Je to už rok, čo som sa s priateľkou Radkou vrátil z nie veľmi vydarenej výpravy v Maroku. Šesť vytiahnutých rýb za týždeň a tomu ešte ľahko pod miestnou mierou – 15 kg. Jednoznačne to chcelo nápravu a tomu som podriadil celé plánovanie. Aby sme mali zmenu, tak sme si vzali so sebou aj 5-ročnú dcérku...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Musím povedať, že od začiatku šlo všetko lepšie ako minulý rok. Tentoraz som s hmotnosťou batožiny nemal žiadne problémy, lebo som vynechal 30 kilo boilies, ktoré sa dajú zohnať priamo na mieste a dostal som za verné služby od aeroliniek ďalší 20 kg limit zadarmo. Dokopy 80 kg na troch ľudí mi už umožnilo vziať so sebou aj nejaké olovo, aby sme neboli len závislí od kameňov. Vcelku som sa sústredil na rôznorodý výber pop-up, na dipy a umelé nástrahy. Na spestrenie som ešte pozbieral 3 kilá rôznych boilies ako poistku a boli sme nabalení.
Sme naozaj v Afrike?
O tom, že celá výprava bude prebiehať inak než minulý rok, bolo jasné už na letisku. Pokým som predtým bojoval pri letiskovom odbavovaní, aby som neprišiel o výbavu, tak teraz bolo všetko OK, dostali sme dokonca miesta v business triede, a tak som mal pri pristátí v Casablance ľahký pocit eufórie. Tá bola navyše výrazne podporovaná dôkladnou ochutnávkou vynikajúcich bielych vín. Až pri vystúpení z lietadla sme zažili trochu šok z ľadového vetriska. Sme naozaj v Afrike?
Presun z letiska k jazeru prebehol hladko a okolo piatej ráno sa už kocháme pohľadom na hladinu Bin El Quidane a ja netrpezlivo hľadám rannú aktivitu rýb na hladine. Po pol hodinke si na chvíľu líham na ležadlo, aby som mal sily postaviť tábor, vyviezť 6 prútov a odveslovať pár kilometrov k lovným miestam.
Po desiatich minútach ma ale zo sladkých mrákot prebúdza hlásič talianskeho kaprára, ktorý si sadol hneď vedľa hlavného tábora. Po chvíli zdoláva úžasného 23,5-kilového lysca a spoločne s pár Holanďanmi ticho gúľame očami nad jeho krásou. Bodaj by ma mal svätý Peter tiež tak rád a niekedy v živote by som tiež niečo podobné vytiahol... Tu je to možné, ale už som bol častejšie svedkom ako som sa trafil presne vedľa, takže si nerobím veľké ilúzie.
Krok do neznáma
Vzhľadom na skorší príchod majú Holanďania právo na prvý výber miest a nie je divu, že preberajú miesto po Talianovi. Ten o ôsmej odchádza na letisko, po takej rozlúčke sa môže vyškierať až do Milána.
Ja chvíľu váham a dohadujem sa s Holanďanmi a miestnymi pomocníkmi kam sa usadiť, kde to bralo a kde je voľno. Nakoniec ale počúvam svoj inštinkt posilnený pár mohutnými výskokmi na ďalšej špičke, na ktorej sa doposiaľ nechytalo. Je to síce krok do neznáma, ale rozľahlé plató oddeľuje od prítoku rieky jedna veľká zátoka. Ten polostrov pokračuje ďalej pod vodu v miernom sklone a po bokoch prudko padá až na 14-metrovú hĺbku a ďalej do pôvodného koryta na 20-metrovú hĺbku.
Prúty umiestňujem na svahu v hĺbke od 3 do 7 metrov, ďalšie dva ležia v tráve, zvyšné prúty nahodím na kraj kanálu do 8 metrov a jeden na kraj vodnej pláne pri ostrovčeku v zátoke do 5-metrovej hĺbky. Ako nástrahy volím naozaj pestrý výber pop-up, oranžové a žlté na plytčine a biele a fialové na hĺbke, alebo pár zrniek kukurice na vlase a výber je kompletný.
