Zo všetkých miest, kde by ste očakávali úlovok kapra, je to, pod vašimi nohami, naozaj to posledné! No skutočnosť je iná, myslím to skutočne vážne. Garth Ethelston nás vezme na jeden z jeho obľúbených revírov, kde si túto teóriu môžeme overiť...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Nachádzame sa na Clattercote Reservoir, ktorý sa rozprestiera v pokojnom údolí na hranici medzi oblasťou Northamponshire a Oxfordshire. Garth dúfa, že nám dnes ukáže ako blízko sa dajú kapry chytať. Tento revír je jedným z bežných lovísk, s ktorými sa môžete stretnúť po celej krajine, preto tipy a triky získané tu, môžete použiť skoro všade.
Odlišná rybačka
Ako som už spomínal, dnešná rybačka na tomto revíri, bude o niečo odlišná.
Okolo jazera sa nachádza drevený peší chodník, ktorý jazero doslovne obopína. Na niektorých miestach je od vody vzdialený do 15 metrov. Jedno takéto miesto si Garth zvolil za dnešné lovisko. Svoju voľbu mi vysvetlil poukazujúc na celkom slušné množstvo rýb v okolí prekážok, ktoré sa nachádzajú len malý kúsok od brehu, kde sedíme.
„Vybral som toto miesto úplne prirodzene kvôli veľkému množstvu prekážok nachádzajúcich sa za naším loviskom.” Rybolov tam nie je vôbec možný, vysvetľuje. „Je tam náramne veľa popadaných stromov, pri ktorých sa ryby cítia bezpečne a my sa k nim môžeme vďaka tomu maximálne priblížiť.“
Skutočnosť vzdialená od pravdy
Chystám sa urobiť niečo ako z inej galaxie. Idem chytať na dĺžku prúta sediac len kúsok od miesta, na ktorom sedím. Môžete si myslieť, že rybári pobehujúci hore a dole, veci padajúce na zem, krik a hluk okoloidúcich odoženie ryby ďaleko do modrej hlbočiny v strede rezervoára. Nič však nie je vzdialenejšie od pravdy, ako toto. Ryby nie sú vo väčšine prípadov také plaché ako sa zdá, aj keď stojíte priamo nad nimi. Jednoducho len klesnú hlbšie pod vodnú hladinu, alebo sa presunú bližšie k línii vodných prekážok. Tak prečo sa zameriavať na extrémne blízke vzdialenosti?
„Neboj sa,“ hovorí mi Garth. „V skutočnosti to nie je až také veľké riziko, akoby sa mohlo zdať. Zopárkrát som sledoval pravidelne chytajúcich pretekárov, zameraných na lov blízko brehu. Pravidelne, ale v malých dávkach kŕmili peletami s vysokým obsahom oleja blízko ich ľahkých plavákov. Skutočne v pravidelných intervaloch chytali ryby cez 10 kg na odkladací prút!“
Plavák sa sem nehodí
Taktiež v prípade, že vaša voda nevyzerá ako to naše lovisko, môžete staviť na to, že ryby sa budú pohybovať v blízkosti brehu zbierajúc roztrúsené kúsky potravy. Len si predstavte tie množstvá pretekárov, ktorí vyhadzujú nespotrebovanú návnadu po konci pretekov. Ryby si na takéto hody veľmi rýchlo zvyknú.
„Takže akú taktiku dnes zvolíš, Garth?”
„Určite sa nespoľahnem na klasický plavák; táto metóda sa sem celkom nehodí. Chystám sa na techniku, ktorú väčšina z vás veľmi dobre pozná. Staré dobré olovo s klipom, šnúra s oloveným jadrom, potiahnutý nadväzec s bezuzlovým viazaním – žiadna raketová veda.“
Garth má niekoľko nových zbraní vo svojej výbave pre tento lov. Volajú sa Kable Leadcore a hmota Dark Matter na montáže. Som si istý, že Kable sa dnes ukáže nesmierne užitočný. Keď chytáte blízko drevených prekážok, tak ako dnes Garth, extra odolnosť sa vždy zíde.
Ako bláznovstvo...
Celkom užitočné je spomenúť, že lov v takýchto podmienkach, oproti veľkému množstvu prekážok, sa dá považovať za viac-menej extrémny a ako aj k takému dnes Garth pristupuje. Sedieť bude hneď pri koncoch jeho prútov, aby získal kontrolu nad každou unikajúcou rybou. Je totiž nesmierne dôležité zvládnuť nápor ryby v prvých momentoch, ináč skončí v spleti prekážok.
