázať ani serióznym výskumom.
Hlaváč – zlý plavec
Rozmnožovanie hlaváčov prebieha v marci až apríli, ikry s priemerom 2 mm kladú na štrkový alebo kamenitý substrát. Samce v tomto období ikry ochraňujú. Keďže sa vtedy nezdržujú v úkrytoch pod kameňmi, stávajú sa na jar častou korisťou väčších jedincov pstruhov.
Fyziologickou zvláštnosťou hlaváčov je to, že nemajú plynový mechúr. Preto sú zlí plavci a pohybujú sa iba pri dne krátkymi prískokmi.
Hlaváče dorastajú vzácne do dĺžky 15 cm a dožívajú sa najviac 8 rokov, pohlavne dospejú v druhom až treťom roku života.
Hospodársky význam
Nemajú hospodársky význam, ale vzhľadom na to, že vyžadujú vysoké nároky na kvalitu vodného prostredia, ich funkcia je bioindikačná – tam, kde sa vyskytuje hlaváč, je voda neznečistená a kvalitná.
Podľa zákona sú oba druhy hlaváčov chránené od 15. marca do 31. mája. Nemajú stanovenú lovnú mieru, ale hlaváč bieloplutvý bol zaradený medzi druhy európskeho významu. V našich tokoch mali svoje miesto oddávna, preto si aj tieto malé rybky zaslúžia našu pozornosť.
Zaujímavosti
- Rodové meno hlaváč dokonale vystihuje vzhľad tejto neveľkej rybky. Hlava totiž tvorí až 25 % dĺžky tela.
- S tmavým a nenápadným sfarbením hlaváča často kontrastuje oranžový až červenkastý lem prvej chrbtovej plutvy. Výrazný je hlavne v čase rozmnožovania.
- Hlaváče sú často početné na úsekoch tokov, kde sa z rôznych dôvodov nevyskytuje dostatok veľkých predátorov, hlavne pstruhov potočných, ktorých absencia je často spôsobená neúmerným rybárskym tlakom.
- Hlaváč je tým druhom, ktorý následne využíva prirodzenú produkciu toku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