Celkom iná výprava
Ako som už spomenul, všetko naznačovalo, že tentoraz bude výprava vyzerať inak. Potvrdzuje to aj prudký záber, necelé 3 hodiny po nahodení poslednej udice. Po krásnom súboji mi poskočilo srdce, keď vidím mohutného lysca, ktorý hladko vkĺzne do podberáka. Tak, a mám srdce na mieste, keďže už dávno sa nenaháňam za kilami a aj maličký, pekný lysec mi urobí rovnakú radosť ako poriadny šupík. Tento spĺňa všetky podmienky pre radosť a jeho 18,8 kg vo mne opäť vyvoláva eufóriu.
Keďže nechytám momentálne sám, o slovo sa hlási aj Radka a dožaduje sa nejakého kapra. To sa jej aj o chvíľu plní. Len badám, ako pribieha k prútu a zdoláva svojho prvého marockého kapra. Je to jeden z menších jedincov, okolo 9 kíl, ale aj tak položí základný kameň úžasnej stúpajúcej série, keď s každým záberom si zdvihne osobák o nejaké deko. O polnoci chytám pupkatého šupináča, ktorý potvrdzuje, že určite nie všetky kapry sú vytreté a že nádeje na poriadnu matku sú veľmi reálne.
Padám na zadok...
Druhy deň prichádza studený front v plnej sile, je po zábave a aktivita padá na bod mrazu. Dcérka chodí v mojej lyžiarskej bunde, mám hotové „déja vu“ z minulého roku. Zima a kapry tu nejdú veľmi dohromady.
Tretí deň je aktivita kaprov podstatne menšia ako prvý deň, ale Radka predsa len chytá jedného 10-kilového šupíka. Našťastie ďalší deň aspoň vykúka slnko a preberá kapríky k ďalším záberom.
Je to už štvrtý záber zo 4-metrovej hĺbky. Som na rade, a tak vybieham k prútu. Nasleduje urputný výpad do kanála. Ďalších dvadsať minút sa s kaprom preťahujem o každý meter. Krásne pomalé pohyby mi naznačujú, že na druhej strane mám statného protivníka. Už vidím v krištáľovej vode svetlý tieň, otočí sa, už to bude, som šialene zvedavý; zrazu sa vynorí obrovská tlama z hĺbky a... vyrezáva sa. Padám na zadok a sedím tam bez slova 20 minút.
Ovocie tvrdej práce
Pár hodín nato, v pravé poludnie, Radka opäť dvíha svoj osobák o dve kilá, 12,5 kg už jej veľmi pristane, o polnoci pridávam podobného kapra aj ja a začína to vyzerať veľmi nádejne.
Ďalší deň ráno prichádza ovocie tvrdej práce. Na najbližší prút mám razantný záber. Vlasec drhne o hranu, skáčem do lode a zdolávam ďalšieho velikána. Podobný súboj ako včera, tentoraz však mám na všetkých prútoch poriadne kotvy. Po 15 minútach pomalého preťahovania vkĺzne ryba do podberáka; hneď je mi jasné, že to je fantastický lysec a osobák, dokonca by sa to dalo nazvať riadkač. Na moje prekvapenie zisťujem, že je to tá istá matka, ktorú chytil Talian. Asi jej bolo ľúto a pocítila môj ľahký pocit žiarlivosti.
Celý deň som v oblakoch, po obede ešte pridávam peknú 15-ku; tak to by teda šlo. Ďalší deň sa vôbec nič nedeje. Mňa pomaly začínajú hlodať pochybnosťi, či kapry sú ešte v našom sektore. Skúsime toto miesto ešte jeden deň, zajtra sa uvoľní jedno z najlepších miest z minulého mesiaca. Pokiaľ sa to nezmení, tak to skúsime tam.
Posledné týždne bol priemer okolo 5 záberov denne, my máme denne dva, ostatných dvadsať rybárov nie je no tom o moc lepšie. Napriek Radkinej 14-ky sa rozhodujeme presťahovať.
Ale o tom, a mnohom inom, si už povieme v budúcom pokračovaní.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