S týmto vedomím dnes bude používať novinku Stow Bars; umiestňujú sa tesne za alarm, kde majú zabrániť tomu, aby bol prút stiahnutý zo stojanu. Skôr než Garth nahodí, zakrmuje malým množstvom návnady na vybrané miesta. Robí tak bez toho, aby nahodil čo i len jeden prút. „Možno to vyzerá ako bláznovstvo, no zvolil som si dve miesta, po jednom z každej strane kde sedím. Žiadne však nie je vzdialené na viac, ako jednu dĺžku prúta!“
Kŕmi málo, ale často
Musím skonštatovať, že si zvolil neobyčajnú taktiku pri zakrmovaní. Cieľom je vylákať ryby ukryté vo vodných prekážkach až ku Garthovým nástrahám. Pripravil si zmes semien, kúskov boilies a peliet. Kŕmi v malých množstvách tak, že vytvára kŕmnu líniu od prekážok až k jeho nástrahám. Dúfame, že ryby budú nasledovať pachovú stopu, až k tým najchutnejším kúskom na konci udice.
Pretože ryby sú nesmierne plaché a taktiež výdatne kŕmené, množstvo návnady je minimálne. Kŕmi málo, ale často, presne tak, ako to robia pretekári loviaci s odkladacími prútmi. „Pozri sa na tieto malé krúžky od oleja“ - hovorí Garth, upriamujúc moju pozornosť na malú, temer nebadanú aktivitu po jeho pravej ruke. „Som si istý, že tam dole sú už ryby, a práve sa kŕmia.“
Po tomto znamení sa Garth pustil do prípravy prútov. Pripravil si polovicu pelety na vlasovú montáž. Je to malá nástraha, ale je to presne to, čo tieto ryby na vode, ako je táto, potrebujú. Ďalšou nástrahou, s ktorou sa ryby na takýchto podobných lokalitách dosť často stretávajú, je pasta. Pre zvýšenie extra účinnosti Garth okolo háčika umiestňuje korenistú pastu. Potom ako vymiesil požadovaný tvar pasty okolo háčika, všímam si, že používa záťaž z tmelu, či akejsi záťažovej pasty vo veľkosti hrášku umiestnenej na nadväzci.
Pár dôvodov...
Dodatočnú záťaž umiestňuje približne štyri a pol centimetra od háčika. „Robím to tak preto, aby sa háčik rýchlejšie otočil a usadil v tlamke kapra.“ Potom dodáva: „Je to niečo, čo robím dosť dlho.“ Taktiež neodstraňuje povrch z nadväzcovej šnúry až k očku háčika, tak, ako to robí väčšina rybárov. Pýtam sa ho prečo.
„Nuž, mám na to viac dôvodov. Prvý je, že mám rád antizamotávacie vlastnosti, ktoré dokáže zaručiť len šnúra s neodstráneným ochranným povrchom. Taktiež dnes nenahadzujem, a preto budem oveľa lepšie cítiť jemné štuchance od rýb kŕmiacich sa v blízkosti. Druhým dôvodom je, ako sa správa samotný nadväzec s háčikom. Ide o to, že háčik je takto držaný v správnej pozícii a žiadna dodatočná stužovacia trubička nie je potrebná.
Nakoniec preto, že po zaseknutí sa snažím unikajúcu rybu zastaviť priamo. Teda nejaká tá dodatočná odolnosť voči oderu príde vhod. Nesmiem zabudnúť ani na ryby, ktoré pri samotnom zdolávaní tak netrpia, ako keby im papuľku odierala čistá šnúra.“
Toto je jednoduchá rybárčina
Garth sa nepozorovane presunul pozdĺž chodníka s prútom v ruke a zastal pri jeho prvom lovnom mieste. Pretože len priamo uloží svoju montáž pred seba, nepotrebuje žiadne PVA vrecká či pančuchy, kobry a praky na vrhanie návnady do diaľky. Toto je jednoduchá rybárčina sama o sebe.
Držiac prút v jednej ruke pomaly a opatrne spúšťa montáž cez prsty, pokiaľ nezacíti ako olovo dosadlo na zakŕmené miesto. Toto je trik, ktorý sa naučil v priebehu dní strávených na lodi. Počas toho, ako spúšťa montáž cez prsty ruky, je schopný plne kontrolovať celú montáž a uložiť ju tak, aby ostala šnúra správne napnutá. Som si taktiež istý, že dával veľký pozor na to, keď sa olovo dotklo dna.
„Manipulujem s montážou tak, aby nástraha bola čo najviac vzdialená od prekážok a, naopak, aby olovo k nim smerovalo. Takto dúfam, že každá ryba, ktorá sa otočí proti olovu, nakoniec zmení smer do otvorenej vody, skôr než k prekážkam.“
Len čo je Garth spokojný s umiestnením montáže, drží šnúru medzi palcom a ukazovákom. Takto je schopný použiť šnúru ako indikátor a vie, kam vnadiť. Vnadí málo ale často, presne tam, kde vstupuje šnúra do vody. Tak má istotu, že návnada klesá presne tam, kam má. Ďalší skvelý trik naučený pri love z lode, ktorý vieme využiť na komerčných loviskách.
„Nemôžem tomu uveriť!”
S oboma montážami umiestnenými rovnakým spôsobom Garth potápa šnúry a pripína ich na klipy cievok. Teraz si už len sadáme a čakáme na to, čo sa bude diať. Našťastie máme so sebou nejaké mäsové koláče a hneď v zárodku zaháňame pocit hladu. Stále je tu zopár rýb plávajúcich tesne pod hladinou medzi prekážkami a vyzerá to, že dnešný deň bude nesmierne horúci. Podarí sa nám zlákať ryby ku dnu? Začnú sa vôbec kŕmiť?
Naše otázky sú zodpovedané asi po hodine čakania. Omnoho neskôr, než sme očakávali. V prvom rade si všímame bahno v tvare ružových kvetov, stúpajúce odo dna, tesne za hranicou Garthovej ľavej nastraženej montáže. Tak ako sa vzniesli ku hladine, tak sa aj rýchlo rozplynuli a zahalili dolu kŕmiace sa ryby. Tie už musia byť skutočne len centimetre od nástrahy, ak nie priamo nad ňou.
Už sme si ich predstavovali ako vyrážajú z úkrytu a opäť sa rýchlo vracajú späť hneď potom, ako si zobli z návnady. Naozaj tušia, že je nebezpečné prejsť ponad našu šnúru? Nakoniec ľavý signalizátor zopárkrát zapípal a začína sa jazda. Gerth udicu v momente drží v rukách, no ryba so po chvíli vypína.
„Nemôžem tomu uveriť!” - lamentuje Garth. „Skutočne málokedy som stratil rybu na Wide Gape háčiku.” Dôkladne si prezerá celú montáž, skôr, než ju opäť precízne položí na miesto. Zopár peliet prehodených navrch zakrýva našu pascu. Teraz, keď vieme, že ryby sadli na dno a žerú, nebude trvať dlho a vrátia sa.
Žiaden rekord, ale potešil
Skutočne sme mali pravdu a o necelých dvadsať minút sa ohýba rovnaký prút.
Tentoraz už ryba ostáva na prúte a Garth zo všetkých síl ustáva prvých tridsať sekúnd súboja, keď sa ryba snažila dostať do prekážok. Tieto výpady odvracia s nesmiernou eleganciou a citom, pričom vyvíja primeraný tlak na rybu, aby ju nestratil.
Keď sa pekný lysec prevalil cez okraj podberáka, vieme, že nejde o žiaden rekord, ale určite je vítaný. Odhadujeme mu niečo pod desať libier, fotíme predtým, než ho vložíme späť do vody, kde sa mu v pobrežnom poraste môžu v pokoji vrátiť sily.
Nestáva sa často, aby Garth zaznamenal niekoľko záberov v priebehu jedného dňa. Preto s plným sústredením navádza nástrahu na pôvodné miesto. Ešte raz mix semienok, peliet a kúskov boilies; ako dážď klesajú na lovné miesto. My si opäť sadáme do našich kresiel. „Tie dosky neuveriteľne vŕzgajú,” konštatuje Garth. Skutočne to znie, akoby sme kráčali po škrupinách z vajec, ktoré praskajú pod našou nie práve najmenšou hmotnosťou.
“Som si istý, že ryby sú zvyknuté na hluk,” poznamenáva Garth. „Určite čím viac ticho budeme, tým skôr sa dostavia zábery.” Dáva to zmysel, no poznamenávam, že zopár rybárov, posilnených o nejaký ten polliter, je skutočne viac, než hlučných. To by mohol byť dnes skutočný problém. Spočiatku sme mysleli, že dnešný lov bude „malina”, no neskôr Garth minul zopár svojich príležitostí. V jednom prípade zaznamenal niekoľko pípnutí. Navinul späť, aby skontroloval montáž, a tá ležala zopár metrov mimo miesta, kde pôvodne nahodil.
A bolo po rybačke!
Po ďalších hrozných chvíľach bez záberu sa cez obed dostavil záber. Garth zasekáva a kapor „sedí” na vlasci. Táto ryba ho poriadne vytrápila, keď zopárkrát zamierila pod drevenú plošinu, na ktorej sedíme. Garthova silnejšia zostava sa oplatila a rybu sa nám darí čoskoro vyloviť. Rybu ukladáme na dosky, aby sme ju zvečnili na zopár obrázkoch. Nervózne sa zmieta a to fotenie veľmi neuľahčuje. Po tejto procedúre ho vážime, má niečo cez 6,5 kg. Je o trochu väčší než prvá ryba dňa. Typická clattercotská veľkosť.
Keď to konečne vyzeralo, že sa veci hýbu správnym smerom, dorazila skupina rybárov. Skôr, než sme ich uzreli, bolo ich omnoho viac počuť. Táto skupina extrémne hlučných ľudí si zaplatila lov s nie veľmi istým koncom. Prečo si však sadli hneď vedľa nás...? Neskutočne po sebe kričali, možno mali problémy so sluchom, ale všetci? Stali sa pravým dôkazom, ako tichý a opatrný prístup môže z obyčajného rybára urobiť úspešného lovca. Nie je veru žiadnym prekvapením, že potom nikdy nebudú vedieť, ako chytiť kapra priamo pod svojimi nohami!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
